Princípy autentickej pedagogiky

Vzdelávanie v poňatí autentickej pedagogiky stojí na pevnom základe niekoľkých princípov, ktoré vďaka svojej univerzálnej platnosti nepotrebujú opakovane podopierať vedeckými dôkazmi.

Princípy sú nadčasové, apolitické a ich ozveny počujeme vo všetkých veľkých myšlienkových smeroch. Chápme ich ako majáky na ceste a pravidlá potrebné na ich napĺňanie nazývajme pravidlá primárne. Pretože bez nich to skrátka nejde.

Princípy autentickej pedagogiky:

• Princíp jednoduchosti;

• princíp autenticity;

• princíp vzájomnej dôvery;

• princíp silného stromu;

• princíp spoločného víťazstva;

• princíp nepodmienenej spolupráce;

• princíp tolerancie a dôstojnosti;

• princíp ozveny a zrkadlenia;

• princíp primeranosti.

• Princíp jednoduchosti – jednoduchosť nie je zjednodušovanie, ale cesta k pochopeniu. Prečo nevrátiť do procesu vzdelávania práve jednoduchosť a zrozumiteľnosť? Jasné popísanie zmyslu, cieľov, metód a kritérií, jasný a jednoduchý školský vzdelávací program, jasné a zrozumiteľné pravidlá. Netýka sa iba vzdelávania – základným úskalím postmodernej spoločnosti je neustála byrokratizácia, pridávanie predpisov a úradov smerujúce k zrúteniu štátu. V literatúre je popísaný jediný prípad, keď si štát svojim zjednodušením zaistil takmer tisícročnú budúcnosť (Bárta 2021). Moja babička mi hovorila, nech sa pri prvom kontakte pozriem ľuďom na topánky – kto sa nestará o svoje topánky, nemôže byť podľa nej dobrým človekom. Zbytočne čiernobiele, alebo pravdivé tvrdenie? Prečo teda jednoducho nepovedať, že dieťa má mať pred vstupom do materskej školy určité návyky, že sa treba správne naučiť čítať a písať, že sa nepodvádza…? Aké jednoduché, nie?

• Princíp autenticity – autenticita znamená byť sám sebou. Koľko psychológov či terapeutov podmieňuje úspech v živote tým, že je človek so sebou vyrovnaný, že sa môže oprieť o povestné tri piliere života – prácu, vzťahy, zdravie. Vôbec nemá cenu porovnávať, či je dôležitejšia práca školského inšpektora, alebo začínajúcej učiteľky – každá je dôležitá a každý človek by mal byť autentický, čitateľný, preto užitočný a dôležitý pre svoju prítomnosť a svoj kontext. Dieťa neomylne pozná, ak na neho pôsobí človek skutočný a ak prebieha vzdelávanie v pravdivom prostredí. Len na okraj – o autenticite píše Komenský, Hogenová či Masaryk…

• Princíp vzájomnej dôvery – dôvera je zásadným slovom všetkých medziľudských interakcií. Pozrime sa okolo seba a skúsme porovnať vývoj posledných pár rokov – koľko pribudlo na uliciach kamier, koľko kontrolórov stráži naše kroky, koľko vyhlášok nezakryte nedôverujúcich snáď nikomu vo všetkých možných oblastiach nášho života. Cesta k vedomej spoločnosti musí začať budovaním dôvery vo všetkých vrstvách (Covey 2007). Najprv dôvery v seba samého a svojich najbližších. Prečo začínať úvahy o druhých ľuďoch a inštitúciách tým, čo nerobia a v čom sú zlí, lepšie je začať im veriť. Učiteľ má veriť tomu, že zlepší vďaka svojmu pôsobeniu úroveň žiakov, rovnako by žiaci mali veriť učiteľovi. Škola musí veriť dobrým úmyslom rodičov a rýchlo hľadať cesty, ak je niečo inak. Rovnako tak rodič nech verí škole, že je pre jeho dieťa tým najlepším variantom. V škole hneď ucítite inú energiu, keď si učitelia mali veria navzájom aj so svojim vedením a ostatnými pracovníkmi. Dôveru od všetkých aktérov vzdelávania musí cítiť riaditeľ ako základný faktor pedagogického vedenia. Jedna vec sú nevyhnutné a zmysluplné kontroly financií či priebehu pedagogického procesu v škole, úplne inú tvár majú zbytočné kontroly nezastierajúce podozrievavosť a nedôveru ku kvalite riaditeľskej práce. Hlúpo pôsobia argumenty, že tam a tam niekto nezvládol mieru zodpovednosti, niečo urobil zle alebo čosi ukradol. Ak je to dôvod zvýšenej kontroly všetkých riaditeľov, ide o uplatňovanie kolektívnej viny, čo nevedie k ničomu dobrému 12).

