Naše zdravotné údaje uvidia aj v zahraničí. Čo prinesie ich zdieľanie?

V ďalších rokoch naše zdravotné údaje po udelení povolenia okamžite uvidí napríklad lekár v Česku, Nemecku, Taliansku či inde v EÚ. Umožniť to má Európsky priestor pre zdravotné údaje (EHDS). Rozprávali sme sa o ňom s odborníčkou na digitalizáciu zdravotníctva Mgr. Evou Sabajovou. 

Takmer osem rokov pôsobila v Národnom centre zdravotníckych informácií a v roku 2023 založila zastúpenie globálneho štandardu HL7 Slovakia pri organizácii Digital Health Slovakia, ktorej je prezidentkou. 

Čo predstavuje EHDS a čo prinesie? 

Európska komisia už v roku 2020 vo svojej dátovej stratégii definovala zámer vytvoriť sektorové dátové priestory pre základné oblasti ako je energetika, poľnohospodárstvo, priemysel, zdravotníctvo a ďalšie. Počas pandémie sa ukázalo, akú veľkú pridanú hodnotu by mohli mať dostupné a hlavne kvalitné zdravotné údaje na uľahčenie manažmentu pandémie. Na základe tejto skúsenosti padlo rozhodnutie vytvoriť európsky sektorový dátový priestor práve pre oblasť zdravotníctva ako prvý. Európsky priestor pre zdravotné údaje predstavuje iniciatívu Európskej komisie, ktorá má formou nariadenia zabezpečiť efektívny a bezpečný prístup k zdravotným údajom a ich zdieľanie v rámci celej EÚ, zaviesť jednotné pravidlá pre zdravotné informačné systémy a tak vytvoriť jednotný rámec pre výmenu zdravotných údajov v rámci celej EÚ. 

Kedy majú byť zdravotné údaje zdieľané v rámci krajín EÚ? 

Prvý návrh nariadenia o EHDS bol publikovaný v máji 2022, počas dvoch rokov prebiehalo pripomienkovanie návrhu členskými štátmi a v európskom parlamente bol návrh schválený v apríli 2024. Do platnosti by mal vstúpiť v prvom kvartáli roku 2025 s prechodnými obdobiami štyri až šesť rokov. Najproblémovejšími oblasťami pri vyjednávaní boli otázky genetických a genomických údajov a opt-out. 

Ako môže EHDS pomôcť pacientom? 

Zameriava na dve hlavné oblasti: primárne a sekundárne použitie zdravotných údajov. V praxi to znamená, že lekári budú mať prístup k pacientskym údajom rýchlejšie a bezpečnejšie, čo zlepší diagnostiku a liečbu. Sekundárne použitie údajov podporí výskum a vývoj nových liečebných metód a liekov, čo môže mať priamy dopad na zlepšenie starostlivosti aj na Slovensku. Dôležitá je interoperabilita v zmysle schopnosti rôznych systémov a organizácií efektívne spolupracovať a zdieľať údaje, a to na organizačnej, legislatívnej, technickej či sémantickej úrovni, aby bolo prepojenie medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti čo najlepšie. Nariadenie o EHDS zavedie jednotný štandard na výmenu zdravotných údajov, v rámci ktorého budú zavedené ako povinné HL7 štandardy. Tie umožnia kompatibilitu s európskymi systémami a vzájomnú spoluprácu informačných systémov nielen nemocníc a ambulancií, ale aj medicínskych prístrojov či zdravotných aplikácií. Pre slovenského pacienta štandardizácia znamená, že jeho zdravotné údaje budú čitateľné a kompatibilné v celej EÚ. 

Môžete uviesť konkrétne praktické benefity? 

Napríklad prepúšťacie správy z nemocnice, laboratórne výsledky, pacientsky sumár či medicínske snímky a ich popisy si bude môcť po pridelení súhlasu pacienta prezerať zdravotnícky pracovník v rámci celej EÚ v jeho jazyku. Napríklad ak má moja mama cukrovku a vycestujeme spolu na dovolenku do Talianska, ale zabudla si lieky doma, tak postačí zavolať ošetrujúcemu lekárovi, ktorý by ich predpísal a ona by si tieto lieky alebo ich ekvivalenty vydané na základe účinnej látky mohla vybrať v ktorejkoľvek lekárni v Taliansku, prípadne inde v EÚ. Alebo mám snímok z magnetickej rezonancie s popisom a odporúčaním od môjho ošetrujúceho špecialistu, ale môžem sprístupniť celý môj zdravotný záznam špecialistovi vo Švédsku a požiadať ho o druhý názor na odporúčaný postup. Priamou výhodou pre občanov je aj prenosnosť záznamov, keď pracujú alebo žijú vo viacerých krajinách, či väčšia kontrola nad svojimi údajmi a ich využitím. 

