Nech nie sú známky nočnou morou

Je tu čas polročných vysvedčení, čas, ktorý mnohí naši školáci prežívajú v obrovskom strese a napätí a bohužiaľ sa stáva, že tieto situácie nezvládnu a reagujú skratovo.

O tom, aké nesmierne škody môže napáchať na duši dieťaťa snaha rodiča mať stoj čo stoj jednotkára, a aké ďalekosiahle následky to môže mať do budúcnosti hovorí PhDr. Radoslav Tóth, PhD. - sociálny pedagóg Strednej priemyselnej školy strojníckej a elektrotechnickej v Leviciach.

* Aké sú vaše skúsenosti s rodičmi, ktorí od svojich detí nekompromisne vyžadujú jednotky a neprimerane ich tlačia k výsledkom?

V prvom rade musíme povedať a zdôrazniť to, že každé dieťa je individuálne, každé dieťa je v niečom výnimočné. To, čo platí pre jedno dieťa, nemusí platiť pre druhé. Niekto sa vie s náporom povinností vyrovnať ľahšie a je to pre neho „hnací motor“ a u niekoho sa môžu naopak pod tlakom prejavovať problémy v rôznych oblastiach. Tým, že rodič bude tlačiť na dieťa, dosiahneme iba to, že dieťa bude v strese a práve dlhodobý stres je často spúšťačom mnohých ďalších negatívnych prejavov, okolností a udalostí v živote dieťaťa, niekedy až s fatálnymi dôsledkami...

* Konkrétne?

Okrem už spomínaného stresu rodič pomaly ale isto buduje u dieťaťa aj prehnaný perfekcionizmus. Dieťa nadobúda pocit, že musí byť vo všetkom najlepšie. Pokiaľ sa mu to nedarí, nastupuje pocit frustrácie, pocit sociálnej neistoty až menejcennosti, čo súvisí s nízkou sebadôverou. Dieťa je nesmelé, nekladie si náročnejšie životné ciele, a keď aj, nedotiahne ich do konca. Komplex menejcennosti, ktorý v týchto prípadoch často vzniká, je často spojený so slabým prospechom v triede. Rovnako sa prejavuje v medziľudských vzťahoch a celkovo v sociálnych interakciách. Nie je zriedkavé ani to, že takýto žiak môže mať problém s adaptovaním sa na školské prostredie, pracovné prostredie a tak ďalej.

* Súvisí to aj s fatálnymi prípadmi, ktorých sme v poslednom období svedkami?

Žiaľ, často sme svedkami samovrážd mladých ľudí, prípadne takých sociálno-patologických prejavov zo strany žiakov ako streľby na školách a vraždy. Dôvod týchto konaní sa hľadá naozaj ťažko, avšak veľmi často je spoločným menovateľom takýchto skutkov práve nesprávny vplyv okolia na žiaka, či už v rodinnom prostredí alebo v školskom. Samozrejme, do značnej miery treba brať do úvahy aj mentálnu vybavenosť každého dieťaťa. Dlhodobá psychická nepohoda sa u žiaka v každom prípade podpíše a môže sa prejaviť naozaj v čase a v takých životných situáciách, keď by to on sám možno nepredpokladal. Spravidla môžeme hovoriť o dospelosti. Vzniká vysoká pravdepodobnosť, že vlastné neúspechy si takýto človek bude chcieť kompenzovať na svojich deťoch a bude sa dopúšťať presne tých chýb, ktorých sa dopúšťali rodičia na ňom. A tak ostaneme v začarovanom kruhu.

* Ako sa tomu vyhnúť?

Neexistuje zaručený „recept“ na dobrú výchovu. Čo platí v jednej rodine, nemusí v druhej. Určite sa treba vyhnúť akémukoľvek nátlaku na dieťa, vrátane nátlaku na vynikajúci prospech, taktiež veľmi nepríjemná vec, ktorá môže spustiť okrem stresu aj určitú dávku agresivity u dieťaťa, je porovnávanie s ostatnými prospechovo lepšími žiakmi. Okrem toho, že môže vzniknúť konflikt s rodičom, je vysoká pravdepodobnosť, že budú vznikať konflikty aj s dieťaťom, ktoré je v tejto situácii dávané za vzor. Taktiež sa treba vyhnúť zákazom rôzneho druhu ako „vypnem ti wi-fi“ či „nepôjdeš von s kamarátmi“, ktoré len pridávajú „vodu na mlyn“ a sú len ďalším podnetom na nezhody medzi rodičmi a deťmi.

* Všetci si prajeme, aby z našich detí vyrástli šťastní, úspešní a vyrovnaní ľudia. Ako im môžeme pomôcť?

Je niekoľko možností. Úplne ideálny scenár je ten, že rodič si včas uvedomí, že robí chybu, keď vyvíja na svoje dieťa nátlak v akejkoľvek podobe, nehovoriac o vyhrážkach a zákazoch. Môžeme tu vidieť riešenie z viacerých uhlov pohľadu a určite je na mieste potrebná vnímavosť pedagógov, pokiaľ hovoríme o školskom prostredí, ale tiež vnímavosť rodičov, že sa s ich dieťaťom niečo deje, pričom si možno neuvedomujú, že príčinou toho, že dieťa je pod tlakom, sú práve oni. Základom všetkého je komunikácia, tak ako v domácom prostredí, tak aj v školskom. Netreba zabúdať na takzvané pomáhajúce profesie, ktoré pôsobia na mnohých slovenských školách a sú tam preto, aby pomohli žiakom, napríklad aj v týchto prípadoch. Reč je o sociálnych pedagógoch, školských psychológoch a školských špeciálnych pedagógoch, a tiež o pedagogických asistentoch. Títo zamestnanci majú byť nápomocní ostatným pedagógom pri zvládaní problémov. Sú to odborníci hneď „poruke“, pripravení okamžite riešiť problém. Nevyhnutný je rozhovor s rodičmi tohto žiaka, ktorým je veľmi vhodné vysvetliť, prečo nie je dobré bazírovať na jednotkách a tiež im vysvetliť, čo to môže pre ich dieťa znamenať v budúcnosti. Vysvetliť rodičom, aké dôležité je dieťa pochopiť, rozprávať sa s ním, počúvať ho, dať dieťaťu priestor sa vyrozprávať. Veľmi dôležité je povzbudiť svoje dieťa a správne ho motivovať. Rodičia by v každom prípade mali svoju energiu, ktorú míňajú na napomínanie svojho dieťaťa za prospech, vložiť do vyzdvihnutia tých stránok a vlastností svojho dieťaťa, v ktorých je dobré a podporiť ho v tom. Dôležitá je komunikácia a snaha vziať do úvahy to, čo dieťa baví a v čom je dobré.

* A ako majú na prípadné zlé vysvedčenie svojho dieťaťa reagovať rodičia? Ako sa majú vyrovnať s faktom, že nemajú doma jednotkára?

Rodičia by sa vo svojom zmýšľaní mali vrátiť do svojich školských čias a pokúsiť sa vžiť do prežívania svojho dieťaťa. V našich rodinách sa rokmi akoby vytratila potreba komunikovať spolu, počúvať sa navzájom, brať na seba ohľad v mnohých prípadoch. Je nutné nájsť si na seba čas, odvahu zdôveriť sa jeden druhému, aké majú jednotliví členovia problémy, čo ich momentálne baví, napĺňa, čo ich trápi. Komunikovať spolu, počúvať sa vzájomne, rešpektovať sa a hľadať kompromisy. Toto je tá správna cesta.

Zdroj: Slovenka