Česi ako cieľ. Krajčí spustí nábor na lekárov

Slovenský ambulantný sektor kríva. Máme málo všeobecných lekárov, sú prestarnutí, majú nízke kompetencie a priveľa pacientov na osobu, a máme aj málo sestier. Minister zdravotníctva Marek Krajčí ohlasuje zmenu.

V rámci národného plánu reforiem chce do roku 2026 dostať do systému 1 300 nových obvoďákov a 3 600 sestier. Účet za reformu ambulantného sektora, ktorý presiahne 800 miliónov eur, má zatiahnuť Európska únia. S novými parametrami by sme sa podľa rezortu dotiahli aspoň na úroveň Českej republiky. Na porovnanie: dáta Slovenskej spoločnosti všeobecného lekárstva ukazujú, že kým v Česku vyšetrí praktický lekár za deň okolo 20 pacientov, u nás je ich 50 až 100.

Primálo právomocí

 Jeden z nosných problémov ambulancií všeobecných lekárov je, že ich je málo a priveľa pacientov posielajú k drahším špecialistom. Analytici už skôr vyrátali, že ak by sme to stiahli aspoň na úroveň okolitých krajín, ušetrili by sme 200 miliónov eur ročne. Navyše, slovenský pacient chodí do ambulancií najviac z celej EÚ. Za rok dovedna 11,5 ráz, často zbytočne.

Okrem zvýšenia kapacít obvodných lekárov preto Krajčí sľubuje aj posilnenie ich kompetencií. „Keď nenastavíme legislatívu v prospech vyšších právomocí a budeme trvať na tom, že paracetamol môže predpisovať len doktor s dvoma atestáciami, a nie absolvent, tak tu máme chybu. Systém je nastavený zle,“ uviedol Vladimír Dvorový, generálny riaditeľ Sveta zdravia a ProCare, ktorý vidí ako jedinú prekážku legislatívu. Krajčí síce konkrétnosti nehovorí, ale isté odporúčania ohľadne kompetencií prichádzajú zo zahraničia, kde všeobecní lekári robia podstatne viac úkonov. Skúsenosti v niektorých krajinách Európskej únie dokonca ukazujú, že vo všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa rieši až 80 percent všetkých prípadov bez toho, aby pacienti navštevovali ďalších špecialistov. Kompetencie tých našich zaostávajú najmä v možnosti vykonávať drobné chirurgické zákroky. Problém je aj vo vybavení ambulancií, ktoré im nedovoľuje robiť napríklad vyšetrenia EKG. Svetová banka dokonca odporúča prenos časti kompetencií gynekológov na všeobecných lekárov pre zlepšenie prístupu k primárnej starostlivosti. V krajinách so silnou primárnou starostlivosťou sa totiž o pacientky stará najmä všeobecný lekár, gynekológa navštevujú iba vo výnimočných prípadoch.

Dušan Zachar z inštitútu INEKO, ktorý pripomienkoval pripravenú stratégiu, tvrdí, že darmo budeme mať vyšší počet všeobecných lekárov, keď budú ordinovať kratšie a nebudú pri platbách motivovaní aj dosiahnutými výsledkami liečby. „Treba oveľa viac posudzovať hodnotu za vynaložené peniaze, aby sme mali efektívnosť použitých verejných prostriedkov pod kontrolou,“ odporučil.

Dotácie na ordináciu

To, čo má mladého medika presvedčiť, aby zostal všeobecným lekárom, je okrem vyšších právomocí aj dotácia na novú ambulanciu. Či to padne na úrodnú pôdu, je však otázne. „Neoplatí sa mu otvárať ambulanciu bez pacientov. Toto sú iba obyčajné frázy, ktoré nemajú ani žiaden reálny podklad,“ uviedol pre HN všeobecný lekár pre dospelých Marián Šóth.

Ambulancia všeobecného lekára totiž sama osebe nie je až taká drahá. Nevyžaduje si drahé prístroje ako u zubára, ale platí tam jednoduchý vzorec. Čo pacient, to karta a čo karta, to peniaze. Obvoďáci sú totiž platení od kapitácie. Ak máte s lekárom zmluvu, každý mesiac mu za vás príde priemerne okolo dvoch eur. „Nejde len o to, akú má ambulancia cenu, ale o to, akú má hodnotu,“ uviedol Šóth. Preto sú už zabehnuté ambulancie často tie najdrahšie a môžu vás vyjsť aj na 30- až 60-tisíc eur.

Samotné sestry sa aspoň zatiaľ na vyššie platy tešiť nemôžu. Podľa rezortu už totiž zarábajú porovnateľne so zahraničím. Lákadlom na ich získanie majú byť nové kompetencie a lepšie pracovné prostredie.

Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)