Články

Poďte zmeniť svoju školu k lepšiemu

Školstvo

12.05.2023

Myslíte si, že môže existovať taký model edukačnej stratégie školy, v ktorom každé dieťa dokáže zažiť edukačný úspech a zároveň by sa vytvorila sociálna súdržnosť pre všetky deti a komunity v Európe, bez ohľadu na ich socioekonomický status alebo etnický pôvod? Že nemožné? Čítajte ďalej a dokážeme vám, ako veľmi sa mýlite.

Namiesto úvodu vám ponúkneme skutočný príbeh školy, ktorý publikovali Ramón Flecha a Marta Soler v roku 2013 v časopise Cambridge Journal of Education. Ide o Základnú školu La Paz, ktorá sa nachádza vo veľmi zanedbanej štvrti mesta Albacete v Španielsku, kde Rómovia tvoria 90 % populácie. Väčšina rodín má úplne obmedzenú gramotnosť (t. j. približne 50 % má základné vzdelanie a 25 % je negramotných) a má veľmi nestabilnú a neistú ekonomickú situáciu. Od 80. rokov 20. storočia sa zhoršovala situácia medzi obyvateľmi, zo štvrte sa stalo geto a situácia bola neúnosná aj v základnej škole. Vysoká miera predčasného ukončenia školskej dochádzky, absencia a konflikty v triedach, ako aj konflikty medzi učiteľmi a rodinami. V dôsledku toho sa zápis detí do školy enormne znížil a počas 10 rokov prišla škola o približne 300 študentov. V školskom roku 2005 – 2006 ju pravidelne navštevovalo už len 40 žiakov.

Podľa vnútorných hodnotení školy mali v roku 2006 žiaci v rôznych ročníkoch v porovnaní s inými žiakmi v Španielsku veľmi nízke jazykové kompetencie a nízke zručnosti v čítaní aj písaní. Matematické schopnosti sa ukázali ako slabé na rôznych úrovniach. Celkovo takmer žiadny žiak nedosiahol primeranú úroveň výsledkov a konflikty medzi žiakmi a medzi žiakmi a učiteľmi sa vyskytovali každý deň. V tejto atmosfére mnohé rómske rodiny odobrali svoje deti z tejto školy a už neverili ani učiteľom.

Pri hľadaní skutočného riešenia tejto kritickej situácie sa miestne úrady a zriaďovateľ školy rozhodli zasiahnuť a za- viesť stratégie uvedené v tejto knižke. Aby to bolo možné, miestny úrad najprv zatvoril školu a znovu ju otvoril s novými zamestnancami, ktorí sa zaviazali, že budú tento vedecky overený systém implementovať. Žiaci a rodiny novej školy sa rozhodli pre nový názov a zo St. John Primary sa stal La Paz (čo znamená mier).

Prvou fázou transformácie školy bol „sen.“ Počas tejto fázy škola organizovala stretnutia pre učiteľov, rodiny a deti, na ktorých sa rozprávali o tom, akú školu by chceli. Do akej školy chcú, aby chodili žiaci, ale aj učitelia a ďalší zamestnanci. Všetci zainteresovaní si povedali, akú školu vlastne chcú. Boli pozývaní na stretnutia, kde o svojej škole diskutovali, boli povzbudzovaní, aby neboli pasívni a prichádzali s ideami a snami. Po tejto úvodnej fáze zbierania snov si vytvorili menšiu pracovnú skupinu (zloženú z učiteľov, rodinných príslušníkov a žiakov), ktorá vybrala všetky najdôležitejšie sny a nápady, pričom o nich informovali tak, že ich umiestnili ako heslá po škole, aby boli viditeľné pre celú školskú komunitu. Po istom čase sa vybrali na stretnutí všetkých zainteresovaných tie najdôležitejšie sny a nápady, ktoré sa majú začať realizovať. Otvorenie rozhodovacích procesov v škole pre lokálnu komunitu umožnilo vypočuť jej hlas v škole. Na druhej strane jej zapojenie umožnilo reformovať bežnú školu vďaka dialógu s lokálnou komunitou o vzdelávacích cieľoch pre ich deti, ich vlastnom potenciáli podporovať toto vzdelávanie.

