Osem otázok pre editorku Husľovej školy

O zmysluplnosti nového vydania staršej husľovej školy, interpretujúcej odkaz slávnej Ševčíkovej metódy, hovoríme s jej editorkou – Alžbetou Ševečkovou.

Ako by ste charakterizovali pomerne rozsiahly súbor opusov, zošitov, ktoré tvoria „školy" hry na husliach českého pedagóga Otakara Ševčíka a reprezentujú jeho slávnu metódu? A ako v kontexte Ševčíkovho odkazu máme vnímať Husľovú školu, etudy či cvičenia na Slovensku pôsobiaceho Viliama Kořínka?

Otakar Ševčík bol uznávaným pedagógom a žiaci k nemu prichádzali z celého sveta. Ovplyvňoval dokonca aj metodické postupy iných inštrumentalistov. Svoje pedagogické zásady a reformné snahy vložil do študijného materiálu, ktorý tvorí reprezentačné dielo českej husľovej hry. Obsahuje štvordielnu Školu husľovej techniky op. 1, Školu sláčikovej techniky op. 2, zošity 1-6, doplnené o Štyridsať variácií op. 3, Husľovú školu pre začiatočníkov op. 6, zošity 1-7, Prípravu k cvičeniu trilkov op. 7, zošit 1-2, Zmeny polôh a prípravu k cvičeniu stupníc op. 8, Prípravu k cvičeniu dvojhmatov op. 9. Je to rozsiahly materiál, ktorý žiaka dokonale technicky pripraví na zvládnutie problémov husľovej interpretácie. Viliam Kořínek Ševčíkovu školu prirovnáva „k lekárni, v ktorej je liek na všetko, len ho treba správne vybrať a používať“. Vychádzajúc z rovnakých princípov vytvoril v 80. rokoch Husľovú školu aplikovanú na pomery vtedajších umeleckých škôl.

Celé generácie začínajúcich huslistov vnímali Ševčíkove cvičenia často ako nezáživné až útrpné. Viliam Kořínek zdôrazňoval, že to bolo dôsledkom jednak nepochopenia princípov metódy, mechanického prehrávania cvičení, zbytočného cvičenia celých zošitov, ale najmä kvôli nedostatočnej hráčskej a pedagogickej úrovni učiteľov na základnom stupni. Čo ešte uškodilo „reputácii" Ševčíkovej metódy medzi učiteľmi a žiakmi? Podarilo sa Viliamovi Kořínkovi sprostredkovať slovenským učiteľom cez svoje práce zrozumiteľný „výklad" Ševčíkovej metódy a priblížiť ich k jej podstate?

Zvládnuť vyučovanie Ševčíkovou metódou tak, aby nevyvolávala v žiakoch pocit nezáživnosti a nudu, a obhájiť útrpnosť jednotlivých cvičení nie je jednoduché. Metódu treba vedieť správne používať. Napriek chýbajúcemu návodu však bola pre svoju účinnosť najrozšírenejšou na nižších i vyšších typoch umeleckých škôl. Základ Kořínkovej školy tvoria osvedčené ševčíkovské postupy, ktoré autor vysvetľuje vo svojej metodike, a osvetľuje tak aj podstatu Ševčíkovej metódy.

Päť zošitov Kořínkovej Husľovej školy vychádzalo postupne v 80. rokoch. Aký bol ohlas na Školu v tom období a do akej miery zostala dodnes prítomná vo výučbe na základnom stupni?

Škola vychádzala postupne a vtedajší pedagógovia s ňou boli dôkladne oboznamovaní cez vychádzajúce metodické príručky a prostredníctvom školení, na ktorých prítomný autor svoje dielo prezentoval,  vysvetľoval metodiku, zneli tam ukážky a viedli sa diskusie. Noty sa rozšírili na územie celého Slovenska a ponúkli alternatívu k dovtedy používaným školám. Časom sa však jediné vydanie rozpredalo a k notovým materiálom sa pedagógovia dostávali čoraz ťažšie. Možnosti rozširovania nôt boli na inej úrovni ako dnes, a preto sa niektorí vracali k školám iných autorov alebo hľadali nové materiály prístupné v predajniach. A vytrvalci trpezlivo čakali na nové vydanie.

Doteraz vydané zošity HUSĽOVEJ ŠKOLY nájdete TU.

