Viete, ako realizovať v škole multikultúrnu výchovu?

Multikultúrna výchova (MKV) a jej realizácia v pedagogickej praxi je témou, ktorá v posledných rokoch rezonuje aj na Slovensku, a to tak v pedagogickej teórii, ako aj v praxi.

Tak ako v iných krajinách, aj na Slovensku sa požiadavka realizácie MKV premietla do dokumentov štátnej vzdelávacej politiky − do štátnych vzdelávacích programov. V septembri 2008 vstúpil do platnosti zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ktorý spustil reformu školstva na Slovensku.

Multikultúrna výchova ako prierezová téma

Prierezové témy odrážajú aktuálne problémy súčasnosti, sú určitým návodom na ich prevenciu a riešenie, ale zároveň slúžia aj na prehĺbenie základného učiva, zdôraznenie aplikačného charakteru, majú prispieť k tomu, aby si žiaci rozšírili rozhľad, osvojili si určité postoje, hodnoty, rozhodovanie.

Prepájajú rôzne oblasti základného učiva, prispievajú ku komplexnosti vzdelávania žiakov a pozitívne ovplyvňujú proces utvárania a rozvíjania kľúčových kompetencií (spôsobilostí) žiakov.

Keďže štátne vzdelávacie programy ISCED 1, 2 a 3 sú celoštátne záväzné a slúžia ako východisko na tvorbu školských vzdelávacích programov, je vymedzenie MKV určujúce a pre školy a učiteľov tak nastala nová úloha: realizovať MKV v školskej praxi.

Multikultúrny výchova a škola

MKV je zaradená do obsahu vzdelávania s ohľadom na slovenské kultúrne prostredie, kde po stáročia spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu. Tradičná kultúrna rozmanitosť sa pritom v súčasnosti ešte prehlbuje vďaka viacerým trendom, ktoré sa často zastrešujú pojmom globalizácia.

Jedným z týchto trendov, ktorý výrazne zvyšuje rozmanitosť kultúr na Slovensku, je migrácia príslušníkov vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných kultúr a subkultúr. Multikulturalita slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu či xenofóbie.

Žiaci všetkých vekových kategórií budú čoraz častejšie v osobnom aj verejnom živote vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a v čoraz väčšej miere sa budú dostávať do kontaktu s príslušníkmi iných kultúr. Preto je potrebné, aby boli na tieto výzvy pripravení a aby boli schopní rozoznať, rešpektovať a podporovať rôzne kultúrne ukotvenie vo svojom okolí.

Ako na to?

Pre školy a pedagógov nastala nová úloha: realizovať MKV v školskej praxi. Z teoretického hľadiska určite oprávnená požiadavka, z pohľadu praxe nie jednoduchá záležitosť. Prekážkou uplatňovania MKV vo vyučovaní je už samotná skutočnosť, že doposiaľ nie sú pedagógovia na túto úlohu dostatočne pripravení. Predstavy vzdelávacej politiky (štátu) o cieľoch výchovy a vzdelávania v súvislosti s rozvíjaním interkultúrnych kompetencií žiakov a študentov sú formulované vo všeobecnej rovine, takže sú často interpretované rôznymi spôsobmi.

Sú aj ďalšie dôvody, ktoré brzdia zavádzanie MKV do školskej praxe: odlišné názory na účelnosť a fungovanie existujúcich koncepcií, nedostatočné prepojenie vedy, výskumu a edukačnej praxe, zlyhávanie prípravy i kontinuálneho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov. Precenili sme rýchlosť, ktorou môžu zmeny v spoločnosti prebiehať, a to v oblasti hodnôt, otvorenosti či akceptácie. Pretváranie zmýšľania spoločnosti v skutočnosti trvá celé generácie.

Ako inšpirácia na realizáciu MKV v školskej praxi nám poslúži koncepcia amerického pedagóga Gorského 8. Z jeho pohľadu by MKV mala znamenať zavedenie takých prvkov do vzdelávania, ktoré by pomáhali vnímať jednotlivé kultúrne odlišné skupiny ako rovnocenné.

Škola by nemala rezignovať na svoju demokratizačnú funkciu. Mala by sa snažiť zabezpečiť žiakom čo najvyrovnanejšiu pozíciu pri získavaní vzdelávania. 

Gorski (2012) považuje za základný cieľ MKV vplývať na spoločenskú zmenu. Čiastkové kroky, ktoré vedú k uskutočneniu tohto cieľa, sú zmena seba samého, zmena školy a školského systému, ktorá je reprezentovaná pedagogikou zameranou na žiaka, zmena školského kurikula, školskej klímy a zmena spoločnosti.

