Všetko zaplatíme, vybavíme byrokraciu a vy budete len liečiť

Vidieť to na celom Slovensku – pediatri aj všeobecní lekári pre dospelých starnú a je ich veľmi málo. A mladí lekári si neotvárajú ambulancie v regiónoch, ale namiesto toho odchádzajú za hranice alebo skôr do nemocníc.

Na Slovensku chýba 400 všeobecných lekárov pre dospelých a 223 primárnych pediatrov. Priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých je 57 rokov a pediatrov ešte o dva roky vyšší. Najstarší majú vyše 90 rokov.

Poslanci banskobystrickej župy teraz mesiac pred župnými a komunálnymi voľbami schválili stratégiu na nábor chýbajúcich lekárov – hoci to nie je v krajských kompetenciách. Lekárov zamestnajú, zaplatia, poskytnú vybavenú ambulanciu aj so zdravotnou sestrou a pridávajú zamestnanecké benefity, ako je ubytovanie alebo príspevok naň, auto a telefón. V župe chýba 47 všeobecných lekárov pre dospelých, 30 pediatrov a 39 špecialistov. Zo špecialistov sú nedostatkoví najmä oční lekári, detskí psychiatri či neurológovia.

Ondrej Lunter, banskobystrický vicežupan, už na konci uplynulého roka prognózoval, že do piatich až desiatich rokov hrozí kolaps siete. Teraz Ondrej Lunter po svojom otcovi Jánovi kandiduje za župana.

V okrese Banská Štiavnica vypadla polovica praktických lekárov

„Dlhodobo upozorňujeme na to, že v ambulantnom sektore máme len za posledných desať rokov vyše desaťpercentnú redukciu celej siete a v našom kraji máme vyše 30 percent ambulantných lekárov vo veku nad 65 rokov,“ povedal vicežupan. Tento kraj má podľa tabuliek ministerstva zdravotníctva väčšinu okresov v pásme rizikovo až kriticky nedostatkových.

Keď ministerstvo hodnotilo, akí dostupní sú lekári, aký majú vek a koľko ich je, banskobystrickej župe vyšiel ako „zabezpečený“ jediný okres, a to Zvolen, kde chýba jeden lekár. Napríklad keď v Banskej Štiavnici chýbajú dvaja všeobecní lekári pre dospelých, je to polovica zo súčasného stavu. Jeden lekár má zvyčajne aj tisíce pacientov. Vedúci župného zdravotníctva Martin Caudt tvrdí, že keď jeden lekár skončí, je to tragédia pre celý región.

Vicežupan Lunter pred približne trištvrte rokom tvrdil, že „župe nezostáva nič iné, len tak trochu zúfalo kričať“. Teraz prichádza vedenie župy s vlastným riešením. Zamestná a zaplatí chýbajúcich všeobecných lekárov a pediatrov a poskytne im aj kompletne vybavené ambulancie.

Keď ordinuje aj 85-ročný chirurg

Približne 41 percent lekárskych miest na Slovensku zabezpečujú lekári v dôchodkovom veku. Napríklad v Tornali ordinuje 85-ročný chirurg Alexander Köröcz a v Dolnej Strehovej 72-ročný všeobecný lekár pre dospelých Marian Ilenčík. Až 66 okresov nemá požadovaný počet všeobecných lekárov a v 58 okresoch nie je dostatok pediatrov. Napríklad na západe Slovenska sa nedostatok pediatrov a ich zavalenosť prácou prejavili tak, že sa všetci pediatri v Malackách dohodli a odmietajú vypisovať deťom ospravedlnenky do školy.

Plasticky situáciu opísal Najvyšší kontrolný úrad vo svojej správe o stave ambulantného sektora v roku 2020. Analytici porovnali počty všeobecných lekárov pre dospelých s Českom a Európskou úniou. „Európske štatistiky pripisujú našej krajine nelichotivé umiestnenie, a kým napríklad v susednom Česku pripadá na 100-tisíc obyvateľov 65 všeobecných lekárov pre dospelých, na Slovensku je toto číslo len na úrovni 45 lekárov a v porovnaní s priemerom európskeho spoločenstva je ešte horšie. Na 100-tisíc obyvateľov pripadá na Slovensku o 40 lekárov menej, ako je priemer krajín EÚ,“ píše sa v správe NKÚ.

Keď to skúsil štát, nepomohlo

Štátni analytici pred dvomi rokmi vypočítali priemerný vek všeobecného lekára pre dospelých na Slovensku na 54,1 roka – odvtedy teda ešte o tri roky stúpol. Kritickejšie to už vtedy bolo medzi pediatrami. NKÚ varoval, že viac ako 20 percent týchto lekárov má vek nad 70 rokov.

