Články
Zdravotníctvo mohlo mať viac peňazí. Politici nehovoria celú pravdu
Podľa zdravotníckych manažérov má v rozpočte rezort podhodnotené príjmy
aj výdavky na potrebné investície.
V zdravotníctve má byť na budúci rok 5,2 miliardy eur. Ide o
najvyššiu celkovú sumu, akú mal vôbec kedy rezort k dispozícii. Zdravotníci a
manažéri zo sektora napriek tomu hovoria, že je to málo. Slovenské
zdravotníctvo podľa nich mohlo mať viac peňazí, ak by návrh štátneho rozpočtu
pre kapitolu ministerstva zdravotníctva kopíroval pozitívny vývoj slovenskej
ekonomiky. Slovensko má mať v roku 2018 po prvýkrát v histórii vyrovnaný
rozpočet. Ekonóm zo Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž dokonca hovorí o tom,
že návrh rozpočtu v niektorých oblastiach začína pripomínať klasický biznisový
plán. Samotní zdravotníci sú však z neho sklamaní. „Je to čistý politický
marketing,“ povedal na konferencii TRENDU Zdravotnícky manažment generálny
riaditeľ Dôvery Martin Kultan.
„Mohli sme si dovoliť viac“
Hlavne pre zdravotné poisťovne je štátny rozpočet dôležitý,
pretože od neho závisí, koľko peňazí budú mať na preplácanie zdravotnej
starostlivosti svojich klientov. Podľa M. Kultana je celkom zreteľný pokles
zdrojov za štátnych poistencov. Oproti aktuálnej sume má klesnúť o 19 percent,
oproti roku 2017 dokonca až o viac než štvrtinu. Na ministerstve financií sa
rozhodli, že platba za dôchodcov, matky na materskej či študentov bude v priemere
28 eur. Najnižšia suma doteraz bola 30,76 eur v prvom polroku 2012.
Výpadok zdrojov za štátnych poistencov má vykryť poistné za
ekonomicky aktívnych. Rezort financií predpokladá, že budúci rok dôjde k rastu
miezd o šesť percent, čo znamená vyššie odvody. Podľa Dajany Petríkovej, ktorá
má v Union ZP na starosti nákup zdravotnej starostlivosti, je tento pohľad
veľmi optimistický. Pripomenula, že pred rokom vzrástli o štyri percentá a
predtým o tri percentá. „Ak by sme aj uverili tomuto optimizmu, tak ak budeme
mať rekordné príjmy na daniach, prečo sa to nepremietlo aj do korektnej sadzby
za poistencov štátu. Pri tejto sile ekonomiky sme si mohli dovoliť aj viac,“
povedala. Zástupcovia poisťovní sa obávajú, že kvôli rozpočtu sa na budúci rok
bude slovenské zdravotníctvo opäť s problémami iba boriť namiesto toho, aby sa
s dostatočným finančným krytím riešili. Podľa Unionu navyše nie sú podhodnotené
len príjmy z vereného zdravotného poistenia, ale aj kapitálové výdavky. Dôvera
dodáva, že rešpektujú, koľko peňazí sa rozhodnú politici dať do zdravotníctva.
Čo M. Kultanovi prekáža je, že nehovoria ľuďom celú pravdu. „Je férové povedať
aj to, že za takýchto podmienok nemôžeme mať také krátke čakacie listiny, také
nemocnice, taký široký rozsah zdravotnej starostlivosti hradený z verejného
zdravotného poistenia,“ dodal.
Nutná zmena financovania
Nedostatok zdrojov môže najviac pocítiť Všeobecná zdravotná
poisťovňa, keďže má najnáročnejší poistný kmeň – starých a chorých.
„Registrujeme, že peňazí dostaneme menej a, samozrejme, chceli by sme viac. Sme
v komunikácii s ministerstvom zdravotníctva,“ povedala na konferencii nová
šéfka Všeobecnej zdravotnej poisťovne Ľubica Hlinková.
To, že zdravotníctvo nebude mať dosť peňazí a je potrebné
dokonca zmeniť model financovania tohto sektora, sa spomína aj v samotnom
návrhu štátneho rozpočtu. „Súčasný model financovania prostredníctvom odvodov
za pracujúcich poistencov a platbou za poistencov štátu je vzhľadom na vývoj
ekonomiky volatilný a nezohľadňuje objektívne potreby zdravotníctva,“ píše sa v
ňom.
Ambíciou ministerstva zdravotníctva bolo už na budúci rok
dohodnúť zmenu financovania rezortu, keď by sa zrušila platba za poistencov
štátu a peniaze by sa rozpočtovali podľa potreby jednotlivých segmentov v
zdravotníctve. Nakoniec sa to nepodarilo dotiahnuť, pretože bude zrejme
potrebné meniť legislatívu.
Česi dajú o dve miliardy viac
Rozpočtované financie by mali poslúžiť nielen na úhradu
zdravotnej starostlivosti, ale tiež na rekonštrukcie nemocníc, nákup
zdravotníckej techniky, preventívne programy či zvýšenie platov zdravotníckeho
personálu. Ohlásil to premiér Peter Pellegrini s ministerkou zdravotníctva
Andreou Kalavskou. Na konferencii TRENDU sa ale zdravotnícki manažéri
vyjadrili, že na to všetko nebude dosť peňazí.
Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko
pripomenul, že Česi s porovnateľným počtom obyvateľov plánujú dať do
zdravotníctva oveľa viac. „Myslím, že máme štartovnú čiaru jasnú. Ak chceme s
Čechmi súťažiť napríklad v otázke miezd, musíme si uvedomiť, že do
zdravotníctva dávajú o dve miliardy eur viac,“ povedal. Vyššie mzdy do susednej
krajiny lákajú slovenských zdravotníkov. Už dnes tam vďaka blízkosti krajín,
jazyka a mentality končí veľa lekárov. Tí potom chýbajú hlavne v menších
nemocniciach a prevažne na východe Slovenska. Riaditelia nemocníc to riešia
dočasným zatváraním oddelení. „Oficiálnym“ dôvodom je maľovanie oddelení.
Príčinu nedostatku lekárov treba podľa M. Petka hľadať aj na
lekárskych fakultách, ktoré prijímajú ročne malý počet študentov, zhruba 650.
Reálna potreba pritom je 1 200 až 1 300, aby bol do roku 2030 na Slovensku
relatívne dostatok lekárov. Prezident asociácie zdôraznil, že študentov, ktorí
majú záujem ísť na medicínu je dosť, ale univerzity ich neprijímajú, a tak idú
za hranice. Len na českých vysokých školách je podľa neho 4 000 slovenských
medikov, pričom späť na Slovensko sa vracia tak päť percent z nich.
„Stačí adekvátne financovať“
Dekan Lekárskej fakulty Univerzity Konského Juraj Šteňo
priznal, že už v roku 2015 im vtedajší minister zdravotníctva Viliam Čislák
písal list, v ktorom ich žiadal, aby prijímali viac Slovákov. Ako odpoveď od
nich dostal zoznam problémov, s ktorými sa pre nedostatok financií stretávajú.
„Niektoré si dokážeme riešiť sami. Iné vieme riešiť len čiastkovo, ako
nedostatočný lôžkový fond na klinikách vo výučbových nemocniciach a neúnosné
mzdové ohodnotenie lekárov pedagógov,“ povedal na konferencii J. Šteňo.
Zahraničných študentov samoplatcov podľa neho prijímajú len
preto, aby sa dofinancovali. Ak by tak nerobili, po zaplatení všetkých výdavkov
by vraj pokryli mzdy vyučujúcich len na 42 percent. A potom by nemal kto učiť
ani slovenských medikov. „Vyučujúci by mal dostať 715 eur v hrubom. Je to síce
viac, ako má vrátnička, ale stále dosť málo,“ povedal. Na klinikách sa len
nedávno podarilo vyriešiť nízke mzdy. Vyučujúci dostali v univerzitných a
fakultných nemocniciach riadne úväzky, čím sa platovo dostali na úroveň
miestnych lekárov. V teoretických ústavoch problém s platmi ale pretrvá.
Premiér sľúbil lekárskym fakultám dva milióny eur, ak budú
prijímať viac študentov. Na Univerzite Komenského v Bratislave tak majú od
septembra navyše 40 slovenských študentov. Dotáciu však zatiaľ dostali len na
tento rok. Navyše, podľa J. Šteňa je potrebné trvale lepšie financovanie lekárskych fakúlt, inak budú musieť naďalej zvyšovať podiel študentov
študujúcich v anglickom jazyku. „Na riešenie nedostatku lekárov stačí adekvátne
financovať činnosť lekárskych fakúlt. Na našej fakulte to nepôjde bez novej
univerzitnej nemocnice,“ dodal.
Keď štát prileje olej do ohňa
Naďalej zostávajú nedofinancované aj lekárne. Prezident
Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ hovorí, že objem peňazí, ktorý ide
do lekární, sa desať rokov nemení. Spoločný koláč si pritom medzi sebou delí
viac hráčov a lekárňam rastú náklady. Novela zákona o liekoch zaviedla
povinnosť, aby bola v každom okrese minimálne jedna pohotovostná lekáreň.
Otvorené musia byť do 22.30 hodiny, teda o polhodinu dlhšie ako ambulantné
pohotovosti. „Bolo to prijaté nekorektne a bez diskusie. Výsledok je, že v
celom systéme máme teraz jedinú bezplatnú pohotovosť — lekárenskú,“ povedal O.
Sukeľ. Lekárne nedostali žiadne peniaze navyše za to, že budú otvorené dlhšie.
Podľa lekárnikov to zásadne vplýva na ekonomiky lekární. Pre
sieť lekární Dr. Max napríklad mesačne to predstavuje výdavky vyššie o 30-tisíc
eur. „Odslúžili sme doteraz 4,5 tisíca polhodín a za ten čas sme vydali 188
receptov,“ povedal generálny riaditeľ siete Jan Žák. Dodal pritom, že recepty
často nebývajú ani z daného dňa, ani na nich nie sú lieky, ktoré by si pacient
nemohol vybrať až na druhý deň.
Zdroj: SITA (Trend)