Prečo sú dvojročné deti iné?

Obdobie medzi druhým a tretím rokom je v živote dieťaťa veľmi dôležitým a významným obdobím, v ktorom dochádza k intenzívnemu rozvoju reči, k výraznému osamostatňovaniu a expanznému rozvoju motorických zručností, predovšetkým však ku zdokonaľovaniu pohybových aktivít.

Dvojročné deti v MŠ vyžadujú zvýšenú pozornosť učiteliek, niektoré ešte nie sú úplne samostatné a vyžadujú pomoc dospelej osoby. Okrem už spomenutých pokrokov, dieťa prejavuje túžbu po poznaní, objavovaní, manipuluje a experimentuje s predmetmi.

Pri vzdelávaní dvojročných detí je nutné si uvedomiť, že primárnu a nezastupiteľnú úlohu zastáva rodinná výchova. Na otázku, či je vhodné zaraďovať dvojročné deti do materských škôl, možno odpovedať konštatovaním, že tak ako niektoré trojročné alebo štvorročné dieťa ešte nie je zrelé pre vstup do materskej školy a môže mať veľké problémy s adaptáciou, sú naopak mnohé dvojročné deti schopné bez problémov a naopak s radosťou navštevovať materskú školu alebo iné zariadenie pre deti do troch rokov. Úlohou inštitucionálneho predškolského vzdelávania je dopĺňať rodinnú výchovu a zabezpečiť dieťaťu podnetné prostredie k jeho rozvoju a aktívnemu učeniu, čo je možné napĺňať aj u dvojročných detí v materskej škole.

Výrazné osamostatňovanie sa

Veľmi významným znakom celého predškolského obdobia je utváranie osobnosti dieťaťa. Sociálny život dieťaťa začína doma, z hľadiska socializácie je dôležitým prvým sociálnym vzťahom, vzťah malého dieťaťa najčastejšie k matke (v 2. mesiaci rozlíši jej hlas, v 3. mesiaci jej tvár) či inej najvýznamnejšie starajúca osobe. Pripútanie k otcovi sa vyvíja pomalšie, záleží na množstve času, ktorý spoločne s dieťaťom aktívne prežije. Rodina je prvou sociálnou skupinou dieťaťa a vlastne najdôležitejšou sociálnou skupinou po celé detstvo a ďalší život, kde vzniká tiež významné pevné puto.

V ranom detstve dochádza k odpútaniu dieťaťa. Jedná sa o separačná proces, ktorý si možno predstaviť ako mechanizmus kyvadla. Prostredie domova je určité moratórium batoľaťa, kde dochádza k aktívnej separácii, ktorá závisí na dieťati. Dieťa sa samo odpútava od matky, samo si overuje toto puto (odbehne na pieskovisku, ale opätovne sa vracia, očným kontaktom sleduje matku, zisťuje, či sa matka vydá za ním, či ho zavolá). Naopak pasívna separácia nie je závislá na dieťati, dieťa je odlúčené od matky (stráži ho niekto iný), na čo dieťa určitým spôsobom reaguje (separačná úzkosť).

V tomto období dochádza zároveň k rozvoju vedomia seba samého, čo sa prejavuje nielen vyššie uvedenou separáciou od hlavnej ošetrujúce osoby, ale tiež potrebou sebapresadenia: dvojročné dieťa chce niektoré činnosti vykonávať samo. Dieťa sa postupne osamostatňuje, uvedomuje si seba samého. Výrazným charakteristickým rysom tohto obdobia je negativizmus, čo nie je prejav nevhodnej výchovy, ale nezrelý prejav vôle.

Nastávajú reakcie aj obráteného charakteru, keď dieťa niečo robí, ale nejde mu to, začne sa tiež zlostiť, pretože si o pomoc nedokáže samo povedať.

Z vyššie uvedených dôvodov teda nie je možné, aby v triede materskej škole bolo 28 dvojročných detí. Dieťa potrebuje individuálnu pomoc dospelého. Vzdelávanie dvojročných detí v materskej škole je akceptovateľné pri zníženom počte deti na jedného pedagóga v skupine. Optimálne je, keď sa o danú skupinu detí popri učiteľke materskej školy stará aj ďalší pracovník (opatrovateľka, asistent).

