Zdravo žijeme asi do 55. roku, číslo znižuje aj vysoký výskyt nadváhy a obezity

Obezita je chronickým ochorením s vážnymi zdravotnými následkami, no ľudia k nemu pristupujú len ako ku kozmetickej chybe.

Väčšina svetovej populácie žije v krajinách, kde obezita zabíja viac ľudí než podvýživa. „Od roku 1975 sa výskyt obezity z celosvetového hľadiska strojnásobil. Približne dve miliardy ľudí na svete majú nadváhu, 650 miliónov z nich je obéznych. V roku 2016 bolo na svete 41 miliónov obéznych detí, ktoré mali menej ako 5 rokov,“ povedal na konferencii o obezite Tatul Hakobyan, zástupca Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku. V Európskej únii zomrie ročne približne 2,8 milióna ľudí na ochorenia, ktoré súvisia s nadváhou a obezitou. 

Dve tretiny dospelých majú nadváhu alebo sú obézni

Čo sa týka Slovenska, podľa údajov z roku 2012 sa v pásme nadhmotnosti (nadváhy) a obezity nachádzajú približne dve tretiny dospelej populácie (18 až 64 rokov). Sedem z desiatich mužov a šesť z desiatich žien má nadhmotnosť alebo obezitu. Jeden zo štyroch mužov a jedna zo štyroch žien má obezitu, uviedla lekárka Ľubomíra Fábryová, prezidentka Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti. Vysoký výskyt nadváhy a obezity v dospelej slovenskej populácii skracuje priemernú dĺžku života, ktorá je pod priemerom krajín Európskej únie. Na Slovensku sa muži dožívajú 73,3 roka a ženy 80,5, zatiaľ čo v EÚ je to 78,1 roka a 83,6 roka. 

Index telesnej hmotnosti (Body Mass Index, BMI) 

Vypočíta sa tak, že hmotnosť v kilogramoch sa vydelí druhou mocninou výšky v metroch. Pre európsku populáciu sú takéto kritériá BMI: 

• Podvýživa: 2 (napríklad u ľudí s poruchami príjmu potravy alebo s progresívnou stratou hmotnosti)
• Ideálna a zdravá váha: 18,5 – 24,9 kg/m2
• Nadváha (nadhmotnosť): 25 – 29,9 kg/m2 (už zvyšuje riziko vzniku niektorých ochorení)
• Obezita 1. stupňa: 30 – 34,9 kg/m2
• Obezita 2. stupňa: 35 – 39,9 kg/m2
• Obezita 3. stupňa: ?40 kg/m2 (zdravotné riziká sa progresívne zvyšujú s narastajúcou hmotnosťou)

Zdravá dĺžka dožitia

Z krajín V4 sme v dĺžke života tretí pred posledným Maďarskom. „Slovensko medzinárodne zaostáva aj v dosahovaní zdravej dĺžky života pri oboch pohlaviach. V roku 2014 sme dosiahli tretie najhoršie miesto pre mužov a najhoršie miesto pre ženy medzi 28 krajinami EÚ, ale v porovnaní s rokom 2010 sme v rámci krajín V4 dosiahli zlepšenie,“ hovorí lekárka Fábryová. 

Zdravá dĺžka života je obdobie, keď človek žije v relatívnom zdraví a nepotrebuje zdravotnú, prípadne nadväzujúcu sociálnu starostlivosť. Podľa Fábryovej žijú Slováci a Slovenky zdravo do zhruba 55. roku. 

Keď sme sa o rovnakej téme bavili s lekárkou a vedkyňou z UK Barbarou Ukropcovou, povedala, že zdravo, bez neduhov a liekov žijeme do 58. roku, no vzápätí podotkla: „Naša populácia patrí v tomto ohľade medzi najhoršie v Európe. V niektorých iných krajinách je život bez liekov o takmer dvadsať rokov dlhší. Strava a pohyb síce nie sú jediné determinanty tohto stavu, ale sú veľmi dôležité.“ 

