VšZP bez štedrého štátu neprežije. Šetriť sa nedá, nie je z čoho.

Neustála finančná strata, konkurenčný súboj so súkromníkmi a finančnými skupinami, ale aj politické tlaky vyplývajúce z faktu, že ide o jeden z najväčších štátnych podnikov. Riadenie kolosu, ktorý sa stará o zdravie viac ako troch miliónov poistencov, nie je nič jednoduché. 

Štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP) čoskoro čaká výberové konanie na nového generálneho riaditeľa. Aktuálna dočasne poverená šéfka štátnej poisťovne Ľubica Hlinková pre Pravdu priznala, že má záujem sa o túto pozíciu uchádzať natrvalo. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) na otázky o zmenách vo vedení VšZP reagovať nechcela, dodala len, že poisťovňa bude musieť pokračovať v digitalizácii a o poste nového generálneho riaditeľa sa rozhodne čoskoro.

Poslankyňa za SaS Jana Bittó Cigániková sa však pred výberovým konaním pozrela známym kandidátom „na zúbok“. Prvým adeptom na vedenie VšZP je Michal Ďuriš, ktorý bol v minulosti nominantom na ústavného sudcu, druhým záujemcom je Matej Fekete. Podľa poslankyne za SaS ho nikto v zdravotníctve nepozná. No na tlačovej konferencii taktiež vyhlásila, že za pochybnú nomináciu považuje hlavne Moniku Begánovú. Tá pôsobila ako riaditeľka úseku nákupu zdravotnej starostlivosti VšZP za bývalého generálneho riaditeľa poisťovne Strapka. Laboratóriá mali podľa nej zvýšené ceny, aj objemy, avšak Begánová v tejto veci nič neurobila. Táto nominácia preto v Cigánikovej vzbudzuje veľké pochybnosti.

Od roku 2012 sa o náročnosti riadenia štátneho podniku mohli na pozícii generálneho riaditeľa VšZP presvedčiť celkovo siedmi manažéri. V máji 2020 nastúpil na pozíciu generálneho riaditeľa VšZP Richard Strapko. Na stoličku zasadol potom, ako exminister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) odvolal Ľubicu Hlinkovú.

Podľa Krajčího bolo dôvodom, že Hlinková nezvládala manažovanie pandémie. Strapko sa tak musel popasovať s výpadkom príjmov zavinených covidom, zavedením očkovania, masívnym štátnym testovaním, dovedna troma ministrami zdravotníctva, otvorením najväčšej súkromnej nemocnice aj nútenými šetriacimi opatreniami. Vzhľadom na rastúcu stratu dostal Strapko koncom jari za úlohu zlepšiť ekonomický stav poisťovne. Medzi úspornými krokmi, ktoré jej odporučilo ministerstvo v júni, bolo napríklad aj zrušenie uhrádzania liekov na výnimku. Teda liekov, ku ktorým sa pacienti nemôžu dostať inak ako cez predpis, ale poisťovňa im ich musí najskôr schváliť. Pre pacientov by toto rozhodnutie znamenalo, že ak by o liek na výnimku požiadali do 30. júna, liek by dostali, no tí, čo by oň požiadali 1. júla, by nedostali nič. Strapko nesúhlasil a v lete ho úradnícky minister zdravotníctva Michal Palkovič odvolal - údajne pre finančné straty a do poisťovne vrátil bývalú riaditeľku Hlinkovú. Palkovič to zdôvodnil Hlinkovej vysokou odbornosťou a skúsenosťami v legislatíve, zároveň však zdôraznil, že bude vo funkcii len na určitý čas, najviac na šesť mesiacov.

Dáta však ukazujú, že do červených čísel sa poisťovňa dostala nezávisle od údajne zlých manažérskych rozhodnutí. So stratami totiž súvisia najmä nedostatky pri tvorbe štátneho rozpočtu, ktoré VšZP v tomto roku spôsobili značnú časť finančných problémov. Vedenie VšZP na chýbajúce financie upozorňovalo od októbra 2022. Štát pritom plánuje dať na slovenské zdravotníctvo v budúcom roku 7,97 miliardy eur, pričom to je takmer o miliardu eur viac, než bol rozpočet zdravotníctva vlani. VšZP z rozpočtu prislúcha zhruba 4,7 miliardy eur.