Ako bude zabezpečené, že v každej krajine EÚ má mať zdravotník údaje k dispozícii vo svojom jazyku? 

Preklad údajov do všetkých jazykov v EÚ bude zabezpečený prostredníctvom štandardizovaných kódovacích systémov, ako je SNOMED CT, ktoré umožňujú viacjazyčné zobrazenie klinických pojmov. To znamená, že údaje budú na európskej centrálnej úrovni uložené v jednotnom formáte (kóde) a preložené do jazyka zdravotníka na základe lokalizácie alebo jazykových preferencií. Samotný preklad sa doteraz z veľkej miery uskutočňuje odborníkmi, prekladateľmi, čo je časovo a finančne veľmi náročné. Tento prístup je však možné využívať len pri kódovaných pojmoch. Nie však pri voľnom texte. Preto je dôležité údaje v zdravotnej dokumentácii štrukturovať a v čo najväčšej miere kódovať. V budúcnosti sa dá očakávať väčšie využitie AI aj pre nekódované údaje. Takéto údaje ale budú môcť mať len informatívny charakter s ohľadom na zodpovednosť za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. 

Bude mať jednotlivec právo svoje dáta nezdieľať či už pre primárne alebo sekundárne využitie? 

Nariadenie pre EHDS by malo zvýšiť práva jednotlivcov na rozhodovanie o sprístupnení a využití ich zdravotných údajov. Vytvorí jednotnú celoeurópsku infraštruktúru a systém pre výmenu údajov, ktorá umožní pacientom právo na prístup k svojej zdravotnej dokumentácii vo všetkých pripojených krajinách. Presné pravidlá a práva pacientov však budú do veľkej miery závisieť aj od novelizácie národnej legislatívy, a to hlavne v citlivých oblastiach ako genetické údaje alebo súhlas pre sekundárne využitie údajov. Slovensko ako aj iné krajiny EÚ však budú musieť umožniť jednotlivcom mať právo pre opt-in (právo na súhlas) alebo právo na opt-out (práva odstúpiť/odvolať automatický súhlas) aj v týchto citlivých otázkach. 

Je Slovensko pripravené na implementáciu nariadenia o EHDS? 

Problém sú zdanlivo vzdialené termíny pre implementáciu jeho požiadaviek, v rokoch 2029 a 2031. To so sa zdá byť ďaleko v budúcnosti, ale zmeny, ktoré bude potrebné spraviť, sú také masívne, že nie je na čo čakať. Východisková situácia krajín EÚ je veľmi rôzna. Severské krajiny ako Dánsko či Fínsko sú hlavne v oblasti sekundárneho využívania zdravotných údajov ďaleko pred požiadavkami EHDS, aj preto mali počas vyjednávaní o úprave obavy, aby nemuseli prerábať svoje systémy, do ktorých už veľa investovali. Iné krajiny budú kvôli EHDS nariadeniu donútené centralizovať svoje zdravotné systémy na národnú úroveň. Napríklad Španielsko, Nemecko, Holandsko či Česko zatiaľ centrálny národný zdravotný informačný systém nemajú. 

My ho už máme, aj keď sa dá ešte výrazne zlepšovať a rozvíjať. 

Áno. Relatívnou výhodou Slovenska je, že od roku 2018 je v prevádzke Národný zdravotnícky informačný systém, teda eZdravie. Je k nemu pripojená väčšina poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a všetky lekárne. Toto v mnohých krajinách EÚ nie je samozrejmosťou. Na druhej strane, tie údaje sú v ňom veľakrát duplicitné, ťažko dostupné a ich využitie je mizivé. Tieto záznamy treba lepšie štrukturovať a kódovať. Kódovať ich treba v medzinárodných štandardoch, pretože naše slovenské číselníky žiadny medicínsky prístroj, aplikácia alebo AI nebudú vedieť použiť. Toto je z môjho pohľadu jedna z najväčších výziev implementácie EHDS na Slovensku. 

Čo sa týka sekundárneho využitia EHDS vo vede a výskume, v akých oblastiach očakávate najväčší posun? 

Najväčší rozvoj sekundárneho využitia zdravotníckych údajov sa očakáva v oblasti personalizovanej medicíny, vývoja nových liečiv a medicínskych technológií. Príkladom je využívanie údajov na tréning AI algoritmov. Zdravotné údaje môžu slúžiť na zlepšenie diagnostiky, predikciu ochorení alebo vývoj presnejších terapeutických postupov. Výskum v oblasti verejného zdravia a epidemiológie tiež získa prístup k robustnejším dátovým súborom, čo umožní lepšie plánovanie zdravotných politík a rýchlejšiu reakciu na pandemické hrozby.

Zdroj: SITA (hnonline.sk)