Zdravotníci sa búria. Až kam bude počuť ich hlas?

Chaos sa stáva normálnou súčasťou tejto spoločnosti. Zhodli sa na tom predstavitelia viacerých zdravotníckych organizácií, ktorým sa nepáči súčasná vládna komunikácia okolo pandémie, málo peňazí na zdravotníctvo, ale aj nezáujem šéfa tohto rezortu.

„Musíme zabrániť tomu, aby sa stalo normálnym denné zomieranie ľudí na ochorenie COVID–19. Pandémia začala siahať na samotnú podstatu ľudstva. Nikdy neboli tak blízko vedľa seba dve veličiny – otázka života a živobytia,“ povedal prezident Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár. Spolu so zástupcami Asociácie súkromných lekárov, Zväzu ambulantných poskytovateľov, asociácií dopravnej zdravotnej služby, polikliník a zdravotníckych zariadení, nemocníc Slovenska a Asociácie na ochranu práv pacienta sa zhodli, že tak, ako sa finančnými injekciami podporuje ekonomika, je potrebné podporovať aj zdravotníctvo, najmä poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, personálny aparát celého sektora, obnovu a budovanie nových nemocníc, aby sa vytvorili rovnaké podmienky pre pacientov teraz i v budúcnosti. „Obraciame sa na vládu, ministra zdravotníctva a na poslancov, aby podporili zdravotníctvo. Keď porazíme pandémiu, môže sa naplno naštartovať aj ekonomika,“ pripomenul Kollár.

Zástupcovia najväčších zdravotníckych organizácií preto žiadajú, aby sa v budúcom roku zvýšila platba za poistencov štátu minimálne na úroveň piatich percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, teda na sumu 54,6 eura. „Dlhodobo upozorňujeme na podfinancovanie zdravotníctva, s čím súvisí aj nízka platba za poistencov štátu, ktorá sa v roku 2020 dostala na historické minimum 32 eur. Podľa návrhu rozpočtu by to v budúcom roku malo byť na úrovni 39 eur. Ak sa porovnáme s Českou republikou, tak tam v budúcom roku počítajú s platbou za poistencov štátu minimálne na úrovni 65 eur,“ vyrátal Kollár. Šéf Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko upozornil, že zdravotnícke zariadenia sa nedokážu vymaniť z kruhu dlhov aj pre tieto nízke platby. Očakáva, že v budúcnosti sa budú musieť pripraviť ďalšie kolá oddlžovania nemocníc, čo však podľa neho nie je správne. Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacienta Mária Levyová dodala, že návrh rozpočtu zdravotníctva na budúci rok ministerstvo so žiadnou z odborných organizácií neprerokovalo. Dodala, že takto sa ministerstvo správa aj k ďalších aktivitám, ktoré zdravotnícke organizácie pripravujú. Najnovšie je to akcia Stop hazardu, ktorá upozorňuje práve na nedofinancovanie zdravotníctva.

Na ticho zo strany ministerstva upozornili aj ďalší. Zhodli sa, že šéf rezortu Marek Krajčí (OĽaNO) si dosiaľ nenašiel čas, aby sa stretol so zástupcami najdôležitejších organizácií, ktoré združujú pracovníkov tohto sektora. Ambulantný sektor zasa upozornil, že nie sú uzavreté dohody so zdravotníckymi poisťovňami na budúci rok. Ak by vláda nepristúpila na navýšenie rozpočtu pre zdravotníctvo, šéfovia najväčších zdravotníckych organizácií sa pripravujú aj „na variant B“. Nespresnili, o čo presne ide, ale nevylúčili, že to môže byť aj štrajk.

Na margo ďalšieho celoplošného testovania uviedli, že podporujú plošné testovanie tam, kde je vysoký počet infikovaných. Kollár dodal, že včera popoludní sa mali stretnúť s predstaviteľmi, „ktorí majú čo povedať k testovaniu“. Na otázku Pravdy, či títo predstavitelia majú aj dosah na rozhodnutia Ústredného krízového štábu, ktorý má konečné slovo pri plošnom masívnom testovaní, povedal, „že by mali mať“. Do Vianoc by sa podľa slov premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) mali uskutočniť ešte tri kolá testovania. Rozhodnúť má o tom Ústredný krízový štáb zrejme v stredu. Podľa Matoviča je v štábe jednohlasná zhoda na testovaní, podľa informácií Pravdy to však nie je celkom tak. Naše zdroje hovoria, že sa o celoplošnom testovaní hlasovalo dvakrát, ani raz nebol výsledok jednohlasný.

Zdroj: SITA (Pravda)