Nárast počtu obéznych detí a adolescentov

Údaje o náraste počtu obéznych detí a adolescentov považuje Fábryová za alarmujúce. Podľa prieskumu z roku 2009 a 2010, ktorý vychádzal z osobných výpovedí detí, malo nadhmotnosť (nadváhu) a obezitu 29 percent chlapcov a 13 percent dievčat vo veku 11 rokov. Vo veku 13 rokov to bolo 28 percent chlapcov a 10 percent dievčat a vo veku 15 rokov 18 percent chlapcov a 8 percent dievčat. „Keď sme boli deti, prišli sme zo školy a taška išla do kúta. Hýbali sme sa, skákali sme cez gumu, hrali sa volejbal či iné športy. Pohybovej aktivity bolo oveľa viac. Dnes trávia deti veľa času pred televízormi, počítačmi a s mobilmi,“ posťažovala sa pre Denník N Fábryová, keď sme sa jej opýtali, prečo deti na Slovensku priberajú. Podľa odborníčky by mali rodičia dohliadnuť na to, aby deti toľko nepili sladené nápoje. „Sladené nápoje by mali piť racionálne, z času na čas, a namiesto džúsov z obchodov, ktoré sú presladené, by som skôr volila čerstvo vytlačené ovocie,“ hovorí o pitnom režime detí lekárka Fábryová. 

Podľa prieskumu slovenských pediatrov z rokov 2015 až 2016 sa až pri 32,5 percenta obéznych detí vyskytuje metabolický syndróm, čiže súčasný výskyt viacerých kardiovaskulárnych rizikových faktorov. 

Obezita a rakovina

Lekárka Fábryová zdôraznila, že obezita je chronickým ochorením s vážnymi zdravotnými následkami, no ľudia k nemu pristupujú len ako ku kozmetickej chybe. Podľa záverov svetových onkologických spoločností by sa jednej tretine všetkých zhubných nádorov dalo predísť optimálnou telesnou hmotnosťou a s tým spojenou zdravou výživou a primeranou pohybovou aktivitou, hovorí gastroenterológ Peter Minárik z Onkologického ústavu sv. Alžbety. Obezita sama osebe je príčinou asi 20 percent všetkých zhubných nádorov; k tomu sa pridružujú ďalšie faktory, ako je sedavý spôsob života a iné. Obézny človek je asi 5-krát náchylnejší na rakovinu konečníka, pažeráka, žalúdka, pečene, prsníka či maternice. „Dnes je presvedčivo dokázaný vzťah medzi obezitou a 11 nádorovými ochoreniami, medzi nimi hrubého čreva, žlčníka, pankreasu, prsníka žien po menopauze, prostaty u mužov alebo obličiek,“ povedal lekár o spojení obezity a nádorových ochorení. Pritom podľa Minárika veľa ľudí o vzťahu medzi obezitou a rakovinou nevie. „V Trnavskom kraji sme si robili prieskum a ľudí sme sa pýtali na faktory, ktoré zvyšujú šancu rozvoja rakoviny. Vyšlo nám, že 40 percent opýtaných nevie, že obezita je jednou z príčin rakoviny.“ 

Bariatrická chirurgia

Z uvedených dôvodov, že obezita je vážnym ochorením, lekárku Fábryovú trápi, že starostlivosť o obézneho pacienta je z verejného zdravotného poistenia hradená iba minimálne: „Vedie to k limitovanému prístupu pacientov k inovatívnym antiobezitikám a k bariatrickej či metabolickej chirurgii. Tiež nám chýba infraštruktúra podporujúca zdravý životný štýl,“ povedala odborníčka. Ocenila však, že Všeobecná zdravotná poisťovňa spustila v Trnave projekt bariatrického centra, kde sa operujú pacienti so závažnou obezitou. 

Keď sme minulý rok robili rozhovor s vedkyňou a lekárkou Barbarou Ukropcovou, o projekte povedala: „Bariatrická či metabolická chirurgia je chirurgickým zákrokom na tráviacom trakte, ktorého cieľom je redukcia hmotnosti a zlepšenie metabolického stavu pacienta so závažnou obezitou. Najčastejší typ zákroku je v súčastnosti takzvaná ‚sleeve gastrektómia‘, pri ktorej sa zo žalúdka ‚ušije‘ užší ‚rukáv‘ (z angl. sleeve), čím sa zmenší príjem potravy. Všeobecná zdravotná poisťovňa uhrádza od minulého roka 150 takýchto zákrokov ročne, indikovaných pacientom s 2. alebo 3. stupňom obezity.“ 

3. ročník Slovenského dňa obezity

V sobotu 19. mája prebehne 3. ročník Slovenského dňa obezity. Podujatie organizuje Obezitologická sekcia Slovenskej diabetologickej spoločnosti s cieľom informovať ľudí o obezite a zdravotných rizikách, ktoré sú spojené s nárastom hmotnosti, o možnostiach liečby obezity, ale aj o zdravej strave a aktivitách spojených s prevenciou jej rozvoja. 

Podujatie sa koná v piatich mestách: v Bratislave, Martine, Nitre, Banskej Bystrici a Košiciach.

Zdroj: SITA (Denník N)