Kam zmizli testy?

Po odchode Strapka z poisťovne sa spomínala aj zmluva na PCR testy s laboratóriami Medirex. Napriek tomu, že je už po pandémii, štátna poisťovňa s firmou uzavrela niekoľkoročný kontrakt, no ten vznikol zo záväzkov daných predchádzajúcemu vedeniu ministerstva.

V zdravotníctve je viacero druhov financovania zdravotnej starostlivosti. Iné napríklad platí pre ústavné zariadenia, teda pre nemocnice, a iné pre laboratóriá. Prospektívny rozpočet funguje tak, že ak nemocnica spraví 60 percent výkonov prospektívneho rozpočtu, tak napriek tomu dostane plnú sumu, ako keby išli na sto percent. Také sú pravidlá prospektívneho rozpočtu.

Pri laboratóriách sa však prihliada na tzv. limity. Keď zasadol na ministerskú stoličku exminister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO), tak mali spoločne s exministrom financií Igorom Matovičom (OĽaNO) trvať na tom, aby sa zrušilo opatrenie, ktoré zaviedol ešte exminister Krajčí. Ten počas pandémie umožnil, aby boli PCR testy boli hradené mimo limitov pre laboratória a vznikli tzv. výkonnostné zmluvy. To znamená, že poisťovňa uhradí len to, čo laboratórium vykáže. No ak laboratóriá spravili viac testov, dostali od štátu viac peňazí. Cieľom malo byť spraviť z masívneho testovania finančne atraktívnu príležitosť pre laboratóriá.

V roku 2021 sa rozbiehalo očkovanie a testovalo sa len v prípade možnej infekcie covidom, no v roku 2022 bolo testovanie, aj vďaka rýchlo šíriacej sa mutácii omikron, také rozbehnuté, že za prvé tri mesiace sa o takmer 60 percent z objemu celého roka 2021, čo predstavovalo 30 miliónov eur.

Útvar hodnoty za peniaze upozornil, že zisky laboratórií boli špeciálne vysoké v roku 2021 vďaka veľkému nárastu a vysokým cenám PCR testov, keď domáce laboratóriá Medirex a Klinická Biochémia dosiahli vyššie ziskové marže ako dve z najúspešnejších slovenských technologických firiem - Eset a Pixel Federation. Laboratóriám sa navyše v roku 2022 podarilo upadajúce PCR testy premeniť na dlhodobý biznis cez navýšenie limitov.

Strapkova administratíva však splnila, čo od nej štát žiadal a testovanie vrátila naspäť do limitov. To znamená, že keď objem nastavili napríklad na stotisíc eur, ale laboratóriá urobili výkony za 50-tisíc eur, tak im z poisťovne uhradili len tých 50-tisíc eur. Ku koncu roka 2022 sa tak VšZP podarilo ušetriť cez šesť miliónov eur a masívne testovanie populácie sa skončilo. Dnes sa využíva možnosť PCR testovania oproti pandemickým rokom len minimálne a záujemcovia o test sa musia prihlásiť cez Národný portál zdravia, pričom podmienkou naďalej ostáva indikácia lekára, teda výmenný lístok. „Informačný systém NCZI nebude o výsledku testu informovať pacienta prostredníctvom SMS ani e-mailom, zašle ho priamo jeho lekárovi, ktorý test indikoval. Tak sa docieli lepší manažment pacienta ošetrujúcim lekárom,“ ozrejmil rezort.

Vždy v strate

Kým sa súkromné zdravotné poisťovne môžu oprieť o ekonomicky aktívnych poistencov, VšZP sa musí spoliehať na štát, pretože na príjmovej stránke bude vždy v mínuse. Jedným z hlavných dôvodov je aj to, že kým na nákladoch minie až 67 percent trhu, tak na príjmoch získa len 62 percent trhového podielu. Vždy tam teda bude päťpercentná medzera, ktorá vytvára stratu.

