Články
Nový šéf VšZP: Zdravotníctvu pomôže regulácia platieb
Ak by neprišlo k dofinancovaniu, ktoré sa zrealizovalo vlani koncom roka v sume 316 miliónov eur, zdravotná poisťovňa by bola opäť určite v strate. Myslí si to doc. JUDr. PhDr. Michal Ďuriš, PhD., generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Premiér Robert Fico sa počas kontrolného dňa na ministerstve zdravotníctva vyjadroval aj k fungovaniu Všeobecnej zdravotnej poisťovne v minulom volebnom období. Hovoril o rozkrádaní poisťovne po roku 2020. Stotožňujete sa s týmto tvrdením?
Vzhľadom na kontroly, ktoré prebiehajú zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo Najvyššieho kontrolného úradu, nemôžeme, podľa môjho názoru, ešte konštatovať, že by sa vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni také niečo stalo. Ak by sa akékoľvek podozrenie potvrdilo, určite využijeme všetky kroky, ktoré právny poriadok umožňuje.
Aj v súvislosti s výrokom o rozkrádaní predseda vlády žiadal, aby bol vykonaný dôsledný audit uzatvorených zmlúv. Začal sa už?
Pokiaľ mám správnu informáciu, takýto audit robila dozorná rada už aj v minulosti, ale keďže výslovne spomínal konkrétneho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, tak sme obratom požiadali aj útvar vnútornej kontroly, aby bola vykonaná aj interná kontrola. Pokiaľ ide o ostatné kontroly, bežne máme niekoľkokrát počas roka kontroly Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde predmetom býva aj efektívne vynakladanie prostriedkov zdravotného poistenia a stále prebieha kontrola Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa zaoberá najmä kontrolou marketingových aktivít a zmlúv s tzv. dohodármi, na ktoré boli v minulosti tiež vynaložené nemalé finančné prostriedky. Mám na mysli dohodárov v súvislosti s prepoisťovacou kampaňou, záver tejto kontroly však zatiaľ nemáme. Sme plne súčinní, všetko, čo je potrebné predložiť, predkladáme, nie je naším cieľom čokoľvek zatajovať. Práve naopak, sme za to, aby sa vykonala kontrola.
V ústrednej štátnej správe má vláda zámer prepustiť tretinu zamestnancov. Vidíte aj vo vašej poisťovni priestor na znižovanie stavu pracovníkov?
V prvom rade sa budeme snažiť urobiť efektívnejšiu organizačnú štruktúru, tento proces sa už začal. Pokiaľ ide o masívne prepúšťanie, nepredpokladám v najbližšom období nejaké zásadné prepúšťanie. Samozrejme, mohlo by sa to stať, ale šlo by to ruka v ruke s elektronizáciou alebo automatizáciou procesov, keď by časť zamestnancov mohla byť takto nahradená. Treba však povedať, že požiadavky na výkon činností sa neznižujú, a preto nevidím priestor na zásadné znižovanie stavu zamestnancov, pokiaľ teda budeme náklady na prevádzku vedieť udržať v zákonnom rámci.
Posuňme sa teraz k hospodáreniu. Všeobecná zdravotná poisťovňa vykazuje v posledných rokoch vysoké straty. V roku 2020 to bolo 114 miliónov eur, v roku 2021 vyše 86 miliónov eur a za rok 2022 strata poisťovne dosiahla 154 miliónov eur. Bývalé vedenie poisťovne koncom minulého roka odhadovalo, že vďaka dofinancovaniu poisťovní a ozdravným opatreniam bude strata za rok 2023 menšia ako 16 miliónov eur. S akým hospodárskym výsledkom skončila poisťovňa za minulý rok?
