O výbere učebnice na školách nerozhoduje odporúčanie ministerstva. Záleží na obsahu!

Aké učebné materiály dnes môžu používať učitelia na školách? Čo v tomto smere povoľuje alebo nepovoľuje zákon? A nakoľko majú učitelia a riaditelia škôl pri výbere učebníc zviazané ruky?

Výchova a vzdelávanie na základných školách vyžaduje stále viac inovatívne a moderné učebné materiály. Často sa stáva, že riaditeľ školy, resp. učiteľ objaví kvalitnú a odborne spracovanú učebnú pomôcku či pracovný zošit, ktorý prehlbuje doposiaľ získané vedomosti žiakov z daného predmetu, vedie ich k samostatnej práci s textom, rozvíja čítanie s porozumením aj vnímanie medzipredmetových vzťahov... Ale! Pracovný zošit, napriek jeho kvalitám, neobjedná, lebo nemá pečiatku a ani odporúčaciu doložku ministerstva školstva. Ako má škola, príp. učiteľ v takom prípade postupovať? Musia učitelia na hodinách pracovať len s učebnicami, schválenými ministerstvom? Môžu pri výučbe siahnuť po učebnici, ktorú síce nemá pečiatku ministerstva, je však kvalitnejšia, má rozumnejšie štruktúrované texty, je bohatá na doplňujúce otázky, ktoré slúžia na utvrdzovanie učiva?
Školský zákon (§ 13, ods. 1) hovorí jasne. ,,Na vzdelávania v školách podľa tohto zákona sa používajú učebnice schválené ministerstvom školstva; používajú sa aj iné učebné texty a pracovné zošity, ktoré sú v súlade s cieľmi a princípmi tohto zákona." To znamená, že škola môže objednávať a používať aj také učebné a výchovné materiály, ktoré nie sú oficiálne schválené ministerstvom školstva a nemusia mať ani odporúčaciu doložku. Podmienkou ale je, že musia byť v súlade s cieľmi a princípmi školského zákona, a teda musia byť vypracované v súlade so štátnym vzdelávacím programom.

Dobrá učebnica je polovica učiteľa
Sú učitelia, ktorí sa striktne držia nalinkovaných učebných textov z učebníc schválených ministerstvom školstva, a to aj napriek tomu, že sú nevyhovujúce a obsahujú príliš veľa textu, ktoré žiakov len zaťažujú. A to doslova, keď učebnice sú viac tréningovým nástrojom na posilňovanie ako učebnou pomôckou, ktorá má sprostredkovať vedomosti hravou a ľahko zapamätateľnou formou. Akákoľvek tvorivá práca s učebným textom je pre takýchto učiteľov prekážkou, bez nalinkovaných učebných materiálov sú jednoducho stratení.
Čoraz viac sa však na slovenských školách stretávame aj s takými učiteľmi, ktorí do učebnej látky vložia to „svoje". Informácie pre žiakov k jednotlivým učebným látkam vyhľadávajú z rôznych učebných materiálov a každé učivo je potom akýmsi výtvorom inšpirovaným rôznymi zdrojmi, ktorý navyše každoročne dopĺňajú a upravujú, presne podľa momentálnych potrieb žiakov, resp. podľa charakteru triedy, v akej práve učia.
A to je dobre. Aj napriek tomu, že zrejme nikdy nebude existovať učebnica, ktorá by vyhovovala všetkým učiteľom a žiakom rovnako, určite sa zhodneme na tom, že dobrá učebnica by určite mala obsahovať nielen holé fakty, ale aj úlohy na inšpiráciu učiteľa a žiakov. Bez kvalitných učebníc a kvalitných učiteľov vzdelávanie nikdy nebude fungovať. Aj v poslednej správe o hodnotení kvality regionálneho školstva sa otvorene hovorí o dlhotrvajúcom probléme so zabezpečovaním vzdelávania učebnicami zo strany štátu. Ako sa uvádza, tento problém je v ich nedostatku a v kvalite. Riaditelia škôl a učitelia by mali preto vedieť, že môžu používať aj pracovné zošity alebo učebné texty, ktoré nemajú odporúčanie ministerstva, ale sú v súlade so štátnym vzdelávacím programom. Zákon im to povoľuje a navyše, kvalitou sa tým schváleným vyrovnajú a niekedy ich možno aj prevyšujú.