Články
Zdravotníctvo bude iba pre bohatých
Bežný občan, ktorý zachytil vyjadrenia ministra financií Igora Matoviča o návrhu rozpočtu pre zdravotníctvo na budúci rok, mohol byť spokojný. Do zdravotníctva má smerovať o vyše štyristo miliónov eur viac, než bolo naplánovaných na tento rok.
Budú to peniaze, ktoré nepochybne pocítia pacienti, lekári
aj nemocnice – aspoň taká je rétorika Igora Matoviča. No ako to pri jeho
vyjadreniach býva, realita nie je zďaleka taká oslnivá ako proklamované plány a
prezentované čísla. Nič to nedokumentuje lepšie ako zjednotené stanovisko
všetkých stakeholderov v zdravotníctve, ktorí označujú rozpočet za
„apokalyptický“. Dôvodov na takto tvrdé konštatovanie je mnoho.
Zdravotníctvo bolo pre lídra OĽaNO prioritou s cieľom garantovať nárok pacientov na rýchle operácie v prípade určitých, najmä onkologických diagnóz. Aspoň tak ho prezentoval v predvolebnej kampani. V skutočnosti sa však deje pravý opak. Výdaje na zdravotníctvo drží minister financií na minimálnej možnej úrovni. Tento rok totiž hrubý domáci produkt Slovenska rastie omnoho viac, než boli pôvodné odhady. Spolu s ním sa zvyšujú priemerné mzdy a s tými aj odvody do zdravotného poistenia. Zdravotné poisťovne tak mali dostať viac prostriedkov, než bol odhad, s ktorým na začiatku roka počítali. Vyzeralo to, že by tento rok mohli dokonca dosiahnuť zisky. Možno práve to bol skutočný dôvod, pre ktorý sa I. Matovič rozhodol, že ešte v tomto roku stiahne zo zdravotníctva 232 miliónov eur. Spraví to cez zníženie platieb za poistencov štátu, čím ponorí poisťovne do strát. Problém je, že nielen tie.
Štát bude za deti, dôchodcov či nezamestnaných platiť len 31
eur, čo je pravdepodobne najmenej v celej histórii slovenského zdravotníctva.
Ešte menej, než to bolo za Roberta Fica. Prirovnanie s R. Ficom nie je náhodné
– obom v zdravotníctve prekáža súkromný kapitál. Šéf strany Smer-SD po príchode
k moci nielenže zablokoval prílev súkromného kapitálu, no zároveň s ním
znižoval prísun peňazí zo štátneho rozpočtu cez poistencov štátu. V porovnaní s
okolitými krajinami tak pomer prostriedkov smerujúcich do zdravotníctva
relatívne klesal. V Česku boli ešte pred ôsmimi rokmi platby štátu za svojho
poistenca nižšie než na Slovensku. V súčasnosti sú už pomaly trojnásobne
vyššie. Keď sa toto číslo zráta s vyššími odvodmi vďaka tamojšej vyššej
priemernej mzde, je zrejmé, že financie smerujúce do zdravotníctva v Českú sú
oproti Slovensku neporovnateľné. Aj to je dôvod, prečo sa účastníci okrúhleho
stola Hospodárskych novín o rozpočte na rok 2022 zhodli na tom, že slovenské
zdravotníctvo už stratilo schopnosť porovnávať sa s Českou republikou. Vzhľadom
na razantné zvyšovanie platov zdravotníkov v Maďarsku a Poľsku kráča Slovensko
skôr po ukrajinskej ceste
Zdravotníctvo dokáže fungovať aj s obmedzenými zdrojmi. Má
to však následky, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné, povedal v rozhovore
analytik INESS Martin Vlachynský. Jedným z nich je kapitálová medzera. Do
kapitálu – nových budov, prístrojov a systémových vylepšení – sa investuje
minimum. A to dlhodobo. Problém sa začal s príchodom Roberta Fica a pokračuje
až do súčasnosti. Kapitálový dlh slovenského zdravotníctva sa ráta v
miliardách. V Česku stojí prakticky v každom okrese nová nemocnica. Na
Slovensku sú to v drvivej väčšine prípadov ošarpané budovy. Napriek plánu
obnovy bude tento trend pokračovať v budúcom roku. Na kapitálové výdavky totiž
ministerstvo financií vyčlenilo iba šesť miliónov eur, hoci len na bežné
výdavky na údržbu treba okolo 30 miliónov. Minister síce môže argumentovať, že
v rozpočte sú naplánované kapitálové výdavky z plánu obnovy na úrovni 220
miliónov eur, tie sa však v budúcom roku nestihnú vyčerpať. Rozpočet I.
Matoviča tak ide z pohľadu kapitálových výdavkov rovnako deštrukčným smerom ako
rozpočty R. Fica. Pritom problémom zďaleka nie sú iba kapitálové výdavky.