Pre školskú prax Gorski definuje tieto fázy realizácie MKV:

1. fáza: Status quo

Škola funguje tradičným spôsobom. Výchovno-vzdelávací proces odráža predovšetkým hodnoty dominantnej skupiny.

2. fáza: Zvyky a obyčaje

Objavujú sa už malé zmeny v osnovách alebo v materiáloch a pomôckach. Zameriavajú sa však na povrchné rysy jednotlivých kultúr, často založené na generalizácii alebo stereotypoch (napr.: pedagóg prezentuje rómsku kultúru prostredníctvom fotografií, špecifického oblečenia, hudby a pod.).

3. fáza: Interkultúrne kompetencie (vedomosti)

Pedagóg zvyšuje svoje interkultúrne kompetencie (vedomosti). Študuje kultúru, z ktorej pochádzajú jeho žiaci.

4. fáza: Ľudské vzťahy

Na odlišnosti sa pozerá ako na možnosť vzájomného učenia sa. Osobná skúsenosť žiakov sa cení. Všetko sa deje v rámci školského kontextu, nie je žiadny plán rozširovať sa do širšej komunity.

5. fáza: Výberová multikultúrna výchova

Dochádza k uvedomovaniu si nespravodlivosti v rôznych aspektoch vzdelávania. Pedagóg zvyčajne iniciuje jednorazové alebo prechodné programy.

6. fáza: Transformačná multikultúrna výchova

Všetky výchovno-vzdelávacie postupy sú zamerané na to, aby bolo školské vzdelávanie spravodlivé. Pedagóg vytvára motivujúce výchovno-vzdelávacie prostredie, kde sa každý cíti rešpektovaný a má šancu vymieňať si názory a spolupracovať s ostatnými v procese učenia. Akceptujú sa princípy spravodlivosti a rovnosti. Sú vypracované stratégie spolupráce a partnerstva s komunitou.

Český vysokoškolský pedagóg Průcha (2006, s. 238) 9, expert v oblasti pedagogickej teórie a výskumu, prezentuje tri scenáre možného správania sa pedagóga, ktorý realizuje MKV:

1. Pedagóg sa bezvýhradne podriadi tomu, čo mu je predkladané „zhora“. Potlačuje svoje osobné stanovisko, ktoré je odlišné od myšlienok oficiálnych programov.

2. Vyjadruje svoje kritické názory.

3. Vytvára priaznivú atmosféru, ktorá umožňuje prijímať rôznorodú škálu názorov a nápadov. So žiakmi diskutuje a prenecháva na ich vlastnom úsudku a výbere, čo budú sami považovať za „správne“.

Demokracia je proces, v ktorom sa verejným diskurzom vyjednáva o tom, ako vytvárať podmienky jednotlivca na dobrý život v spoločnosti. Tretí scenár predpokladá, že pedagógovia pri kontroverzných témach prostredníctvom diskusie rozvíjajú u žiakov kritické myslenie. To znamená taký súbor zručností, pomocou ktorých si vytvárame názor na nejakú vec na základe objektívneho zhodnotenia faktov a nenecháme sa unášať chybami a skresleniami mysle.

Úryvok z knihy: Interkultúrne kompetencie

Kniha o tom, ako rešpektovať a podporovať kultúrne odlišné skupiny

• Kniha pomôže pedagógom modelovať také výchovno-vzdelávacie prostredie, v ktorom sa komunikačné zručnosti stanú prostriedkami na kladenie otázok, vyjadrovanie, konfrontovanie, diskutovanie, sumarizovanie, hodnotenie faktov, postojov a názorov. 
  
  
  • Publikácia spracúva aktuálnu tému – akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti.
  • Rozvinuté interkultúrne kompetencie umožňujú pedagógom i žiakom analyzovať a vyhodnocovať nové situácie, spôsoby správania a myslenia bez predsudkov a stereotypov.
  • Obsahuje modelové aktivity a opis filmov s témou extrémistických prejavov a anarchizmu.
  • Zdôrazňuje úlohu pedagógov rozvíjať u žiakov pri kontroverzných témach prostredníctvom diskusie kritické myslenie. To znamená taký súbor zručností, pomocou ktorých si vytvárame názor na nejakú vec na základe objektívneho zhodnotenia faktov. 
  • Poukazuje na význam skúmania alternatívnej kultúry z hľadiska predchádzania extrémizmu a radikalizácie mladých ľudí. 

Knihu si už teraz môžete objednať TU