Vzdelávanie detí a žiakov cudzincov. Ako na to?

Teória a prax vzdelávania detí a žiakov cudzincov v školách na Slovensku sa v mnohom rozchádzajú. Deti a žiaci, ktorí nevedia po slovensky sú tak začlenené do kolektívu často bez akéhokoľvek predchádzajúce adaptačného procesu. Potom je to len o šikovnosti a trpezlivosti pedagóga, ako úspešne dieťa či žiak tento – pre neho náročný proces – zvládne.

TEÓRIA

Prístup k vzdelávaciemu systému v regionálnom školstve (t.j. materské, základné, stredné školy vrátane špeciálnych)  podľa Čl. 27 ods. 1 Smernice  Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ je podľa platných zákonov v SR zabezpečený za rovnakých podmienok ako vlastným štátnym príslušníkom.

Vzdelávanie detí cudzincov v regionálnom školstve je legislatívne zabezpečené  zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§146) s účinnosťou od 1. septembra 2008.

Deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky, deťom žiadateľov o udelenie azylu a Slovákov žijúcich v zahraničí sa poskytuje výchova a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie v školách podľa školského zákona za tých istých podmienok ako občanom SR. Pre deti cudzincov sa na odstránenie jazykových bariér organizujú základné a rozširujúce jazykové kurzy štátneho jazyka.

Nadväzujúca úprava je v zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.     Podľa   § 10 ods. 12 odbory školstva okresných úradov v sídle kraja v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy organizačne a finančne  zabezpečujú jazykové kurzy detí cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky.

V praxi sa to realizuje tak, že v prvom rade zákonný zástupca dieťaťa môže, ak ide o návštevu materskej školy a musí, ak sa to týka dieťaťa vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky  zapísať dieťa do školy. Ak sa to týka  maloletého dieťaťa  bez sprievodu, tak  koná príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately   dovtedy, kým súdom nie je ustanovený poručník, resp. kým sa neujme svojej funkcie.

Povinnú školskú dochádzku rieši § 19 ods. 1 a 2 školského zákona. Povinná školská dochádzka v SR je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Riaditeľ školy po zistení úrovne  doterajšieho vzdelania dieťaťa ako aj jeho   ovládania štátneho jazyka najneskôr do troch mesiacov od začatia konania o udelenie azylu, atď.  ho zaradí do príslušného ročníka. Z dôvodu nedostatočného ovládania štátneho jazyka možno dieťa podmienečne zaradiť do príslušného ročníka podľa veku, a to najviac na jeden školský rok.

Následne riaditeľ školy v prípade potreby dieťaťa zabezpečí pedagogického zamestnanca na realizáciu jazykového kurzu slovenského jazyka. Zároveň riaditeľ školy požiada príslušný odbor školstva okresného úradu v sídle kraja o finančné prostriedky. 

Jazykové kurzy detí cudzincov sa financujú prostredníctvom dohodovacieho konania na základe žiadosti zriaďovateľa.

Podrobnosti o prijatí na štúdium na stredných školách sú uvedené v § 62 až 71 školského zákona. O prijatí žiaka na strednú školu rozhoduje riaditeľ školy. Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu SR nemá kompetenciu rozhodovať o prijímaní žiakov na štúdium na stredných školách.

Žiaci, ktorí nemajú ukončené nižšie stredné vzdelanie, resp. nemajú doklad o jeho ukončení, nemôžu byť prijatí na stredné školy – študijné odbory  s maturitou. Legislatíva umožňuje získať vzdelanie poskytované základnou školou absolvovaním vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania, ktoré poskytujú základné školy a stredné odborné školy.

O uznaní dokladu o vzdelaní vydaného základnou školou v treťom štáte rozhoduje okresný úrad v sídle kraja po porovnaní obsahu a rozsahu absolvovaného vzdelávania žiadateľa   s obsahom a rozsahom vzdelávania, ktorý sa podľa štátneho vzdelávacieho programu vyžaduje v Slovenskej republike.

PRAX

 „Uvedomujeme si, že v kolektíve dvadsiatich detí, ak je čo i len jeden cudzinec, musí pedagóg prispôsobiť výchovu a výučbu a hľadať možnosti jeho rozvíjania. Ako kľúčové sa ukazuje slovná zásoba, ktorá ovplyvňuje plynulosť ďalšieho vzdelávania sa detí a žiakov. A samozrejme aj spolupráca mimo školy s rodičmi, bez ktorej je vzdelávanie detí a žiakov cudzincov značne limitujúca,“ povedala Mgr. Mira Bianchi Schrimpelová, konateľka odborného nakladateľstva RAABE Slovensko.

„Práve z tohto dôvodu sme sa rozhodli na trh priniesť takú pomôcku, ktorá by pomohla predovšetkým žiakom, ale súčasne aj učiteľom a samotným rodičom,“ predstavuje dve novinky z vydavateľstva RAABE – Cudzinec v materskej škole a Cudzinec v mojej triede.

V oboch prípadoch ide o príručky pre učiteľov, ktoré pomáhajú preklenúť mnohé nečakané situácie pri práci s deťmi a žiakmi cudzincami. Predkladajú možnosti práce učiteľa v oblasti výchovy, výučby aj hodnotenia; radia a pomáhajú rodičom. To všetko s pomocou praktických pracovných listov, ktoré sú určené na výučbu slovenského jazyka v prvopočiatkoch, keď je kľúčové dohovoriť sa s deťmi a žiakmi, naučiť ich jednoduché pokyny, slová a vety, aby mohli spolupracovať a rýchlejšie sa tak zaradili do kolektívu triedy.

Učivo je rozdelené do lekcií, k lekciám je priradený pracovný list na precvičovanie a ,,oživenie“ učiva. Niektoré lekcie sú opakovacie, hravé. 

Ako bonus príručky obsahujú aj plnofarebné pexesá, ktoré obsahujú najdôležitejšie slová v obrázkoch. Dá sa využiť nielen pri hľadaní a pomenovávaní dvojíc, ale aj pri priraďovaní obrázkov k slovám, tvorbe tematických okruhov a pod.

OBA TITULY NÁJDETE V NAŠOM E-SHOPE TU