Len pre bohatých
Rozpočtová ekvilibristika Igora Matoviča sa prejavila aj v
ďalších oblastiach. Do očí bijú najmä úspory, ktoré sektoru minister
naplánoval. Má ísť o gigantickú štvrťmiliardu eur. Z pohľadu lekárov je to zlý
vtip. Ministerstvu zdravotníctva sa nikdy nepodarilo ušetriť ročne viac ako sto
miliónov eur. Tento rok to nebude viac ako 40 miliónov. Matovičove veľkolepé
plány sú už dopredu odsúdené na záhubu. Následkom bude, že v sektore vznikne
sekera okolo dvesto miliónov eur. Tým sa výdavky na verejné zdravotné poistenie
dostanú na úroveň návrhu rozpočtu na tento rok. Realisticky je tak rozpočet
rovnaký. A to je problém. Okrem valorizovaného rastu platu lekárov totiž
zdraželi aj ostatné vstupy, najmä cez rast minimálnej mzdy či brutálny nárast
cien energií. Ich pokrytie bez tohto, aby boli zasiahnuté iné oblasti
zdravotníctva, nebude možné. Následky nerealistického rozpočtu budú podľa
niektorých odborníkov obrovské.
Keďže do zdravotných poisťovní bude prúdiť menej peňazí, tie
môžu sektoru vyplatiť iba menej prostriedkov. Už teraz začínajú rozmýšľať, kde
šetriť. Hovorí sa o tom, že najväčšia poisťovňa prestáva zazmluvňovať väčšinu
nových špecializovaných lekárov. Postupom času sa budú poisťovne snažiť
limitovať platby a možno ich dokonca aj znižovať, čo pocíti celý sektor. To je
dôvod, prečo všetci svorne – zdravotníci aj poisťovne – odmietajú Matovičove
čísla. Ak budú poisťovne platiť menej, opäť sa to niekde prejaví – v oddialení
zdravotnej starostlivosti. Už teraz sa na objednanie k lekárom, všeobecným aj
špecialistom, čaká mesiace.
Táto situácia sa pravdepodobne bude rýchlo zhoršovať.
I. Matovič nakoniec dosiahne opak toho, čo pred voľbami sľuboval: čakacie lehoty sa predĺžia a dostupnosť zdravotnej starostlivosti klesne. Práve vinou jeho vlastného rozpočtu. Čím ďalej, tým viac lekárov stráca trpezlivosť so systémom, v ktorom ich poisťovne tlačia do väčšieho počtu výkonov za menej peňazí. Mnohí špecialisti sa rozhodli, že prejdú na priame platby od pacienta bez zmluvy so zdravotnou poisťovňou. Mnohí špecialisti tak začínajú fungovať rovnako ako zubári alebo oční lekári, kde takmer za všetko platí pacient. Niekde, napríklad vo väčších mestách, existuje trieda bohatších ľudí, ktorí si môžu dovoliť platiť za výkony v hotovosti. Môžu sa potom oprávnene pýtať, načo si vlastne platia zdravotné poistenie. V chudobných regiónoch však väčšina ľudí takéto šťastie nemá, sú odsúdení čakať aj na základné vyšetrenia mesiace. Náklady na zdravotnú starostlivosť sa tým dramaticky zvýšia, keďže odložená zdravotná starostlivosť rastie na cene.
Exodus pokračuje
Následky Matovičovho rozpočtovania nebudú iba krátkodobé.
Naopak, platy zdravotníkov na Slovensku v budúcom roku vzrastú pravdepodobne
najmenej v celom regióne. Spolu s upadajúcimi zdravotníckymi zariadeniami to
nevytára lákavý kokteil pre mladých lekárov, aby na Slovensku ostávali. Za
vyššími platmi nepôjdu iba do Česka, ale aj do Maďarska. Exodus do zahraničia
bude pokračovať. Kým koalícia sľubovala, že zariadi, aby sa lekári a sestry na
Slovensko vrátili, realita je odlišná. Čísla chýbajú, no hovorí sa, že len za
posledný rok odišlo z krajiny vyše osemsto zdravotných sestier. S odchodom
zdravotníkov, mizivými platbami a nekonečnými nesystémovými zásahmi je šanca na
lepšiu zdravotnú starostlivosť na Slovensku iba chimérou. Plán obnovy pomôže,
no zďaleka nebude takou pomocou, ako vláda prezentuje. Optimalizácia
nemocničnej siete ako základ reformy zdravotnej starostlivosti neprejde, a ak
prejde, tak len v oklieštenej forme. Dokonca s ňou nepočíta ani rozpočet na
budúci rok, ktorý na optimalizáciu nealokuje vlastné prostriedky. Bez skutočnej
optimalizácie siete nemocníc ako prvého kroku k nastaveniu efektívnejšieho
systému ostane na Slovensku status quo: do zdravotníctva budú peniaze prúdiť
nesystémovo, netransparentne a nepredvídateľne. A najmä na základe politických
vízií. To je najlepší recept na pomalé, ale isté umieranie systému. Pacientovi
to, bohužiaľ, udrie do očí, až keď zistí, že potrebuje liečbu.
Zdroj. SITA (Trend)