Koncom minulého roka sme už po riadnom doúčtovaní všetkej zdravotnej starostlivosti skončili so ziskom zhruba vo výške 8 miliónov eur. Oproti predpokladanému výsledku sme museli dopočítať niektoré položky, ktoré súviseli trebárs s doplatením výkonov poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. V každom prípade treba povedať, že ak by neprišlo k dofinancovaniu, ktoré sa zrealizovalo vlani koncom roka v sume 316 miliónov eur, poisťovňa by bola opäť určite v strate. Žiaľ, je bežnou praxou, že sa slovenské verejné zdravotníctvo dofinancováva v poslednej časti roka. Pôsobil som tu ako člen predstavenstva v rokoch 2016 až 2020 a aj vtedy k tomu spravidla dochádzalo.
Myslíte si, že aj koncom tohto roka bude potrebné uskutočniť rovnaký krok a sektor dofinancovávať?
Z hľadiska toho, ako sa vyvíjajú náklady na lieky a rokovania s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, to považujem za vysoko pravdepodobné. Situáciu by dokázalo zvrátiť len to, ak by sa výrazne zlepšil výber poistného za ekonomicky aktívnych poistencov. Rozumiem tomu, že nie je možné celkom odhadnúť náklady na lieky vzhľadom na to, že neustále prichádzajú inovatívne lieky, ktoré však sú, žiaľ, mimoriadne finančne náročné.
Liečba jedného pacienta stojí často desiatky až stovky tisíc eur ročne, alebo je aj liečba, ktorá je finančne náročná jednorazovo. Preto je pochopiteľné, že sa náklady na lieky nedajú odhadnúť pri príprave rozpočtu. Spravidla to býva tak, že náklady sú oveľa vyššie, než je prvotný odhad. Stačí, aby do procesu kategorizácie vstúpil inovatívny liek a náklady pre celý sektor môžu byť o desiatky miliónov zvýšené. Aby som sa však vrátil k otázke, považujem za vysoko pravdepodobné, že bude musieť prísť k dofinancovaniu zdravotníckeho sektora.
Veľmi významným krokom, ktorý spôsobuje každoročné zvyšovanie objemu financií do zdravotného systému, je takzvaný platový automat. Ten výrazne každoročne zvyšuje platy lekárov, a tým aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, od toho sa potom odvíjajú aj ich požiadavky. Produkcia v zdravotníckych zariadeniach je však konštantná, nerastie tak, ako rastú pravidelne platy. Možno by stálo za zamyslenie, či by nebolo vhodné nie zrušiť platový automat, ale ho zmraziť na rok-dva. Osobne si myslím, že platy lekárov všeobecne vo vzťahu k platom ostatných sú určite na dostatočnej úrovni. Nemôžeme teda povedať, že lekárske povolanie by nebolo dostatočne ohodnotené.
Vlani sa VšZP nachádzala v zlej finančnej situácii, keď ešte koncom septembra vykázala stratu takmer 108 miliónov eur. Ministerstvo zdravotníctva poisťovňu zaviazalo k úsporným opatreniam v sume vyše 50 miliónov eur, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jej hrozil zavedením nútenej správy. S akým plánom hospodárenia ide poisťovňa do tohto roka?
Náš obchodno-finančný plán máme pripravený, je vyrovnaný, respektíve s minimálnym ziskom. Sú v ňom však opísané aj riziká, na ktoré sme vopred upozornili, a ak sa naplnia, bez dofinancovania nedosiahneme kladný hospodársky výsledok. Medzi riziká patrí už spomínané zvýšenie nákladov na lieky, čo už dnes vieme, že výška vzrastie asi o 150 miliónov eur.
Okrem tohto zvýšenia nákladov za lieky, aké riziká pre tento rok ešte vidíte?
Ďalšími rizikami sú požiadavky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré podľa nášho názoru občas bývajú v niektorých častiach na hranici našich možností. Z toho dôvodu zmluvy s poskytovateľmi nemáme uzatvorené. Uzatvárame zmluvy len na krátke obdobie, napríklad na pol roka.
Čo momentálne vo svojej funkcii považujete za najdôležitejšie alebo prvoradé na riešenie?