Mať sen a vedieť o tom, že ho máme, otvorilo priestor na dialóg. V konečnom dôsledku účasť rómskej komunity na školskom sne, rôznych zhromaždeniach a v pracovných skupinách cez normálny ľudský dialóg pomohla znížiť vylúčenie rómskych detí zo vzdelávacieho systému. Nové vzťahy medzi rodinami a učiteľmi zmenili problémy na nové príležitosti, o ktorých sa predtým ani nesnívalo.

Úryvok z knihy s názvom Premena školy: Návod na použitie od PhDr. Rastislava Rosinského, PhD.

"Nielen deti na Slovensku, prichádzajúce do školy z chudobných rodín, ale aj mnoho detí v Európe a vo svete trpí neúspechom v škole a predčasným ukončením školskej dochádzky. Mnohým z týchto detí hrozí bez vzdelania odkázanosť na sociálne dávky, prípadne následné vylúčenie z viacerých oblastí. Ľudia bez vzdelania majú problém nájsť si lepšie platené zamestnanie. S nízkym príjmom vznikajú ďalšie problémy, ako napríklad mať adekvátne slušné bývanie a zaradenie sa do spoločnosti. O občianskej aktivite a participácii ani nie je potrebné písať. Nie je to aktivita hladných a chudobných ľudí. Naša spoločnosť však potrebuje, aby sme nevytvárali ľudí odkázaných na sociálne dávky. Potrebujeme, aby všetky deti boli prínosné pre spoločnosť počas celého svojho života," píše vo svojej knihe Rastislav Rosinský.

Projekty

Cieľom výskumu realizovaného v rámci projektov Includ-Ed a Steps4Seas bolo vytvoriť model, v ktorom každé dieťa dokáže zažiť edukačný úspech a zároveň by sa vytvorila sociálna súdržnosť pre všetky deti a komunity v Európe, bez ohľadu na ich socioekonomický status alebo etnický pôvod. Projekt analyzoval veľké množstvo edukačných prístupov a metód, ktoré vedú k sociálnej rovnosti. Osobitne sa zameral na tie činnosti, ktoré prispievajú k zníženiu nerovností vo vzdelávaní a zároveň prinášajú edukačný úspech všetkým žiakom bez etnických či ekonomických rozdielov. Projekty sa snažili objasniť všetky úspešné a neúspešné stratégie z hľadiska úspešnosti vzdelávania a sociálnej inklúzie a následne využiť tieto informácie vytvorením vlastného modelu stratégií, ktorý by fungoval v ktoromkoľvek štáte, nezávisel by od kultúry, politiky, sociálneho postavenia učiteľov, rodičov, žiakov a pod. Výskumníci študovali vplyv prístupov a metód a priniesli také stratégie, ktoré sú prenositeľné do akéhokoľvek prostredia. Ekonomického či politického

Na to, aby sa takýto model vytvoril, bolo potrebné, aby sa preštudovalo obrovské množstvo vedeckých štúdií. Následne sa identifikovali úspešné projekty či vedecké výskumy, vytvorila sa ich metaanalýza a priniesol sa systémový model, ktorý tieto vysoké nároky spĺňa.

Stratégie, ktoré prináša kniha Premena školy: Návod na použitie, sú založené práve na dôkazoch. Na vede. Na metaanalýze množstva štúdií, v ktorých sa hľadala príčina problému, problém a jeho dôsledky. Hľadal sa v nich spoločný menovateľ, ktorý by bol prenositeľný do každého kultúrneho a spoločenského kontextu. Toto je hlavné vysvetlenie ich úspechu. Výsledky ukazujú, že školský neúspech a sociálne vylúčenie spôsobujú rovnaké problémy a majú v mnohých krajinách rovnaké dôsledky. Úspešné vzdelávacie stratégie v 21. storočí sú účinné a prenosné do ktoréhokoľvek prostredia. Stratégie sú optimálnou pôdou na rozvoj teórie vzdelávania, skutočnej dobrej praxe a tvorby vzdelávacích politík. Na ich vývoji sa podieľalo 15 európskych výskumných inštitúcií z celej EÚ.

Model edukačných stratégií už prebralo viacero škôl vo svete. V Ázii, Európe, Strednej Amerike… Veríme, že vás model nadchne a pokúsite sa ho implementovať aj vo svojej škole. Úžitok z neho budú mať nielen vaši žiaci, ale aj učitelia a rodičia, celá komunita obce či mesta a v konečnom dôsledku celá spoločnosť, teda my všetci.