• Princíp silného stromu – vzdelávanie je podobné silnému stromu. Neviditeľné korene nás ukotvujú v minulosti, v tradíciách, silný kmeň je základná stratégia a zhoda na nej vetviaca sa v základné smery a druhy škôl – až po konáre jednotlivých škôl a lístky čiastkových pedagogických interakcií. Jednotlivé časti stromu bez tých ostatných nemôžu existovať.

• Princíp spoločného víťazstva – na výchovu a vzdelávanie sa pozeráme ako na celostný proces, ktorý by nemal mať porazených, len víťazov. To nie je naivita, ale nevyhnutnosť. Je zbytočné hĺbiť priekopy medzi rodinou a školou, medzi jednotlivými školami či stupňami. Všetci aktéri vzdelávania majú predsa jeden cieľ, ktorým je rozvoj detí a žiakov.

• Princíp nepodmienenej spolupráce – spolupráca medzi jednotlivými aktérmi musí byť skutočná, nezávislá na obľube, vzhľade či postavení kohokoľvek. Áno, nie je to ľahké v spoločnosti zaťaženej narastajúcimi nerovnosťami a rozdielmi, v spoločnosti individualistickej a stále nútiacej ľudí do porovnávania. Práve škola a vzdelávanie majú v tejto oblasti výbornú príležitosť zastavovať negatívne trendy a byť príkladom.

• Princíp tolerancie a dôstojnosti – každý človek si zaslúži skutočné naplnenie týchto termínov bez ohľadu na vek, postavenie či skúsenosti. Tolerancia názorov má samozrejme svoje limity, rovnako ako právo menšiny nemôže byť chápané ako povinnosť mlčiacej väčšiny sa prispôsobiť. Rodové debaty či tlak na bezpohlavné videnie sveta sú veľkým varovaním pre celú spoločnosť.

• Princíp ozveny a zrkadlenia – často si neuvedomujeme, ako silno sa naše rozpoloženie a komunikácia zrkadlí. Dá sa diviť podráždenie dieťaťa, keď k nemu príde podráždený učiteľ či rodič? U ostatných platí úplne rovnako.

• Princíp primeranosti – starodávny princíp formulovaný už Komenským. Všetko má vo výchove svoj čas a častý tlak na zrýchľovanie a predbiehanie sa nevypláca. Primerane veku, znalostiam, skúsenostiam a celkovému kontextu.

Autentická pedagogika nie je pedagogikou definícií. Tým by poprela sama seba a práve to ju robí výnimočnou a zrozumiteľnou pre tých, ktorí rozumieť chcú. Autentická pedagogika sa na nič nehrá, nežiada si potlesk či uznanie v encyklopédiách. Tým okrem iného ukazuje svoju životaschopnosť, prínos a každodenné využitie.

Autentická pedagogika je cesta ku kultivácii a poznaniu, je to súbor postupov, myšlienok a princípov, ktoré spájajú kultiváciu a celostný rozvoj dieťaťa so záujmami jeho rodiny, komunity, okolia i spoločnosti. Jej prívlastky preto môžu byť slová ako nesebecké, každodenné, poctivé, láskavé, jednoduché i zrozumiteľné, úprimne vedúce k zodpovednosti za vlastný život.

Autentická pedagogika stojí na základných princípoch, o ktorých nie je potrebné diskutovať a dokazovať ich. Princípy vystopovateľné v základných myšlienkových smeroch, pomenované filozofmi rôznych názorov a obrúsené stáročiami sú samy o sebe dôkazom zmyslu. Princíp sa len degraduje, ak sa ho človek snaží donekonečna ospravedlňovať (Taleb 2019).

