Zrušenie poplatku za prednosť nepomohlo. Pacienti platia

Aký to malo význam? Viac ako tri mesiace by už ambulancie nemali vyberať poplatok za prednostné vyšetrenie. Parlament ho zrušil v zákone. Chcel tým predísť predbiehaniu v čakárňach a zrovnoprávniť pacientov, no nepodarilo sa mu to. Lekári a polikliniky si našli zadné dvierka. Pacienti platia za prednosť naďalej, len pod iným názvom, a robia to dobrovoľne.

Konzultačné hodiny, klientske karty, ale aj solidárnosť s lekárom. V tom všetkom sa ukrýva tiež prednostné vyšetrenie. Zásadný rozdiel je však v tom, že kým predtým dali pacienti zaň najviac desať eur, dnes je to oveľa viac. V bratislavskej Železničnej nemocnici s poliklinikou ponúkajú už dva roky kartu klienta, stojí 24 eur na polrok a 36 eur na celý rok. Pacienti, ktorí si ju zakúpia, by mali získať rôzne výhody ako nadštandardný manažment pacienta a stále aj zvýhodnenie poradia vstupu do ambulancie. Denník Pravda na to upozornila pacientka z Bratislavy, ktorá na odborné vyšetrenie chodieva len trikrát ročne, aj napriek tomu poplatok uhradila. „S kartou sa o mňa starajú tak, ako by sa mali starať normálne, no a bez karty si ma posúvajú. Preto som si ju nakoniec predsa len zaplatila," prezradila Bratislavčanka. Za tým, že v nemocnici stále funguje výhoda prednosti, jej vedenie porušenie zákona nevidí. „Kúpa karty klienta je dobrovoľným rozhodnutím každého nášho pacienta. Ak spomínaná pacientka cítila zo strany nemocničného personálu nátlak na jej kúpu, išlo o  zlyhanie na našej strane," povedal riaditeľ nemocnice Oto Lobodáš.

Upozornil, že poplatok za prednostné vyšetrenie prestali vyberať ešte v apríli. Denník Pravda oslovil pacientov v čakárňach Železničnej nemocnice. Zistili sme, že kartu si kúpili väčšinou tí pacienti, ktorí lekára navštevujú viac ako trikrát do roka. Dôvodom je, že chcú byť ošetrení skôr ako ostatní. „Tých 36 eur na rok nie je vysoká suma, a keďže som tu viackrát do roka, chcem byť vybavená čo najskôr. Požiadala som o ňu dobrovoľne," prezradila Renáta (36). „Kartu nemám, nie som tu často. Napríklad u kožnej, kde je málo ľudí, mi neprekáža, že uprednostňujú ľudí, ktorí ju vlastnia. Problém je na rehabilitácii, kde je bežne veľa ľudí, a keď prídu dvaja či traja s kartami, na rad sa dostanete až o dve hodiny," opisuje situáciu Peter (48).

Na otázku, či môže nemocnica cez kartu zvýhodniť vstup do ambulancie, rezort zdravotníctva priamo neodpovedal. Odcitoval zákon, podľa ktorého poskytnutie zdravotnej starostlivosti nesmie byť podmienené úhradou alebo uzatvorením zmluvy. Ak tak poskytovateľ urobí, poruší zákon. Hovorca ministerstva Peter Bubla tvrdí, že v cene zdravotného výkonu majú nemocnice i lekári aj objednanie na konkrétny čas. Čiže poisťovňa im za to zaplatí. „Takýto poskytovateľ nesmie požadovať od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá sa plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia," povedal Bubla. V prípade porušenia zákona mu hrozí pokuta do výšky 16–tisíc eur. Tú mu uloží príslušný samosprávny kraj. Na otázku, či je vyberanie poplatku v podobe klientskej karty v poriadku, reagovala Lucia Forman, hovorkyňa Bratislavského kraja, tým, že s uplatňovaním zákona v praxi sú problémy. „Ak si o výkon uhrádzaný z verejného zdravotného poistenia požiada sám pacient dobrovoľne, dokonca takúto žiadosť podpíše, je to podľa ministerstva legálne. Na druhej strane, inému pacientovi ministerstvo odpísalo, že za klientsku kartu, respektíve ročný ani polročný registračný poplatok si poskytovateľ nesmie požadovať úhradu. Takto vyzerá poplatkový zákon v praxi," priblížila Forman.