Matějček (2004) objasnil heslo „jasle sú zariadením pre dospelých - deti samy by si ich nevymysleli", takto: „Áno, pomáhajú dospelým v ich plánoch, potrebách, ambíciách - pre deti v druhom alebo treťom roku veku sú vývojovo predčasné. Neznamená to, že sú samy o sebe škodlivé, ale že musíme dbať na to, aby sa takými nestali. Prinášajú dieťaťu zvýšené nároky na organizmus fyzický a predovšetkým psychický, zvýšene zaťažujú. Musíme teda ako zodpovední vychovávatelia tým viac dbať na to, aby dieťa nebolo preťažené. A aby podľa jeho individuálnych potrieb a charakteristík mu bolo vo zvýšenej miere láskou a starostlivosťou, jeho dospelých vynahradzované to, o čo vinou týchto dospelých (z dôvodov, ktorým rozumieť nemôže) snáď prichádza. "

Expanzný rozvoj motorických zručností

Dvojročné dieťa je doslova fascinované pohybom a má schopnosť ovládať svoje telo, je si vedomé vlastných motorických zručností. V tomto období dochádza k rýchlemu rozvoju hrubej motoriky, predovšetkým samostatnej lokomócie. Dvojročné dieťa rado lezie, chodí, samostatne chodí do schodov (pridržiava sa, prisúva nohy), skáče, hádže. U dieťaťa je prirodzená potreba zvýšenej aktivity. Neuspokojená potreba aktivity vyvoláva u dieťaťa napätie a obmedzuje jeho samostatnú lokomóciu, čím je obmedzovaná prirodzená oblasť stimulácie. Pri vzdelávanie dvojročných detí v materskej škole je teda nutné upraviť priestor tak, aby deti mali možnosť voľného pohybu.

Pokroky jemnej motoriky sú v tomto období zrejmé: dieťa sa dokáže samo najesť, napiť (aj keď sa pri tom často ušpiní či zašpiní všetko okolo, pretože niečo vysype, vyleje), ale aj čmára, montuje, demontuje (stavia kocky, búra kocky) , strká drobné predmety či prsty tam, kam nemá, dokáže si samo otvoriť skrinku, zásuvku, rozopne zips či gombíky.

Intenzívny rozvoj reči

Okolo jedného roka dieťa pozná niekoľko slov, okolo 1,5 roka 20-30 slov, okolo dvoch rokov 200-300 slov, objavujú sa prvé vety, pomenúva predmety, následne činnosti, okolo 3 rokov je to už 700 slov. Dochádza k rozvoju sémantickej zložky reči, okrem slov, ktoré dieťa používa, sa rozvíja aj jeho pasívna slovná zásoba. Dieťa má rado riekanky, jednoduché pesničky, vyžaduje ich opakovanie, rado dopĺňa chýbajúce slová.

Reč je ukazovateľom kvality výchovného prostredia rodiny a základným nástrojom sociálneho prispôsobenia. Rečový prejav je agramatický, vo forme dvouslovných oznámení, primárnych viet. Okolo druhého až tretieho roku sa objavujú základy syntaxe (plurál, skloňovanie, časovanie). Dvojročné deti ešte nesprávne vyslovujú, preto je pre vývoj ich reči nevyhnutný správny hovoriaci vzor.

Dieťa rado pomenúva nielen, čo vidí, ale tiež sa veľmi často pýta, "čo to je". Rozlíši, aké to je, čo je veľké, čo je malé, ako robí veľký pes a ako robí malý pes. V úzkej súvislosti s tým, ako sa dieťa "zmocňuje priestoru", sa aj zmocňuje i slov. Dieťa si rado samo rozpráva alebo len tak pospevuje, aj keď sa nejedná práve o pesničku. Dieťa veľmi často sprevádza pohybovú aktivitu slovne (pri hádzaní loptičky "a hod, a hod" alebo pri behaní "utekáme, utekám, utekám").

 Dieťa najprv komunikuje s dospelými (rodičmi, učiteľkou), následne sa učí komunikovať aj so svojimi rovesníkmi. Z tónu reči dokáže spoznať emócie, vycíti nebezpečenstvo aj pocit úplnej pohody a uvoľnenia. S rozvojom motoriky dochádza k rozvoju reči a zvyšuje sa túžba po poznaní, dieťa skúma, objavuje, experimentuje nielen s predmetmi, ale aj so slovami. Vývoj reči značne zrýchľuje rozvoj myslenia, motoriky a ďalších schopností.

Túžba po poznaní, objavovaní

Rozvoj poznávacích procesov závisí od miery stimulácie. Dieťa potrebuje spoznať svet, v ktorom žije, a potrebuje sa v ňom zorientovať. Dieťa je spokojné pri skúmaní okolitého sveta, ktorý sa následne objavuje aj v jeho herných činnostiach. Dvojročné dieťa je ako malý objaviteľ, malý dobyvateľ:

• objavuje priestor a jeho usporiadanie,

• objavuje okolie cez svoje zmysly,

• objavuje materiály a ovplyvňuje tvary,

• objavuje svoje pohybové možnosti,

• objavuje reč a svoju schopnosť vyjadriť sa,

• objavuje seba samého, ale aj druhých ľudí, zaujímajú ho ostatné deti.