Autentická pedagogika stojí na poctivej práci, skutočnosti a zmysluplných pravidlách umožňujúcich komunikáciu a vzájomné porozumenie. Činnosti vyžadujú usilovnosť, úsilie, nikdy ale nie sú vykonávané na niečí úkor. Snáď okrem vecí idúcich na vrub nezáujmu či lenivosti. Autentická pedagogika vie pracovať so všetkými vekovými kategóriami, nepotrebuje definičné drobenie podľa veku, profesie či záujmu.

Naprieč pedagogickými predstavami, naprieč východiskami, skúsenosťami i celkovým nastavením pedagógov vidíme zhodu v tom, že pedagogický proces má smerovať ku kultivácii dieťaťa, jeho učeniu a celkovému rozvoju. Nakoniec zámery stanovené v rámcových vzdelávacích programoch hovoria o budovaní vzťahu k celoživotnému učeniu, rozvoju postojov a hodnôt. Lenže to má jedno zásadné úskalie. Pokiaľ bude cieľom snaženia jedinec vybavený všetkými možnými právami nevyváženými záväzkami a zodpovednosťou, pokiaľ bude cieľom jedinec mysliaci len na seba, potom bude niečo v neporiadku. A to veľa.

Rozvoj učenia dieťaťa smeruje samozrejme k nemu samotnému, ale vyvážene s jeho okolím, triedou, komunitou, širším spoločenstvom i ľudskosťou ako takým. Rozumiem obavám z historických totalitných reminiscencií, kedy bola individualita popieraná v mene celku, strany, rasy, ideológie. To je zlá cesta. Ale individualizmus bez zohľadnenia okolia je rovnako zlý. Právo vlastnej cesty, rozhodovania a vlastného poňatia života neznamená právo byť parazitom na ostatných, právo neprijímať základné princípy spoločnosti, právo likvidovať hodnoty ľudskosti či priamo popierať vzájomnosť.

Poňatie autentickej pedagogiky sa preto môže dostávať do rozporu s názormi ľudí uvažujúcich nie celostne, ale sebecky. Je rozdiel chápať niečo v záujme všetkých a naopak presadzovať čokoľvek na niečí úkor. Tyrania menšín sa stáva v západnej spoločnosti veľkým problémom.

Môj obľúbený Taleb napísal zaujímavú knihu s názvom Nasadiť vlastnú kožu. Je tam popisované na rade príkladov, ako nielen vo vzdelávaní pribúda ľudí, ktorí o niečom rozhodujú, a pritom nemajú zodpovednosť za výsledok svojej činnosti. Školy a ich riaditelia už sú alergickí na ponuky aktivít, s ktorými prichádzajú práve tí, ktorí o zodpovednosti za výsledok vôbec nič nevedia.

Autentický pedagóg má totiž obrovskú zodpovednosť, ale bez nej jednoducho nemôže robiť dobre svoju každodennú prácu.

Zdroj: Úryvok z knihy OHLODANÁ KOST, PhDr. Václav Trojan, Ph.D., RAABE, 2023

NOVINKA: OHLODANÁ KOST

Kniha s podtitulom Vzdělanost jako cesta k vědomé společnosti ponúka náhľad na aktuálnu situáciu v školstve. Mnohí sa považujú za odborníkov – rodičia, zriaďovatelia, politici – a chcú priamo či nepriamo zasahovať do vzdelávania. Kniha ponúka náhľad na to, či je naozaj potrebné tradičnú školu meniť.

Spoločnosť v poslednom období atakujú mnohé ideológie o tom, že škola už nie je potrebná, že informácie sú všade dostupné a pozícia učiteľa sa otriasa v základoch. Nahradí ho umelá inteligencia? Je naozaj ešte škola potrebná? Autor obhajuje vzdelávanie v školách a postavenie učiteľa bez akýchkoľvek príkras. Bez ružových okuliarov poukazuje na tradičné stereotypy, ktoré môžu pôsobiť navonok skostnatene, ale v praxi sa stále ukazujú ako efektívne. V dnešnej dobe sa mnohí stavajú do pozície odborníka na školstvo a deklarujú najúčinnejšie reformy vzdelávania, ktoré posunú našu spoločnosť vpred. Každý hovorí do vzdelávania – rodičia, žiaci, zriaďovatelia, politici,... a možno práve preto nám už zo školstva ostala len ohlodaná kosť...

Knihu si už teraz môžete objednať TU