Tieňoví ministri zdravotníctva: Pacientom treba povedať, že budú platiť

Podľa viacerých spíkrov HN Clubu by sa mali zlegalizovať poplatky v ambulanciách, dnes sa vyberajú živelne. Zisky zdravotných poisťovní, dlhy nemocníc, aj spoluúčasť pacienta. To boli ďalšie témy odbornej debaty v rámci HNClubu s tieňovými ministrami zdravotníctva. Prinášame vám druhú časť debaty, ktorá sa konala v júni.

V druhej časti diskusie sa odborníci za jednotlivé politické strany venovali situácii v štátnych nemocniciach a ich dlhom. Ako upozornil Oskar Dvořák (PS), už pred zvyšovaním platov 90 percent nákladov niektorých nemocníc tvorili personálne náklady. „Očividne tu máme dieru na príjmoch a tie nemocnice nie sú schopné zabezpečiť ani vlastnú prevádzku. Ak vie riaditeľ, že 90 percent dáva na mzdy, tak čo urobí z tých 10 percent? Môžete čarovať koľko chcete, ale nikdy nedáte na rozvoj, nikdy nebudete vedieť zafinancovať z vlastného rozpočtu napríklad výstavbu novej nemocnice. Preto často riešime otázku, ako tie nemocnice dofinancujeme z externých zdrojov,“ dodal.

Na poznámku, že jediné štátne nemocnice, ktoré netvoria dlh, sú akciové spoločnosti a či by sa nemalo zmeniť odmeňovanie riaditeľov štátnych nemocníc tak, aby boli hodnotení napríklad za efektivitu, reagoval Vladimír Baláž (Smer- SD), že pre akciové spoločnosti boli v čase ich vzniku za exministra Rudolfa Zajaca nastavené „fantastické vstupy“. „Potom sa robí akciová spoločnosť, keď máte nastavené vstupy. Ale neklamme si, ak raz niečo stojí viac ako dostanete, tak to neviete urobiť,“ upozornil.

Výsluhový model

Aj podľa Petra Stachuru (KDH) je potrebné povedať, že za každým dlhom nie sú len neoprávnené náklady, ale aj poskytnutá zdravotná starostlivosť. Navyše, podľa neho príspevkové organizácie sú už výsluhový model. „To musíme zmeniť, musíme nájsť spôsob ako tieto nemocnice, síce pod dohľadom štátu, ale riadiť ich úplne inak, napríklad holdingovo alebo iným štýlom. Samozrejme vždy je tam riziko politického tlaku alebo možnosti ovplyvnenia, ale aj na to môže byť pripravený zákon,“ dodal. Ako pripomenul, v Rakúsku existuje kódex riadenia štátnych inštitúcií, kde je jasne zadefinované, kto je v dozornej rade, ako má vyzerať správna rada, čo má dodržiavať riaditeľ, čo sa stane, ak to nedodrží, akú môže mať odmenu. „Toto sú veci, ktoré musíme nastaviť, nemôžeme si zakrývať oči, naše štátne nemocnice sú naozaj vo veľmi zlom stave. Nie za všetko môžu samé, ale spôsob ich manažmentu je model spred 30 rokov, a to musíme zmeniť,“ dodal.

Nie zadarmo

Tomáš Szalay (SASKA) reagoval na výčitku spíkrov, že nedávame za poistencov štátu viac peňazí ako Česká republika, ktorá tak dáva aj na úkor vytvárania verejného dlhu, práve preto, aby sme ho tiež nevytvárali. „Ale my dlh zvyšujeme šialeným tempom, príjmy štátneho rozpočtu sú 17 miliárd eur, výdavky nejakých 24 alebo 25 miliárd. My máme sekeru zaťatú sekeru tak hlboko, že ktokoľvek príde po septembri k moci, bude musieť v prvom rade škrtiť všetky možné kohútiky, a nie že pridávať na platbu za poistencov štátu, lebo nebude z čoho.

My peniaze na to nemáme a musíme hľadať alternatívne riešenia,“ uviedol a dodal, že musíme diskutovať o tom, čo je to štandard, ktorý sme schopní za tie peniaze, ktoré máme, poskytnúť a čo je nárok. „Poďme povedať ľuďom pravdu, že sú veci, na ktoré nemáme,“ dodal. 

Aj podľa Andrey Letanovskej (Demokrati) nastal čas otvorene rozprávať sa s pacientami, koľko reálne prispievajú a priplácajú na zdravotnú starostlivosť, ktorá „ani zďaleka nie je zadarmo.“

Miliarda ročne

Je podľa nej potrebné aj zinštitucionalizovať poplatky pacientov. Analytici totiž prepočítali, že pacienti ročne zaplatia na formálnych a neformálnych platbách miliardu eur ročne, niektoré odhady dokonca hovoria o dvoch miliardách. „Súhlasím, treba tie platby zinštitucionalizovať a regulovať, vytlačiť tú živelnosť a úplne to stransparentniť. Ľudia musia vedieť, čo ich čaká, aby sa vedeli pripraviť a tiež umožniť im pripoistenie,“ dodala Andrea Letanovská.