Vydanie ostatných zošitov RAABE plánuje v priebehu roka 2021.

Ako je Husľová škola štruktúrovaná a pre akú vekovú kategóriu je určená?

Husľová škola je rozdelená do piatich zošitov  a je určená žiakom na prvom i druhom stupni základných umeleckých škôl. Prvý zošit obsahuje fotografie dokumentujúce správne držanie nástroja, niekoľko základných údajov z hudobnej náuky, materiál pre pedagóga vyučujúceho žiaka v prípravnom ročníku ročníka. Autor necháva pedagógovi voľný výber pri rozhodovaní cesty od durového hmatu k molovému alebo opačne. Rozsiahly druhý zošit obsahuje cvičenia v ďalších hmatoch prvej polohy. Tretí zošit je rozdelený na dve časti, jedna sa zaoberá nácvikom druhej polohy a ďalšia nácvikom tretej polohy. Postupnosť či kombinácie sú opäť ponechané na pedagóga. Štvrtý zošit autor venoval cvičeniam v piatej, šiestej a siedmej polohe. Ťahové cvičenia vo všetkých zošitoch zostávajú v prvej polohe. Piaty zošit je určený žiakom vyšších ročníkov ZUŠ, prípadne študentom konzervatória, ponúka okrem technických cvičení aj analytické rozbory a štúdie etúd Mazasa a Kreutzera, vybrané časti sólových Sonát a partít  J. S. Bacha a kadenciu ku Koncertu F dur W. A. Mozarta. Vo viacerých zošitoch ponúka návod a modely pre jednoduchú improvizáciu a vhodný doplnkový notový materiál (stupnice, etudy, prednesové skladby).

Od tohto roka sa postupne na trhu objavujú prvé zošity v novej revidovanej edícii. Aká je konkrétne vaša úloha ako editorky - objavia sa v aktuálnom vydaní nejaké úpravy alebo zmeny?

Obsah jednotlivých zošitov je nezmenený, súčasťou sú aj pôvodné poznámky autora. Zmenené sú fotografie v prvom zošite, kde sú modelom súčasní žiaci. Zmenená obálka je dielom súčasných grafikov. Moje editorstvo súvisí s kontrolou obsahu notového materiálu, dopĺňaním chýbajúcich značiek v pôvodnej verzii a hľadaním prípadných chýb vzniknutých prepisom.

Ako si vy spomínate vy na svojho učiteľa – Viliama Kořínka? 

Viliam Kořínek bol charizmatickou osobnosťou pre desiatky svojich žiakov a pre celú husľovo-pedagogickú pospolitosť. Nesmierne pracovitý a skromný, vytrvalo odovzdával svoje bohaté skúsenosti mladším ako pedagóg aj ako člen orchestra Slovenskej filharmónie. Bol zanieteným maliarom, karikaturistom, turistom, oddaným priateľom, hlboko ľudským človekom. Tak si na neho spomína a váži si ho celá plejáda slovenských hudobníkov.

Viliam Kořínek bol žiakom Gustáva Náhlovského a Jaroslava Kociána, vy ste zase žiačkou Kořínka a Ševčíkovu metódu používate vo vlastnej pedagogickej praxi. Prečo má stále zmysel takto učiť aj v dobe, ktorá nás zahŕňa množstvom iných, neustále sa vynárajúcich nových prístupov a metód?

Každý pedagóg hľadá vlastnú cestu, ako svojich zverencov naučiť náročnému procesu hry na husliach. Moderná doba priniesla dostupnosť zahraničných študijných materiálov i oboznámenie sa s novými metódami. Aj niekoľko rokov fungujúca organizácia ESTA bola v tomto smere nesmierne prínosnou. Ševčíkovu školu sa mnohým vďaka chýbajúcej metodike nikdy nepodarilo úplne pochopiť. Poznať ju cez jeho žiakov a priamych pokračovateľov bolo teda pre tých niekoľko desiatok vyvolených veľkým benefitom. Viliam Kořínek nebol odporcom iných škôl. Ponúkol však pre pedagógov pomôcku, ktorá je vhodným a overeným materiálom na ceste k poznaniu a ovládaniu vlastného nástroja.

(Redakčne krátené/upravené)

Zdroj: Hudobný život 12/2020