Slovenskí zubní lekári starnú

Vyše polovica zubných lekárov na Slovensku má viac ako 50 rokov. Najviac je ich vo veku 61–65 rokov. Že by o túto dobre platenú prácu nebol záujem?

Príčinou zvyšujúceho sa vekového priemeru zubných lekárov na Slovensku je nedostatok študijných miest. „Záujem o štúdium zubného lekárstva je veľký, ale uchádzači sú uspokojení len v malom percente," konštatuje MUDr. Simona Dianišková, PhD., vedúca Katedry čeľustnej ortopédie Slovenskej zdravotníckej univerzity. „Až tretina študentov stomatológie sú zahraniční študenti," vysvetľuje MUDr. Igor Moravčík, prezident Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL). „Ide o pomerne nákladné štúdium, ktoré nie je dostatočne financované. Fakulty si prijímaním platiacich zahraničných študentov takto vykrývajú chýbajúce financie, lenže títo lekári neostanú na Slovensku." V niektorých častiach Slovenska je už problém s nedostatkom stomatológov a podľa doktora Moravčíka by ich mali motivovať najmä zdravotné poisťovne. Katastrofálny nedostatok stomatológov však zatiaľ nenastal najmä vďaka zubným lekárom, ktorí stále pracujú, hoci by už mohli byť na dôchodku. Raritou je 87–ročný zubný lekár. Pre otvorený pracovný trh pre občanov EÚ viac absolventov zubného lekárstva zo SR odíde, ako príde.
Na Slovensku oficiálne máme 3 536 zubných lekárov, 32 maxilofaciálnych (chirurgia ústnej, čeľustnej, tvárovej oblasti) chirurgov, 197 čeľustných ortopédov a 7 špecialistov na detské zubné lekárstvo. „Samozrejme, neznamená to, že detskými pacientmi sa zaoberá len sedem ľudí. To číslo predstavuje stomatológov, ktorí sa špecializujú výlučne na detských pacientov, obyčajne pracujú v nemocničných centrách," vysvetľuje MUDr. Dianišková. Úplné vzdelanie lekárov v odbore zubný lekár trvá 5 rokov, ale ďalšie špecializácie vyžadujú ešte následné vzdelávanie. Napríklad čeľustnú ortopédiu treba študovať ešte ďalšie tri roky, maxilofaciálnu chirurgiu štyri roky a podobne. Slovenská ortodontická spoločnosť dokonca vydáva Certifikát čeľustného ortopéda, ktorý by pacient mal nájsť v čakárni alebo v ambulancii svojho ortodontistu. „Vyskytli sa totiž prípady, keď túto službu pacientom protizákonne ponúkali zubní lekári bez príslušnej špecializácie," povedala pred časom MUDr. Irena Klímová, predsedníčka Slovenskej ortodontickej spoločnosti z Bratislavy pre Dobré zdravie. „Zle liečený pacient potom príde k nám a opravovať niekoho pochybenia je omnoho horšie, ako takpovediac začínať na čistom stole. Trvá to dlho a pacient platí dvakrát."

Podľa doktorky Dianiškovej sa nedávno vyskytli aj ďalšie kauzy, keď sa zistilo, že zdravotnú starostlivosť poskytovali nekompetentné osoby. ,,Zuby sa bielia v niektorých kozmetických salónoch. Mnohé dentálne hygieničky pracujú samy bez naviazanosti na zubného lekára. Dentálna hygiena je pritom invazívny zákrok, pacient v 99 percentách krváca," upozorňuje prezident SKZL Moravčík. ,,Dentálnou hygienou sa komplexné ošetrenie pacienta nekončí. Vieme, že parodontitída (ľudový názov paradentóza) a gingvitída ako zápalové ochorenia majú negatívny vplyv na celý organizmus. Patria do rúk zubného lekára, ktorý v istých prípadoch musí predpísať dokonca antibiotickú liečbu. To dentálna hygienička nemôže.

Zahraniční zubní lekári s praxou v SR (štátna príslušnosť)
ukrajinská 48
česká 24
maďarská 9
nemecká 6
grécka 6
ruská 6
ďalej: iránska, jordánska, macedónska, malajzijská, poľská, rumunská, palestínska

Zdroj: SITA (Pravda)