S poplatkami pacientov zásadne nesúhlasí Vladimír Baláž. Kým otázku pripoistenia považuje za legitímnu, akúkoľvek spoluúčasť pacientov zásadne odmieta. Navyše peniaze z plánu obnovy by dal len štátnym nemocniciam. „Nemám nič proti súkromnému vlastníctvu, ale koncová zdravotná starostlivosť sa v súčasnosti poskytuje, ak odpočítam Bory, ktoré teraz začínajú, len v štátnych nemocniciach a tie sú v katastrofálnom stave. Preto peniaze z plánu obnovy by som dal práve do nich,“ dodal.

Aj podľa Petra Stachuru sa pripoisteniu skôr či neskôr nevyhneme. „Len ho treba nastaviť veľmi opatrne, najmä tie luxusné služby, nemôže sa stať, že niekto dostane jednoduchú protézu a niekto protézu zo zlata, nemyslím si, že je to správne. Ale viem si napríklad predstaviť, že by sa z pripoistenia hradili neštátni ambulantní lekári,“ uviedol a dodal, že na Slovensku poplatky „ušli a hrozným spôsobom“. Situáciu porovnal s Rakúskom a Nemeckom, kde pôsobil. „Tam je to striktne dané, buď ste lekár, ktorý je hradený z povinného zdravotného poistenia alebo ste nezmluvným lekárom. U nás máme aj aj. Ambulancie majú aj zmluvy s poisťovňami a okrem toho si ešte vyberajú poplatky a nikto to nijako nereguluje, je v tom úplný chaos,“ upozornil.

Poplatky

Ako ho doplnil Tomáš Szalay, vo Viedni 72 percent lekárov nemá zmluvu s poisťovňou a berú hotovosť. Zároveň upozornil, že situáciu s nekontrolovateľným vyberaním poplatkov niekto spôsobil. „V roku 2015 poslanec za Smer Juraj Blanár, vtedajší žilinský župan, predložil návrh zákona, ktorý zakazoval vyberať v ambulanciách poplatky, a aj napriek tomu, že mu jeho vlastní stranícki kolegovia hovorili, že je to hlúposť, si to presadil. Takže kým dovtedy sme mali akú takú reguláciu poplatkov, kedy VÚC reguloval maximálnu výšku poplatku za prednostné ošetrenie, niekde mali 5 eur, inde 7 alebo 10 eur, žilinský samosprávny kraj mal 15 euro, tak sme mali nejaké rámcové pravidlá, s ktorými sa dalo pracovať. V tejto chvíli je to zadarmo, tak to hovoríme aj ľuďom, ale my vieme, že to nie je zadarmo, tak im klameme. Keď im povieme, že tomu dáme pravidlá, to neznamená, že budú platiť viac, nie je správne podsúvať túto informáciu, znamená to, že budú platiť niečo predvídateľné, niečo merateľné, niečo vykazovateľné a keď zaplatia viac, tak im vieme tie peniaze kompenzovať, podobne ako to robíme pri liekoch, kde je strop, limit spoluúčasti, keď je pacient z ohrozenej príjmovej skupiny, čo tiež vieme vopred zadefinovať, tak mu to poisťovňa refunduje.

A to isté môžeme robiť s poplatkami. Ale keď poplatky akože nie sú, nevieme to tej babičke skompenzovať, nevieme jej pomôcť a ona v dnešnom systéme zaplatí nevyhnutne viac peňazí ako by zaplatila v akomkoľvek budúcom. Stále tvrdím, že netransparentná bezplatnosť je horšia ako transparentné poplatky, lebo tým ľuďom škodíme omnoho viac,“ uviedol Tomáš Szalay, ktorý je zároveň hlavný lekár a šéf odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja.

Sieť nemocníc

Vladimír Baláž na margo zmluvných a nezmluvných lekárov poznamenal, že dôvodom malého počtu ambulantných lekárov bez zmlúv je preto, že nemôžu písať recepty. „A preto potrebujú zmluvu so zdravotnou poisťovňou. Toto je vážny problém, ktorý sa dávno neotvoril. Pokojne by napríklad v Bratislave mohlo byť oveľa viac nezmluvných lekárov, je to bohaté mesto, možno nie toľko ako vo Viedni, ale časť by bola,“ dodal.

Spíkri sa dotkli aj témy optimalizácie siete nemocníc (OSN), väčšina z nich skritizovala to, že jej nepredchádzala úprava ambulantnej siete. „Celé sa to spolitizovalo a výsledkom celej kategorizácie je, že sa ide rušiť päť pôrodníc,“ dodala Dolinková. „Súhlasím, že dom treba stavať od základov, bez toho aby sme zastabilizovali ambulantnú sieť, bez toho nevieme zrealizovať OSN. Príval na akútne lôžka bude väčší ako vieme zvládnuť a naopak, nevieme dobre potom dostať z lôžka pacienta do následnej starostlivosti v ambulancii,“ dodala.

Zdroj: SITA (hnonline.sk)