Tento rok to však nebola len VšZP, ale aj všetky ostatné zdravotné poisťovne v mínuse. Ku koncu septembra vykázala štátna poisťovňa takmer 108 miliónov eur. Jej likviditu zlepšilo až septembrové dofinancovanie sektora o 316 miliónov eur, no aj naďalej má záporné vlastné imanie. Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera bola v strate 5,7 milióna eur a súkromná Union zdravotná poisťovňa takmer 8,3 milióna eur. Dôvodom dofinancovania bol podľa Union nedostatok financií v systéme verejného zdravotného poistenia.

No očakávané výpadky vo financiách štátnej poisťovne vedenie dopredu pozná. Už vlani ministerstvu hlásilo, že peňazí je v rozpočte málo, a tak sa aj stalo. Minister Palkovič nebol údajne spokojný s návrhom plnenia opatrení, ktoré vypracovala Dozorná rada VšZP. Denník Pravda má však vďaka infozákonu materiály, v ktorých Palkovič Strapka žiada napríklad o zrušenie uhrádzania liekov na výnimky. Opatrenia mali podľa rezortu zdravotníctva zvrátiť rast dlhu poisťovne. Hoci Strapko upozorňoval, že dlh nezmizne, kým nebude poisťovňa dofinancovaná, bol odvolaný. Straty zostali a požadované dofinancovanie celého sektora vo výške 316 miliónov eur prišlo o dva mesiace neskôr a štátna poisťovňa sa následne popýšila ozdravnými mechanizmami či efektívnym šetrením.

Lieky na výnimky

V štátnej poisťovni pripravili návrh mitigačných opatrení, z ktorých následne dozorná rada vybrala konkrétnych 11-bodový ozdravný plán. Denník Pravda má k dispozícii zoznam šetriacich tzv. mitigačných opatrení. V pôvodnej verzii z dňa 22. 6. 2023, ktorú pripravil rezort zdravotníctva, sa prvé opatrenie týka oblasti nákupu zdravotnej starostlivosti.

Rezort od Strapka žiadal, aby ušetril na uhrádzaní liekov na výnimku. Pre pacientov by toto rozhodnutie štátu znamenalo, že ak by o liek požiadali 30. júna, liek by dostali, no tí čo oň požiadali 1. júla, by nedostali nič. V tejto kategórii sa nachádzajú aj lieky, ktoré sú často jedinou terapeutickou alternatívou pre onkologických pacientov. Rezort svoje rozhodnutie argumentoval tým, že VšZP a prvé štyri mesiace uhradila na liekoch na výnimku 19,1 milióna eur. Štát odhadoval, že do konca roka by táto suma narástla na 51 miliónov eur. Na pacientoch chcel štát ušetriť 11,3 milióna eur, no toto opatrenie sa nakoniec po tlaku rozhodol Palkovič stiahnuť.

Elena Marušáková, prvá viceprezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov, upozornila, že vždy budú pacienti, ktorí budú potrebovať individuálny liečebný postup. „Potrebujeme, aby aj tí pacienti, ktorí nezapadajú do škatuliek liečebných postupov, mali právo na liečbu a na kvalitnejší život. Predsa si musíme povinne platiť zdravotné poistenie a to bez výnimky. Zavedenie limitu na výnimky je unikátny mechanizmus v rámci Európy, ktorý do moderného štátu nepatrí,“ zdôraznila.

Medzi ďalšími „mitigačnými opatreniami“ bolo zavedenie doplácania pacientov za vybrané zdravotné pomôcky, zastavenie hradenia výnimiek z indikačného obmedzenia a výnimiek z registrovanej indikácie lieku u existujúcich pacientov

Zdravotnícky analytik Dušan Zachar zdôraznil, že veľkým problémom VšZP je, že vládni politici na ňu vytvárajú často veľký tlak, ktorý potom obmedzuje aj samostatnosť v rozhodovaní manažmentu poisťovne a núti ju uzatvárať zmluvy v objeme a rozsahu, na ktorý nemá poisťovňa zdroje. „Efektívnosť niektorých zazmluvnení je niekedy veľmi otázna a otázne vždy je, na čí popud a v čí prospech to bolo potom takto dohodnuté,“ ozrejmil.

