Učitelia, odovzdávajte lásku k svojmu odboru!

Poďte sa spolu s obľúbeným a uznávaným českým pedagógom a psychológom Mgr. Robertom Čapkom, PhD. zamyslieť  nad tým, čo vlastne učitelia žiakom odovzdávajú a ako ich môžu nadchnúť pre svoj odbor.

Ako to urobiť, ak by ste chceli niekomu predstaviť mesto, kde ste sa narodili, kde žijete a ktoré milujete? Pravdepodobne by ste hosťa zaviedli na tie najkrajšie miesta. Snažili by ste sa, aby prežil niečo zaujímavé a zábavné. Odovzdávali by ste mu svoje vlastné zážitky, dojmy, emócie - tak, aby pochopil, ako inšpiratívne je to miesto. Skúšali by ste svojho hosťa z názvov námestí? To iste nie! Mali by ste radosť, keby zablúdil v slepých uličkách, pre cudzincov nepochopiteľných? Nie. Trestali by ste ho, keby nevedel, kam vo vašom meste jazdí každá linka miestneho autobusu? Vylúčené.

A presne také je aj vyučovanie. Učiteľ má rád svoj odbor, je "insider", človek vo vnútri, a jeho úlohou je prezentovať z neho to najzaujímavejšie svojim hosťom - žiakom. Učiteľ odovzdáva zážitky a posilňuje radosť z objavovania, pozitívne emócie z úspechu a motiváciu z nezdarov, ktoré netrestá. Potom sa žiak bude v predmete cítiť dobre, bude rád pracovať a učiť sa novým veciam.

V zborovniach sa často pýtam napríklad učiteľov prírodopisu: "Keď máte žiaka vo svojom predmete celé štyri roky, aký je váš hlavný vzdelávací cieľ?" V drvivej väčšine zodpovedajú: "naučiť ho základné poznatky" alebo "aby mal prehľad" a podobne. Prečo každý z nich nepovie, že mu ide o to, aby žiak miloval prírodu? Predsa to, čo mám rád, chcem aj spoznať, snažím sa to chrániť, starám sa o to. Áno, veďme žiakov k láske k prírode. Potom už stačí len ich naučiť, ako sa v nej správať ako objavitelia alebo výskumníci.

Ako s láskou k prírode súvisí snaha pomýleného učiteľa naučiť žiakov funkciu Golgiho aparátu a podobné "lahôdky"? Naozaj neviem a podľa môjho súdu to s tým aparátom nebude zase tak dôležité.

Je celkom jednoduché stanoviť si správne ciele, ale je ťažké ich dosiahnuť. Alebo nie? Láska k prírode, ekologické správanie, environmentálne postoje - to sú ciele moderného učiteľa. Cesta k nim nevedie cez skúšanie nepárnokopytníkov alebo memorovanie zloženie bunky. Zato keď sa ich podarí dosiahnuť, môžu viesť k reálnemu kŕmeniu nepárnokopytníkov alebo naozajstnému bádaniu o bunke - pretože to samotného žiaka bude zaujímať. Veďme svojich žiakov k tomu hlavnému a vyhnime sa "brblaniu" nad hlúposťami.

Čo je dôležitejšie, vymenovať všetky Kraskove zbierky, alebo si sám zvoliť báseň a hovoriť o nej? Poznať diela naspamäť, alebo rozumieť literatúre? Precvičovať do úmoru matematické príklady, s ktorými sa nikto v živote nestretne, alebo baviť sa logickými hádankami? Hrať fair play, alebo podľahnúť názoru, že je potrebné víťazstvo za každú cenu a účel svätí prostriedky? A pozor, nejde mať oboje!

Aj keď k rôznym cieľom vedú odlišné cesty, jedna blokuje druhú. Chápem, že ideálne by napríklad bolo, aby študent poznal k maturite všetky zbierky, bol zbehlý vo vetnom rozbore, a navyše miloval literatúru a svoj rodný jazyk! Ale takto to nefunguje. Buď mi ide o konštruktivistické získavanie poznatkov, alebo to žiakom nadiktujem. Buď budem drilovať vetný rozbor, alebo budeme čítať zaujímavý text s porozumením. Buď hráme čestne - alebo falošne. Je to dané našou učiteľskou filozofiou, didaktickým majstrovstvami, alebo naopak nevedomosťou. Lenivý učiteľ má jasno. Nechce sa trápiť so žiakmi, ktorí jeho odbor nebude baviť. Nechce strácať energiu donucovaním a ničiť svoje nadšenie v apatickej triede. Používa dobrú didaktiku k tomu, aby to deti bavilo, a ukazuje im dôvody, prečo je dobré mať rád jeho predmet. Až sa to naozaj stane a oni si jeho predmet zamilujú, má lenivý učiteľ po starostiach. Bude žiakom predkladať zaujímavé aktivity a oni budú usilovne a tvrdo pracovať - a často o tom ani nebudú vedieť. Pretože ich to bude baviť. Ísť na to cez postoje, cez žiakovu hlavu a srdce, to je vlastne jediný možný spôsob.

Ukážka pochádza z publikácie Lenivý učiteľ: Ako učiť dobre a efektívne od Roberta Čapka, ktorá vyšla v ČR ako prvý diel úspešnej a veľmi predávanej trilógie s pôvodným názvom Líný učitel.  Obsahuje celkom tri brožúry od tohto uznávaného a veľmi obľúbeného českého autora:

LÍNÝ UČITEL: JAK UČIT DOBŘE A EFEKTIVNĚ

Kto by nechcel byť najlepším učiteľom v škole s polovičnou námahou? Publikácia ukazuje pedagógom, ako kvalitne vzdelávať a pritom zbytočne nestrácať energiu. Lenivý učiteľ sa pri realizácii správnej vzdelávacej filozofie, s využitím psychológie, dobrej didaktiky a vhodného osobného manažmentu môže stať hviezdou zborovne – a ešte mu pri tom stačí pracovať najmenej zo všetkých. Veď učiteľ je tým, kto by sa mal svojou prácou predovšetkým baviť a k tomu mu pomáha táto kniha veľmi účinne.

LÍNÝ UČITEL: CESTA PEDAGOGICKÉHO HRDINY

Učiteľ, ktorý sa rozhodol učiť moderne sa vlastne vydáva na cestu pedagogického hrdinu. Na jeho ceste ho môže stretnúť množstvo problémov. Zatiaľ čo predchádzajúca publikácia Líný učitel: jak učit dobře a efektivne ukázala, ako realizovať podporujúce a klimatické vyučovanie v praxi, druhý diel nielen ukáže ďalšie príklady práce v triede, ale ponúka i pohľad na školu, školstvo, ktorý pomôže učiteľovi nájsť svoju vlastnú filozofiu. Byť dobrým učiteľom znamená nájsť si svoju vlastnú cestu. Nie je vôbec ľahké po nej kráčať. Ale učiteľ by ju mal absolvovať. Nie preto, aby zachránil svet ako iní hrdinovia, ale aby urobil to najlepšie, čo vie, pre svojich žiakov. To je vlastne tiež záchrana svetov – myšlienkových, vzdelávacích, postojových. To je dôležité. Je to učiteľova povinnosť a poslanie, jeho hrdinská misia.

LÍNÝ UČITEL: KOMPAS MODERNÍHO UČITELE

Moderné stratégie lenivého učiteľa v treťom pokračovaní a inšpirácie na zlepšenie pedagogických zručností každého učiteľa.

Slovenskí aj českí učitelia majú za sebou sériu webinárov s Robertom Čapkom.

Zo záznamu si ich môžete všetky pozrieť TU: