Rezort čaká uťahovanie opaskov. Chystá audit, zefektívniť nakupovanie

Potrebujeme robiť systémové kroky, povedal minister Šaško na konferencii venovanej zdravotníctvu aj kybernetickej bezpečnosti. 

Podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) je rozpočet pre zdravotníctvo na budúci rok príliš konsolidačný. „Bude naozaj výzvou naplniť všetky ciele, ktoré sú pre rok 2025 stanovené, sú v ňom nastavené veľké úspory, ktoré treba naštartovať a nerád by som ich nazval problémami,“ povedal Šaško na konferencii Jesenná ITAPA 2024 v Bratislave. Minister uviedol, že kľúčové je uskutočniť audit, zaviesť efektívne centrálne obstarávanie či spustiť analýzu ekonomicky oprávnených nákladov. Dôležité je pokračovať a aj naštartovať nové investície a modernizačné projekty. „Hovorím o konkrétnych krokoch, ktoré musíme spraviť, aby sme presne vedeli, čo je v systéme efektívne a čo nie,“ poznamenal s tým, že kľúčové bude zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre slovenského pacienta. 

Nejde len o výpovede lekárov

Výpovede lekárov si minister Šaško podľa jeho slov našiel na stole pri nástupe do funkcie. Poznamenal, že sa snaží neskrývať pred problémami, a ak niekde sú, tak sa snaží predstaviť aj konkrétne riešenia. „Spolieham sa na to, že budem rokovania s odborármi viesť do poslednej minúty. Rád by som veľ kú väčšinu lekárov presvedčil, že to, čo chceme robiť, je udržateľné a nastaviteľné,“ uviedol minister s tým, že nie všetko sa dá vyriešiť do konca tohto roka. „To asi nikto nemôže čakať, že štyri alebo päť týždňov stačí na to, aby sa vyriešili systémové problémy trvajúce 30 rokov,“ dodal. 

Jedným z kľúčových bodov LOZ je pritom aj verejné vyhlásenie vlády, že neplánuje transformovať štátne nemocnice na akciové spoločnosti. „Musíme na rôznych úrovniach zefektívniť zdravotnícky systém a zastaviť neustále zadlžovanie. To je podstata, na ktorej treba pracovať, nie otázka, či bude systém transformovaný. Transformácia štátnych nemocníc na akciové spoločnosti nie je cieľom vlády SR,“ objasnil Šaško. Zdravotníctvo podľa ministra čaká viacero systémových výziev. Okrem ústavnej zdravotnej starostlivosti treba značnú mieru pozornosti venovať aj ambulantnému sektoru a nedostupnosti lekárov predovšetkým v regiónoch. „V tomto štýle sa snažím viesť aj rokovania s odborármi,“ doplnil minister. 

Zadlžovanie nemocníc

Podľa Michala Štofka, štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva, má rezort pripravené viaceré kľúčové nástroje na centrálne riadenie nemocníc a centrálne obstarávanie, má v pláne urobiť hĺbkový personálny a produkčný audit, ktorý má vniesť viac svetla do toho, ako sú dnes nemocnice riadené. Tieto kroky majú viesť k finančnej stabilizácii sektora. Tento rok v lete totiž vláda musela schváliť na dofinancovanie štátnych nemocníc 191 miliónov eur. Ak by k tomu nedošlo, hrozilo by ďalšie zadlžovanie, kvôli čomu Slovensko čelilo žalobe Európskej komisie pred Európskym súdnym dvorom za neskoré platby štátnych nemocníc. „Zadlžovanie štátnych nemocníc sa určite nepodarí zastaviť tento rok, ale ani budúci,“ vyhlásil na konferencii. Pripomenul však, že dlh by rovnako už nemal rásť. „Financovanie štátnych nemocníc nie je šprint. Krajiny, ktoré sú pred nami desiatky rokov, stále dotujú zdravotníctvo oveľa väčšou sumou ako my. My sa na to nemôžeme pozerať dvoj–trojročnou optikou,“ pripomenul Štofko. 

Akákoľvek úspora v nemocniciach sa musí začať veľmi skoro, aby bola v určitom časovom horizonte vidieť finančná úspora. „Zadlžovanie štátnych nemocníc sa skončí vtedy, keď budú mať stabilné dostatočné financovanie a kontrolu nad svojimi nákladmi. Tieto dve veci sa musia k sebe približovať,“ myslí si Dajana Petríková, výkonná riaditeľ ka Asociácie zdravotných poisťovní SR. Uvádza, že štátnym nemocniciam rozdeľujú financie aj na základe zásluhovosti -75 % alokácie dostane každá nemocnica, o zvyšných 25 % z balíka 191 miliónov eur súťažia všetky štátne nemocnice svojimi výkonmi a kvalitou. „My skrátka v systéme nemáme dostatok financií. Nechýbajú nám milióny, chýbajú nám miliardy. Ak by napríklad Slovensko platilo na hlavu pacienta toľko, čo Česká republika, tak by sme ročne museli mať v rozpočte o 2 miliardy eur viac,“ spresnila Petríková na konferencii.

Zdroj: SITA (Zdravotnícke noviny)