Strapko však videl za svojím odvolaním vplyvy finančnej skupiny Penta, ktoré presadzoval jediný akcionár - minister zdravotníctva Palkovič. Tvrdil, že je vlastne rád, že nebude nútený prizerať sa, ako VšZP pochováva vlastný akcionár - ministerstvo. „Dlhodobo sa najmä mediálna pozornosť púta na hospodárenie VšZP, ale v historickej strate sú tento rok aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Ako to teda vlastne je s neefektivitou najväčšej zdravotnej poisťovne? Sektor zdravotníctva je dlhodobo a zásadne podfinancovaný, na čo upozorňujeme sústavne posledné roky, skrývame problém za naše manažérske zlyhanie, čo zásadne odmietam,“ obhajoval sa v júli.

Nízky rozpočet doplatí pacient

Aj ministerka zdravotníctva Dolinková priznáva, že financie v zdravotníctve chýbajú. „Asi neexistuje žiadny minister, ktorý by bol spokojný so štátnym rozpočtom, pretože explicitne zdravotníctvo je taký rezort, ktorý je dlhodobo podfinancovaný,“ ozrejmila.

Podľa analytika Martina Vlachynského je príbeh VšZP ilustratívnym príbehom o neefektívnosti štátnych podnikov. „Kým manažment súkromných poisťovní sa môže plne venovať ekonomickému riadeniu spoločnosti, VšZP musí žonglovať ekonomické a politické záujmy. Výsledkom je, že musia rozhodovať nielen podľa situácie na trhu, ale aj podľa politických zadaní,“ podotkol. Pripomína, že VšZP bola v problémoch už dlhodobo. Základné imanie sa núdzovo navyšovalo v 2010, keď VšZP dosiahla stratu 48 miliónov, v roku 2016 mala stratu 112 miliónov a musela spustiť ozdravný plán, obrovské straty mala aj v rokoch 2020, 2021, 2022, keď ju vláda zachraňovala kapitálovou injekciou z daní nás všetkých.

„Zvyšovanie zdrojov v zdravotníctve pomôže možno krátkodobo stabilizovať finančnú situáciu nielen vo VšZP, ale na trhu ako takom, pretože bez dofinancovania boli v poslednom roku v stratách už aj Union s Dôverou. No bez lepšieho zadefinovania nároku napríklad aj v podobe jasnejšieho časového nároku, vrátane čakacích dôb verejné zdravotníctvo pohltí akúkoľvek sumu, ktorá do neho natečie, pretože dopyt po viac a lepších službách je nekonečný,“ skonštatoval. Na záver dodal, že podľa neho štátne vlastníctvo zdravotnej poisťovne „nemá žiadne opodstatnenie, jej rozdelením a privatizáciou by bolo možné získať dodatočné prostriedky pre zdravotníctvo a zásadne by sa zlepšila konkurencia“.

Dá sa dofinancovanie nazývať šetrením?

Kým bola štátna poisťovňa cez leto vo viac ako stomiliónovej strate, VšZP priznala, že po dofinancovaní zdravotníctva o 316 miliónov eur sa jej podarilo znížiť očakávanú stratu na necelých 33 miliónov eur. Súčasné vedenie však malo považovať tento výsledok za neakceptovateľný, a preto začali implementovať ozdravný plán, ktorého cieľom je optimalizovať interné procesy, zefektívňovať hlavnú a prevádzkovú činnosť a racionalizovať organizačné vzťahy vo VšZP. „Zlepšenie odhadovaného hospodárskeho výsledku VšZP dosiahla najmä vďaka dofinancovaniu sektora cez navýšenie platby za poistencov štátu,“ priznala aj hovorkyňa poisťovne Alena Krčová.

VšZP podľa nej realizuje tvrdé úsporné interné opatrenia v rôznych oblastiach - v oblasti vlastnej prevádzky, nákupu zdravotnej starostlivosti, efektívnejšej liekovej politiky či úspory pri vybraných zdravotníckych pomôckach. Podľa informácií Pravdy bolo prvým úsporným opatrením zrušenie online schvaľovanie onkologických liekov.

Ďalej poisťovňa skonštatovala, že dôvodom pôvodne odhadovanej straty VšZP bolo nedostatočné krytie potrieb sektora či iných nákladov rozpočtom verejnej správy.

Zdroj: SITA (Pravda)