Prečo majú deti potrebu navzájom sa urážať a šikanovať?

Podľa odborných výskumov je zrejmé, že so šikanou sa stretol každý druhý žiak, či žiačka a tento problém muselo riešiť až 86 percent škôl na Slovensku.

Ako upozorňuje internetová linka dôvery pre mladých ľudí ipcko.sk , šikana v rôznej forme a intenzite je teda už skôr pravidlom, než výnimkou v našom školstve. Prečo šikana vzniká, čo ju podporuje a hlavne, je možné ju zastaviť?

Potreba niekoho urážať alebo šikanovať môže mať rôzne hlboké príčiny často súvisiace s emóciami, rodinným prostredím, vzorcami správania a spoločenským tlakom. Aké sú teda hlavné dôvody, prečo sa deti takto správajú?

Nedostatočné emocionálne schopnosti

Deti, ktoré sa nenaučia vyjadrovať alebo spracovávať svoje vlastné emócie, môžu prenášať svoje frustrácie a neistoty na ostatných, často agresívnym alebo ponižujúcim spôsobom. Takýmto deťom môže chýbať empatia, tiež je pravdepodobné, že nemali dostatočné vedenie na to, aby si uvedomili dôsledky svojho konania.

Rodinné prostredie

Ak deti zažívajú vo svojich domovoch agresívne správanie, ponižovanie alebo verbálne násilie, môžu to vnímať ako normu. Rodičia alebo blízke osoby, ktoré modelujú agresívne alebo pohŕdavé správanie, silne ovplyvňujú to, ako dieťa pristupuje k ostatným. Šikanu muselo riešiť až 86 percent škôl na Slovensku. 

Potreba uznania a moci

Niektorí jedinci šikanujú, pretože im to dodáva pocit moci a kontroly nad druhými. V skupine môžu byť deti, ktoré si týmto spôsobom zaisťujú uznanie ostatných alebo sa snažia získať pozornosť, či už negatívne alebo pozitívne.

Nízke sebavedomie a neistota

Paradoxne deti, ktoré sa cítia neisto alebo majú nízke sebavedomie, môžu šikanovaním druhých skrývať svoje vlastné zraniteľnosti. Ponižovaním ostatných sa môžu snažiť cítiť sa lepšie a zvýšiť si vlastnú hodnotu.

Spoločenské vzorce a vplyv médií

Niekedy deti kopírujú, čo vidia v médiách, na sociálnych sieťach alebo v počítačových hrách, kde je agresívne správanie často oslavované alebo aspoň tolerované. Pokiaľ sa dospelí ľudia navzájom nálepkujú ako “libtardi (slangový výraz kombinuje slová „liberál“ a „retard“), lepšolidi, dezoláti, chcimieri” a podobne, tak je ťažké od detí chcieť, aby boli ku každému slušní a rešpektovali odlišnosť, iný názor, iné záujmy, životný štýl. Tento vplyv môže deti povzbudiť k správaniu, ktoré inak považujú za neprijateľné, ale chcú ho napodobňovať.

Skupinová dynamika a tlak rovesníkov

Deti sa niekedy podriaďujú skupinovým normám, aby sa začlenili alebo sa vyhli šikanovaniu. Taký tlak môže vyústiť do toho, že aj deti, ktoré by inak takéto správanie neprejavili, sa do neho zapoja.

Celkovo je dôležité učiť deti nielen empatii a sebavedomiu, ale aj schopnosti ako je sebareflexia, rešpekt a zručnosť zvládať konflikty zdravým spôsobom. Podpora otvorenej komunikácie a pozitívnej úlohy rodičov, učiteľov a ďalších vzorov môže výrazne prispieť k tomu, aby deti lepšie pochopili dôsledky svojho správania a rešpektovali druhých.

Priame známky šikanovania

– Posmešné poznámky na adresu dieťaťa, urážlivé prezývky, nadávky, ponižovanie, okrikovanie, hrubé žarty na jeho účet, smiech, keď odpovedá na otázky učiteľa.

– Kritika dieťaťa, výhrady na jeho adresu, najmä prednášané nepriateľským až nenávistným, prípadne pohŕdavým tónom.

– Príkazy, ktoré dieťa dostáva od iných detí, najmä prednášané panovačným tónom, a skutočnosť, že sa im dieťa podriaďuje, „kamarátom“ posluhuje.

– Naháňanie, strkanie, šťuchanie, rany, kopanie.

– Bitky, v ktorých jeden z účastníkov je zreteľne slabší a snaží sa uniknúť (menšie dieťa niekedy s plačom).

Nepriame známky šikanovania

Dieťa je cez prestávky často samo, ostatní o neho nejavia záujem, nemá kamarátov z triedy.

Pri tímových športoch býva dieťa volené do mužstva medzi poslednými.

Cez prestávky vyhľadáva blízkosť učiteľov, do triedy vchádza na poslednú chvíľu.

Ak má dieťa prehovoriť pred triedou, je neisté, ustrašené.

Pôsobí smutne až depresívne, nešťastne, stiesnene, máva blízko k plaču.

