Tréningy sociálnych spôsobilostí. Viete ako na to?

Vyjadrite deťom podporu a chváľte ich! Naučte deti asertivite! Pomôžte deťom vyrovnať sa s ich problémami! Ako? Predsa na tréningoch! RAABE vydáva námety pre školy a školské kluby detí na rozvíjanie sociálnej komunikácie žiakov. Skupinové aktivity a cvičenia pre deti v školskom veku vychádzajú v troch dieloch.

V ostatnom období môžeme pozorovať značný záujem o problematiku sociálnych spôsobilostí („soft skills“) a ich rozvoja v najrozličnejších oblastiach spoločenskej praxe.

Najmä v USA a v krajinách západnej Európy je tréning sociálnych spôsobilostí akceptovanou a rozšírenou formou vzdelávania nielen detí, no prakticky všetkých skupín obyvateľstva. Je to najmä preto, že prináša hlbšie a dlhodobejšie pozitívne zmeny v sociálnej kompetencii človeka, ktorá je pre úspešné fungovanie v dnešnej rýchlo sa meniacej spoločnosti dôležitejšia ako vedomosti o faktoch.

Tréning ako forma

Obsahom tréningu nie je terapia či hĺbkové pôsobenie, ale ide v ňom o to, aby sa účastníkom vyjadrila podpora, pochvala, aby zažívali pozitívne pocity z toho, že sa niekto o nich zaujíma. Tréning je zameraný na navodenie pozitívnej sociálnej atmosféry, s čím súvisí základná schopnosť sebareflexie a percepcie druhých ľudí, vyjadrovania svojich pocitov a potrieb, spoznávanie vlastnej hodnoty a hodnoty ostatných ľudí.

Cieľom tréningu je pomôcť deťom zlepšiť ich sociálne zručnosti tak, aby sa stali ešte obratnejšími v sociálnych interakciách, než sú. Zameriava sa na rozšírenie spektra žiaduceho sociálneho správania s akcentom na rozvoj komunikačných zručností.

Najmä v súčasnej spoločnosti, kde vládne skôr atmosféra vzájomnej konkurencie a ponižovania, by mal byť tréning sociálnych spôsobilostí miestom sprostredkovania pocitu vlastnej hodnoty, prosociálnych hodnôt, z ktorých sa potom odvíja modifikované sociálne správanie. Tréning je tiež priestorom pre experimentovanie so svojím správaním, a tým aj pre rozvíjanie sociálnych spôsobilostí.

Tréningy ako skupinové stretnutia

Skupinové stretnutia by mali byť miestom, kde môžu deti o rôznych témach otvorene a bez obáv debatovať, kde bude vypočutý ich názor a oni sa dozvedia názory ostatných. Každé stretnutie s deťmi začíname voľnou diskusiou o tom, ako sa počas týždňa mali, čo je nové, čo zaujímavé zažili a pod.

Na záver každého stretnutia zhrnieme, čo sa na stretnutí udialo. Necháme tiež priestor na to, aby sa uzavrela téma stretnutia, a ak to z rôznych dôvodov nie je možné, ubezpečíme žiakov, že sa k nej vrátime na najbližšom stretnutí.

Čo všetko možeme pokaziť? alebo Riziká spojené s realizáciou tréningu:

• Niektoré z detí sa nám zverí s vážnym problémom. My mu sľúbime, že ho vyriešime, no zabudneme na to alebo to nebudeme schopní vyriešiť. Bagatelizujeme problémy deti. 
  Pre dieťa to znamená nielen stratu dôvery v nás, ale i zmenšenie dôvery v ľudí do budúcnosti. Pre dieťa je veľkou odvahou vyjsť s niečím na verejnosť. Keď to urobí a vidí, že jeho odvaha nebola ocenená, či dokonca, že sa jeho situácia ešte zhoršila, je to preň extrémne negatívna skúsenosť.

• Zosmiešňujeme alebo zľahčujeme niečo, čo deti hovoria alebo robia.
  Tréning je postavený na tom, že chceme deti primäť k tomu, aby sa nebáli hovoriť o svojich názoroch a pocitoch. Jedným z našich posolstiev je, že každý človek má právo na svoj názor a všetky názory sú si rovné. Zľahčovaním názorov iných túto filozofiu spochybňujeme.
  
  
• Favorizujeme deti, ktoré sú nám sympatické. 
  Každému človeku je prirodzene sympatický iný typ ľudí. Naším zámerom však je, aby deti v každom našli pozitívne stránky. Mali by sme im byť príkladom.
  
  
• V triede sa vynorí problém, ktorý nevieme riešiť, tak ho necháme uplynúť „dostratena“.
  Aj keď nejaký problém nevieme vyriešiť, je potrebné sa k nemu vyjadriť. Inak deti nebudú mať v budúcnosti potrebu o problémoch hovoriť.
  
  

• V skupine sa deti vzájomne napadajú a my to necháme bez povšimnutia.
  Takto utrpí nielen naša autorita, ale i atmosféra v skupine. Úlohou dospelých je predsa, aby zabránili násiliu či ponižovaniu. Iba tak to môžeme naučiť aj deti.
  
  

• Necháme sa vyprovokovať k agresívnej reakcii. 
  Deti nás môžu i nepríjemne prekvapiť. Napríklad nebudú počúvať, zaútočia na seba a podobne. Na tieto situácie sa treba vopred pripraviť, aby nás neoberali o trpezlivosť.
  
  

• Nevieme udržať disciplínu. 
  Ak to neurobíme, priebeh stretnutí sa zmení na hlučný debatný krúžok bez akéhokoľvek efektu.
  
  

• Bojíme sa byť prísni.
  Deti potrebujú láskavosť rovnako ako jasné hranice. Ak nie sme schopní rázne zakročiť, povedať niečo, čo je dôležité, deťom tým nepomôžeme.
  

TIP PRE UČITEĽOV:  
Tréning zvládania konfliktov * Tréning asertívneho správania * Tréning komunikačných spôsobilostí

Viac o tréningových knihách sa dozviete tu