Vývoj v ranom detstve prebieha u jednotlivých detí rôzne rýchlo a v odlišnej intenzite, preto je treba rešpektovať, že rozdiely medzi jednotlivými deťmi môžu byť v tomto období značné. Vývoj v tomto veku môže prebiehať nerovnomerne a skokovito. Veľmi dôležité je rešpektovať individuálne rozdiely jednotlivých detí, nesnažiť sa nejakým násilným spôsobom ich vývoj akcelerovať. Dvojročné dieťa chce byť pri svojom objavovaní, preskúmavanie a osamostatňovanie videné, chválené a povzbudzované, čo mu dodáva nielen ďalšie impulzy k ďalšiemu poznávaniu, ale aj odvahu k samostatnému riešeniu vzniknutých situácií.

Ukážka z publikácie Dvojročné deti v predškolskom vzdelávaní 

Tipy na tituly o vzdelávaní dvojročných

Na Slovensku až doteraz neexistovala publikácia, ktorá by materským školám, jasliam a iným zariadeniam pre deti sumarizovala informácie k všetkým aspektom starostlivosti o najmenšie deti, vrátane legislatívnej.

Publikácia Starostlivosť o deti do troch rokov obsahuje najnovšie legislatívne predpisy, teoretické poznatky a praktické skúsenosti týkajúce sa výchovy a starostlivosti o deti v ranom detstve (konkrétne o 2- až 3-ročné deti). Texty sú koncipované účelne, aby obsahovali dôležité informácie a vysvetlenia pedagogických, psychologických, sociálnych a zdravotných prístupov, aj inšpirácie užitočné v pedagogickej práci.

Zámerom autorského tímu bolo poskytnúť pedagógom odbornú pomoc, aby zvládali výchovu a starostlivosť o najmenšie deti v súlade s právnymi predpismi i ich potrebami. Deťom tak pomôžu osobnostne rásť a zároveň prežívať šťastné detstvo. Spokojní rodičia budú už len ako bonus. 

Viac o publikácii nájdete TU

Viete, ako rozvíjať schopnosti detí do 3 rokov? Prehľad toho, čo by dieťa v jednotlivých etapách života do troch rokov mohlo v konkrétnych oblastiach približne vedieť, spolu s naznačením podnetov a aktivít, ktoré ho ku konkrétnym schopnostiam vedú.

Brožúra Kým sa stanem škôlkarom vypĺňa prázdne miesto v pedagogike raného detstva. Prináša oporné body ukazujúce, ktorými smermi a akými podnetmi môžeme podporovať učenie sa a vývin detí, a ako sa môžeme presvedčiť, že toto učenie dieťa naozaj podnecuje a posúva vpred. Príručka prináša jednoduchý prehľad toho, čo by dieťa v jednotlivých etapách života do troch rokov mohlo v konkrétnych oblastiach približne vedieť, spolu s naznačením podnetov a aktivít, ktoré ho ku konkrétnym schopnostiam vedú a ktoré sa odohrávajú v interakcii s dospelými v prostredí, ktoré je pre dieťa priaznivé.

Obsah brožúry – opisované osvojované schopnosti – je rozdelený do jednotlivých oblastí výchovnej starostlivosti:

1. Podnecovanie učenia

2. Jazyk a komunikácia

3. Skúmanie a matematika

4. Expresívne schopnosti a umenie

5. Telesný vývin a zdravie

6. Osobnostný, emocionálny a sociálny rozvoj.  

Základnou pointou, ako sú jednotlivé oblasti výchovnej starostlivosti v tejto príručke spracované, je to, že v nich každý nájde ľahkú orientáciu, čo možno od detí očakávať (vymedzené v kategórii „dieťa napríklad môže“) a akými aktivitami dokážeme osvojenie alebo rozvoj daných schopností napomôcť (vymedzené v kategórii „dospelý jednotlivé prejavy dokáže podporiť takto“). Niektoré oblasti, ktoré sú komplexnejšie, sú pre lepšiu orientáciu organizované cez akési podoblasti, aby sme ich videli detailnejšie a systematickejšie. Na druhej strane sú vo viacerých oblastiach očakávané spôsobilosti detí veľmi podobné či prekrývajú sa, čo vyplýva z toho, že prakticky sa rozvoj deti naozaj deje celostne a nie v separovaných oblastiach. Je však dobré vedieť, že rovnaká spôsobilosť dieťa je prejavom jeho pokroku napríklad v oblasti Podnecovanie učenia aj v oblasti Skúmanie a matematika.

Viac informácií nájdete TU