Zhoršuje sa jeho školský prospech, niekedy náhle.

Máva viac absencií, prípadne aj neospravedlnených. Vyhýba sa najmä telesnej výchove.

Jeho veci sú poškodené alebo znečistené, prípadne rozhádzané.

Zašpinený alebo poškodený odev.

Odreniny, modriny, škrabance alebo rezné rany, ktoré dieťa nedokáže uspokojivo vysvetliť.

Opakovane nedesiatuje, pretože svoje jedlo dalo „kamarátovi“.

Stále hľadá nejaké svoje veci.

Odmieta vysvetliť poškodenie a straty vecí alebo používa nepravdepodobné výhovorky.

Nepriame známky šikanovania, ktoré môžu pozorovať rodičia

Za dieťaťom neprichádzajú domov spolužiaci alebo iní kamaráti.

Dieťa nemá ani jedného kamaráta, s ktorým by trávilo voľný čas, s ktorým by si telefonovalo a pod.

Dieťa nie je pozývané na návštevu k iným deťom.

Nechuť ísť ráno do školy (najmä keď predtým to bolo opačne).

Dieťa odkladá odchod z domova, prípadne je na ňom možné pozorovať strach.

Stráca chuť do jedla.

Dieťa nechodí do školy a zo školy najkratšou cestou, prípadne strieda rôzne cesty, prosí o dovoz či odvoz autom.

Dieťa chodí domov zo školy hladné (agresori mu berú desiatu alebo peniaze na desiatu).

Zaspáva s plačom, má nepokojný spánok, kričí zo spania.

Dieťa stráca záujem o učenie a schopnosť sústrediť.

Dieťa býva doma smutné či apatické alebo sa objavujú výkyvy nálad, zmienky o možnej samovražde. Odmieta sa zveriť s tým, čo ho trápi, vyhýba sa hovoru o tom, čo bolo v škole.

Dieťa žiada o peniaze, pričom udáva nevierohodné dôvody, prípadne doma kradne peniaze.

Dieťa nápadne často hlási stratu osobných vecí.

Dieťa je neobvykle, nečakane agresívne k súrodencom alebo iným deťom, možno prejavuje aj zlobu voči rodičom.

Dieťa sa sťažuje na neurčité bolesti brucha alebo hlavy, niekedy aj zvracia, snaží sa zostať doma. Svoje zdravotné ťažkosti môže preháňať, prípadne aj simulovať.

Dieťa sa zdržiava doma viac, než malo vo zvyku.

Nevierohodne vysvetľuje modriny alebo iné zranenia.

Hovorí o tom, že by bolo lepšie nebyť a podobne.

Rodičia dieťaťa, ktoré sa stalo obeťou šikanovania, môžu k odhaleniu prispieť veľmi významne. Mali by venovať pozornosť, okrem toho, čo bolo uvedené a čo si môže všimnúť aj (alebo predovšetkým) učiteľ, radu ďalších nepriamych známok, ktoré môžu svedčiť o tom, že ich dieťa je šikanované.

Prevencia šikany

Školy zohrávajú kľúčovú úlohu v prevencii šikany. Existuje mnoho stratégií, ktoré môžu školy implementovať, aby vytvorili bezpečnejšie a inkluzívnejšie prostredie pre všetkých študentov.

Aby sme zabránili šikane, je dôležité, aby sme sa o nej otvorene rozprávali. Deti by mali vedieť, že šikana nie je normálna a že sa proti nej môžu brániť.

Riešením, ktoré sa teraz slovenským školám ponúka, je RESQL – Komplexný nástroj na riešenie šikany v školách. Neprináša totiž len možnosť anonymne oznámiť šikanu, nástroj ide ďalej. Vďaka nemu školy získajú celý rad podporných materiálov a to v podobe:

• Postupov, ktoré uľahčujú zamestnancom školy vhodné rozhodovanie a plánovanie činností (materiály týkajúce sa reakcií v krízových situáciách a scenáre činností súvisiacich s jednotlivými situáciami šikany medzi rovesníkmi).

• Verifikovaných scenárov vyučovacích aj triednickych hodín, týkajúcich sa problematiky násilia, vzťahov v triede , klímy triedy aj školy.

• Informačné materiály pre žiakov aj pedagógov.

Viac informácií o RESQL nájdete tu: https://resql.raabe.sk/

TIP: Je dôležité, aby deti vedeli, že môžu kedykoľvek prísť za dospelým so svojimi problémami. Tvorba bezpečného a dôverného prostredia doma, ale aj v škole je kľúčová pre to, aby sa deti cítili podporované a ochotné hovoriť o tom, čo sa deje.

Pozrite si video, ako funguje RESQL - Komplexný nástroj na riešenie šikany v školách:

Na Slovensko prináša RESQL odborné nakladateľstvo Dr. Josef RAABE Slovensko v rámci projektu Šikanovanie v školách – oznámením násilia to nekončí!, ktorý realizuje Občianske združenie European Pedagogical Club. 

Zdroj: unitedlife.sk a RAABE