Určite je dôležité uzatvoriť zmluvy s tými poskytovateľmi, ktorých ešte uzatvorených nemáme. Hodnotiť, akým spôsobom sa vyvíja napĺňanie obchodno-finančného plánu a, samozrejme, potom príslušným úradom hlásiť, prípadne žiadať o dofinancovanie. Pokiaľ ide o vnútorné ciele, určite sa chceme pozrieť na zefektívnenie procesov. Už máme pripravenú organizačnú štruktúru, dali by sa, podľa môjho názoru, urobiť aj personálne úspory.
Štátnej zdravotnej poisťovni ubúda počet poistencov. Len počas poslednej prepoisťovacej kampane z VšZP odišlo 79 000 poistencov, pričom nových prišlo niečo nad 30 000. Aké kroky plánujete uskutočniť na to, aby sa úbytok počtu poistencov zastavil?
Budeme sa snažiť poistencom dokázať, že sme tá poisťovňa, ktorá sa o poistenca postará bez ohľadu na starobu či ochorenie, ktoré prípadne má. Nikdy sme ani neboli poisťovňou, ktorá by si vyberala mladých a zdravých poistencov, práve naopak, väčšinu nášho poistného kmeňa tvoria starší ľudia. Budeme sa taktiež snažiť poistencom ponúknuť také služby, aby bola dostupná zdravotná starostlivosť, čo znamená, že sa budeme sústreďovať na zmluvy s ambulantnou sférou.
Čo podľa vás stojí za úbytkom počtu poistencov?
Sčasti to v niektorých prípadoch bývajú aj marketingové aktivity jednotlivých účastníkov verejného zdravotného poistenia, často to býva lepší marketing niektorých zdravotných poisťovní. A možno je to aj prirodzený vývoj, že Všeobecná zdravotná poisťovňa prestáva byť monopolným poskytovateľom zdravotného poistenia tak, ako to bolo v minulosti. Ide o presuny, ktoré aj napriek marketingu neboli zvrátiteľné. Nepomohlo tomu ani to, že sa veľa financií dávalo do marketingu či prepoisťovacích kampaní. Nie vždy nástroje prepoisťovacej kampane boli efektívne. A to je zároveň aj predmetom kontroly Najvyššieho kontrolného úradu.
Nebojíte sa, že pokles sa ešte prehĺbi, keďže bol zrušený zubný benefit?
Zubný benefit bol zrušený vo všetkých troch zdravotných poisťovniach. Samozrejme, môže to spôsobiť pokles. Tu by som však chcel upozorniť, že ostatné benefity, ktoré poskytujeme, ostali zachované. Dajú sa uhrádzať doplatky za lieky, uhrádzajú sa napríklad okuliarové rámy a podobne.
Zubný benefit bol zrušený preto, lebo ministerstvo zdravotníctva skonštatovalo, že už splnil svoj edukačný a motivačný účel. Je to aj podľa vás tak?
Myslím si, že aj z dát vyplýva, že prínos v prevencii nemal potenciál už ďalej rásť. Treba si uvedomiť, že toto je opatrenie, ktoré bolo robené ako úsporné už pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok 2024, kde zdravotné poisťovne sú povinné východiská štátneho rozpočtu dodržiavať. Sú povinné dodržiavať úsporné opatrenia, v opačnom prípade by sa vystavili riziku sankcie.
Veľkou témou posledných týždňov je takzvaná prerozdeľovacia vyhláška, ktorá určuje sumy finančných prostriedkov pre jednotlivé sektory zdravotníctva. Výrazne nespokojné sú ambulancie, ktoré vzhľadom na podfinancovanie hrozia zavádzaním plošných poplatkov. Do akej miery je podľa vás táto hrozba reálna?
Už sme sa dohodli na nových zmluvných podmienkach s tromi najväčšími združeniami ambulantných poskytovateľov. Na druhej strane si však musíme naliať čistého vína a povedať, že slovenské zdravotníctvo nefunguje úplne bez poplatkov. Naopak, poplatky sú často vyberané za rôzne servisné služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Sú vyberané tak, že nie sú regulované, preto pacient stráca možno viac, ako keby existovalo nastavenie spoluúčasti pacienta. Slovenský systém zdravotného poistenia asi nepokryje všetky náklady, ktoré by pacient mohol dostať. Sú rôzne možnosti, ako to nastaviť, trebárs by sa určil nejaký ročný limit s tým, že by boli určené aj výnimky, ktoré si platenie nemôžu dovoliť.
V auguste minulého roka sa začalo hovoriť o zvýšení poplatkov za neodôvodnené využívanie pohotovostí a urgentov v nemocniciach. Terajší poplatok za využitie pohotovostí v sume 2 eurá sa mal od začiatku tohto roka zvýšiť na 5 eur a poplatok na urgente v nemocnici mal stúpnuť z 10 eur na 25 eur. Súhlasíte s týmito návrhmi, ktoré predstavila úradnícka vláda Ľudovíta Ódora?
Môj názor je, že často nadužívame zdravotnú starostlivosť a opäť, poplatok je cesta, ktorá by sa dala uplatniť na ľudí, ktorí chodia k lekárovi s problémami zvládnuteľnými aj doma. Poplatky by sa dali nastaviť aj tak, že ak by bol človek po návšteve pohotovosti trebárs hospitalizovaný, tak by, prirodzene, žiadny poplatok uhrádzať nemusel. Treba tiež brať do úvahy, že často máme ambulantných poskytovateľov v dôchodkovom veku a zaťažovať ich službami navyše by mohlo znamenať ohrozenie akútnej zdravotnej starostlivosti. Z týchto dôvodov to považujem za efektívne riešenie.
Ako by sa podľa vás dalo ešte zamedziť zneužívaniu zdravotnej starostlivosti, keďže rovnaký problém vidíme okrem pohotovostí aj pri záchrannej službe?
Pri záchrannej zdravotnej službe je to problém tiež vypuklý, lebo výjazd niečo stojí, a potom je dôležité aj to, že ak ide k niekomu, kto ju nepotrebuje až tak veľmi, chýba zasa na iných miestach pri vážnejších situáciách. Podľa mňa sa dá zamedziť zneužívaniu tiež prostredníctvom zavedenia poplatkov, ktoré by boli rovnako pri istých prípadoch odpustené, ak by sa preukázalo, že výjazd bol dôvodný. Pri zjavnom zneužití by som zaviedol pokutu, možno to dokonca dať do zákona ako priestupok. Myslím si, že dobre nastavené poplatky neohrozia zdravotnú starostlivosť. Skôr naopak, možno by to znamenalo, že tí, ktorí lekársku pomoc skutočne potrebujú, by sa k nej dostali oveľa rýchlejšie.
Slovensko patrí ku krajinám s pomerne veľkou nedostupnosťou liekov. Podľa odborníkov je dôvodom aj príliš prísna cenová regulácia. Neškodí podľa vás prílišná regulácia cien liekov samotným pacientom?
Pri obmedzenom rozpočte verejného zdravotného poistenia je cenová regulácia nevyhnutná. Nevýhoda Slovenska, čo sa týka napríklad zaradenia liekov do kategorizácie, býva v tom, že ide o pomerne malú krajinu. Pre niektoré farma firmy nie je až taká zaujímavá, preto aj nedostupnosť liekov môže byť výraznejšia tu, ako v niektorých iných štátoch, kde počet potenciálnych pacientov je oveľa vyšší. Neviem, či zrušenie regulácie by neznamenalo zvýšenie nákladov na lieky. Keď sa vrátim k inovatívnym liekom, žiadny štát a jeho systém zdravotníctva nedokáže vykryť náklady, ktoré budú v tejto súvislosti rásť.
Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)