Okrem klientskych kariet sa rozmáha aj inkasovanie za objednanie pacienta cez firmy, ktoré nepodnikajú v zdravotníctve. Ide o eseročky alebo živnostníkov. Bratislavská župa vedie v tejto súvislosti na podnet pacientov správne konanie. Malo by ísť o spoločnosť ProCare, ktorá na Slovensku prevádzkuje sieť 11 polikliník. Externá firma MyCare, v ktorej je ProCare spoločníkom, vyberá mesačné a ročné poplatky za manažment pacienta. Ich výška sa šplhá až po sumu päťsto eur. „Nie, nie je to v rozpore so zákonom, spoločnosť MyCare podniká plne v súlade so slovenskou legislatívou," argumentuje generálny riaditeľ spoločnosti ProCare Marek Duban, ktorý výšku poplatkov považuje za primeranú. Ak župa zistí pochybenie nemocnice, hrozí jej pokuta až 16–tisíc eur. Tú istú skúsenosť má aj Nitriansky kraj. „Druhá firma zabezpečuje manažment pacienta, no nie je to poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ale spoločnosť. Nie sme kompetentní ju kontrolovať," dodal Ľubomír Ševčík, lekár a vedúci oddelenia zdravotníctva Nitrianskeho samosprávneho kraja.

„V praxi dochádza k simulácii rôznych poplatkov, ktoré však v podstate smerujú k tomu, aby pacient zaplatil za objednanie na konkrétny čas," hodnotí posledný vývoj advokát Ivan Humeník z advokátskej kancelárie h&h PARTNERS. „Smutné je však to, že uvedený zmätok, v ktorom sa pacient stráca a ktorému nerozumie, umožnil zákonodarca," myslí si Humeník. Podľa advokáta nastavenie zákona neznamená, že lekár nemôže prijať žiadny poplatok. Môže tak urobiť v prípade, keď pacient požiada o nejaký výkon, ktorý si jeho zdravotný stav nevyžaduje. Vtedy všetko hradí pacient, poisťovňa nič. „Pokiaľ má pacient dojem, že ho poskytovateľ tlačí do tej pozície, aby niečo zaplatil, a tým podmieňuje včasné poskytovanie zdravotnej starostlivosti, tak sa má možnosť obrátiť na ministerstvo zdravotníctva alebo samosprávny kraj," upozorňuje Humeník, podľa ktorého môže podobne postupovať aj ten, kto si myslí, že tí, ktorí napríklad vlastnia klientsku kartu, boli oproti nemu zvýhodnení. „Ten zákon má v praxi veľmi zlú realizáciu. Má drobné diery, ktoré sa jednoducho zneužívajú," mieni Ľubomír Ševčík, nitriansky župný lekár. Pripomenul, že za posledné dva mesiace na dverách ambulancií najčastejšie pribudli poplatky za konzultačné hodiny. „Ak je takýto poplatok vyvesený v zmysle zákona o cenníkoch na dverách a pacient s ním súhlasí, je to v súlade so zákonom," mieni Ševčík.

Konzultačné služby sa objavili aj v Trenčianskom kraji, okrem nich solidárny príplatok, služby na žiadosť pacienta či mimoriadne individuálne vyšetrenia. Podľa lekárov ich pacienti hradia dobrovoľne. Pacientske organizácie žiadajú návrat poplatku za objednanie, boli proti jeho zrušeniu už od začiatku. „Chceli sme, aby boli naďalej vyhradené ordinačné hodiny na prednostné vyšetrenie. Žiadali sme, aby sa stanovila maximálna výška poplatku. Dobre sa napríklad tolerovali v minulosti 20–korunové poplatky," reagovala Katarína Kafková, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.

Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ zmeny nechystá. Poplatok za prednosť zrušila novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti. V septembri ju prezident Andrej Kiska druhýkrát napadol na Ústavnom súde. Súčasne podal aj návrh na pozastavenie jej účinnosti, kým súd vo veci nerozhodne. Argumentoval tým, že lekári začali vyberať nezmyselné poplatky.

Zdroj: SITA (Pravda)