Reakciou na nedostatok všeobecných lekárov pre dospelých a deti či dorast bol rezidentský program. Národný program bol určený pre lekárov do 36 rokov, ktorí nemajú absolvované špecializačné štúdium v oblasti všeobecného lekárstva. „Počet absolventov rezidentského štúdia v odbore pediatria je veľmi nízky. Program nedokázal zvrátiť negatívny vývoj priemerného veku pediatrov v ambulanciách a ani výraznejším spôsobom zastaviť dlhodobo klesajúci trend ich počtu. Riziká sú identifikované aj v špecializácii všeobecné lekárstvo…,“ konštatovali analytici NKÚ v správe.

Prvý projekt na úrovni župy v Banskobystrickom kraji je v podstate jednoduchý – začína sa náborom chýbajúcich lekárov do zatiaľ desiatich ambulancií – a v zásade má ambíciu suplovať úlohu štátu či zdravotných poisťovní. Zjednodušene povedané, župa zamestná chýbajúcich lekárov a zdravotné sestry, zaplatí ich a vybaví im ambulancie.

Vedenie kraja si uvedomuje, že náborový projekt je mimo župných kompetencií a môže vyvolať kontroverzné reakcie medzi existujúcimi lekármi. Vedúci župného zdravotníctva Martin Caudt však ubezpečuje, že nechcú budovať konkurenciu, ale zaplniť „biele“ miesta v župe.

Riešenie vychádza zo župných analýz a z jej skúseností, pretože župa už prevádzkuje tri vlastné ambulancie. Vedenie kraja najprv z údajov ministerstva zdravotníctva zisťovalo, koľko všeobecných lekárov a pediatrov a najmä kde im chýba. Napočítali 47 voľných miest pre všeobecných lekárov pre dospelých, 30 pre pediatrov a 39 pre špecialistov. Okrem všeobecných lekárov a pediatrov chýbajú najmä oční lekári, detskí psychiatri či neurológovia. Na vznik nových ambulancií môže župa získať podporu od štátu od 50- do vyše 60-tisíc eur.

Najviac všeobecných lekárov chýba v okrese Banská Bystrica, a to jedenásť, v Rimavskej Sobote šesť, päť v Brezne a po štyria v Lučenci, Detve a v Žiari nad Hronom. Pediatri chýbajú najmä v Rimavskej Sobote, a to siedmi, v ostatných okresoch štyria a menej. Žiadny nechýba len v okrese Banská Bystrica.

Ponuka zahŕňa plat 3200 eur, ambulanciu, sestru aj príspevok na bývanie

Čo župa lekárom ponúka? Plat v závislosti od praxe od 3200 eur mesačne, pracovnú zmluvu na neurčito a nulové vstupné náklady. Okrem toho ambulancie so zdravotnou sestrou, diagnostickou technikou, vybavenie administratívnych úkonov, možnosť ubytovania alebo príspevok na bývanie, ale aj zamestnanecké benefity, ako je auto a telefón. Župa ponúka aj úhradu ďalšieho vzdelávania.

„Situácia s lekármi je zlá a reálne hrozí, že ľudí nebude mať kto liečiť,“ opísal župan Ján Lunter. Podľa šéfa župného zdravotníctva Martina Caudta je veľmi ťažké nahrádzať lekárov, ktorí sa rozhodnú ukončiť činnosť, a to najmä v lokalitách mimo hlavných aglomerácií. „V dôsledku toho vznikajú na mape kraja biele miesta, kde primárna zdravotná starostlivosť pre občanov prestáva byť geograficky a časovo dostupná. To by sme radi zmenili,“ hovorí Caudt.

Župa predpokladá, že postupne by mali byť ambulancie samofinancovateľné z úhrad zdravotných poisťovní. Plán župy je, že ambulancie, ktoré budú zarábať lepšie, majú časom kryť straty tých menej zarábajúcich. „Systém je dnes tak zle nastavený, že naša pneumologická ambulancia, ktorá má trojmesačné čakacie lehoty, to znamená, že lekárka pracuje od rána do večera, je v strate. Kombináciou ordinácií dospejeme k tomu, že chceme mať vyrovnané financovanie,“ vysvetľuje vicežupan Ondrej Lunter.

„Keď založíme desať alebo pri veľkom záujme aj 20 ambulancií, ročne by to malo stáť kraj nula eur. Potrebujeme len preklenovacie úvery, kým sa ambulancia rozbehne, a kapitálové vstupy na zariadenie ambulancie,“ vraví vicežupan s tým, že ich prioritou je zachrániť ambulantný sektor.

BBSK odhaduje vstupné náklady na všeobecnú ambulanciu pre dospelých na 15-tisíc eur. Hovoria, že strop maximálneho ročného dofinancovania prevádzkových nákladov určili opatrne na 100-tisíc eur. V prípade prekročenia zastavia ďalší rozvoj siete ambulancií až do času, kým sa situácia nezmení, prípadne zmenia štruktúru ambulancií.

Zdroj: SITA (Denník N)