Články
Na Slovensku sa rodia nové ambulancie
Z peňazí plánu obnovy má vzniknúť 170 ambulancií, prvé sú na svete. Podľa hlavného lekára Bratislavského samosprávneho kraja Tomáša Szalaya však dotácia nie je cestou k vyriešeniu problému s nedostatkom lekárov v okresoch.
Dočasne poverený premiér, minister zdravotníctva a financií Eduard Heger sa pochválil podporou nových ambulancií. Rezort zdravotníctva chce v najohrozenejších regiónoch podporiť nové ambulancie všeobecných lekárov a pediatrov z financií plánu obnovy. Pre nové ambulancie v rizikových okresoch je vyčlenených desať miliónov eur. Tento týždeň informoval E. Heger, že v tento rok ich bude 30. Ako doplnil štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Palkovič, výzva sa bude vyhlasovať každoročne do roku 2025.
„Tento rok prišlo 27 žiadostí o príspevok, z ktorých bolo 19 všeobecných lekárov a osem pediatrov. Úspešných bolo 21 žiadateľov,“ povedal E. Heger. Podľa plánu obnovy by však Slovensko malo podporiť vznik celkovo 170 ambulancií. Ministerstvo zdravotníctva o tejto ambícii informovalo tento rok v januári.
Toto nie je cesta
Podľa hlavného lekára Bratislavského samosprávneho kraja Tomáša Szalaya dotovanie nových ambulancií nie je cestou ako bojovať s nedostatkom všeobecných lekárov a pediatrov v niektorých okresoch. Dotácie podľa jeho názoru nevyriešia problémy v primárnej sfére. Medzi najväčšie zaraďuje najmä byrokraciu a administráciu, ktoré významne brzdia procesy na strane lekárov.
Myšlienku podpory nových ambulancií však podporuje. Priblížil, že na to, aby sa lekár po otvorení novej ambulancie dokázal vymaniť z červených čísel, potrebuje v prípade pediatra aspoň 800, 900 pacientov. V prípade všeobecných lekárov sa počet pacientov pohybuje okolo 1 400 až 1 500. „To potrebuje lekár na to, aby dokázal zaplatiť nájom, sestričku a iné základné náklady,“ podotkol T. Szalay. Na vytvorenie si takéhoto kmeňa pacientov je však nevyhnutný istý čas.
Všeobecné lekárstvo funguje principiálne na tom, že má v kapitačnom kmeni zdravých ľudí. Úhrada zdravotnej starostlivosti prebieha na základe kapitácie. To znamená, že lekár má za každého pacienta zaplatenú istú sumu, bez ohľadu na to, či ten pacient ambulanciu lekára navštívi alebo nie. Pre ambulanciu je tak podstatné nie to, koľko má chorých ľudí, ale koľko má kapitovaných ľudí.
„Na vykompenzovanie nákladov za túto nábehovú krivku by mohli tieto peniaze z plánu obnovy poslúžiť. A rovnako znížiť bariéru vstupu nového lekára na trh,“ podotkol T. Szalay, podľa ktorého je zatiaľ predčasné robiť závery v tom, či sa podarí naplniť limit 170 nových ambulancií.
Úloha samosprávnych krajov
Tomáš Szalay tvrdí, že identifikácia najrizikovejších okresov, v ktorých podľa ministerstva zdravotníctva nie je dostupná zdravotná starostlivosť, neprebehla úplne najšťastnejšie. Ministerstvo zdravotníctva síce prezentovalo okresy, v ktorých chýbajú spomínané ambulancie, no špecifiká a potreby jednotlivých krajov predsa len poznajú najlepšie župy.
Kde chýbajú ambulancie?
Medzi lokality s najviac ohrozenou sieťou ambulancií všeobecného lekárstva patria okresy Považská Bystrica, Zlaté Moravce, Krupina a Poltár. Medzi regióny s najslabšie zastúpenou sieťou pediatrov patria okresy Krupina, Veľký Krtíš, Gelnica a Malacky. „Samosprávne kraje vedia, kde majú problém s dostupnosťou. Vedia, s ktorými lekármi môžu počítať plnohodnotne a s ktorými nie. Kdežto informácie, ktorými disponuje ministerstvo zdravotníctva, tieto špecifiká nedokáže rozlíšiť,“ dodal T. Szalay. Práve takéto nedôslednosti spôsobujú situácie, keď niektorým lekárom štát vyslovene platí konkurenta aj v takých oblastiach, v ktorých je zdravotná starostlivosť dostupná. Nový lekár tak neraz preberá pacientov iným ambulanciám.
Zároveň sa tak objavujú okresy, v ktorých podľa rezortu zdravotníctva problém s lekármi nie je. V realite však dostupná zdravotná starostlivosť pre dospelých či deti existuje. „Cestou je v tomto prípade jedine presvedčiť lekára, aby si v danom okrese otvoril ambulanciu. Lenže to preňho nie je dostatočne motivačné, ak by o desať kilometrov ďalej dostal ten lekár za novú ambulanciu aj dotáciu.
Získajú žolíka
Nový štátny tajomník však, zdá sa, pochopil úlohu vyšších územných celkov (VÚC) pri tejto výzve. Hoci už nejde úplne zvrátiť vopred nastavené procesy pri podpore nových ambulancií, ministerstvo ponúka župám žolíka. „Prisľúbili nám žolíky, že aj keď to podľa ministerských analýz nevychádza, že by v okrese mala byť udelená dotácia, tak ak VÚC oznámi, že by tam dotácia mala byť, tak budeme môcť využiť žolíka. Žolíkov by sme mali mať niekoľko,“ priblížil T. Szalay s tým, že teda aj vyššie územné celky budú môcť sčasti rozhodovať o tom, do ktorých lokalít by dané dotácie na ambulanciu mali smerovať.
Michal Palkovič navyše podľa informácií týždenníka TREND uvažuje aj nad znížením latky pre udelenie dotácie, nad vyššou dotáciou pre ambulancie, aj nad tým, že by dotácie mohli pripadnúť aj špecialistom. Definitívne o tom však rozhodnuté nie je.
Koľko dostanú?
Maximálna výška príspevku na zriadenie ambulancie je 50-tisíc eur. Na úrovni konkrétnej obce sa však môže vyšplhať až na 60 624 eur. Príspevok bude úspešným uchádzačom vyplácaný postupne, v štyroch častiach v priebehu jedného roka. „Peniaze sú určené na rozbeh ambulancie, na rekonštrukciu priestorov, vybavenie, ale aj na preklenutie obdobia, keď si lekár buduje svoj kmeň pacientov. Hlavným účelom príspevku je finančná kompenzácia nákladov pri zriaďovaní a prevádzkovaní ambulancií počas prvého roka ich fungovania,“ vysvetlil E. Heger.
Ministerstvo zdravotníctva sa v rámci výzvy snaží osloviť viaceré cieľové skupiny. Sú medzi nimi absolventi, účastníci rezidentského štúdia, aj slovenskí lekári s ukončenými špecializáciami, ktoré úzko súvisia so všeobecným lekárstvom. „Zároveň oslovujeme samosprávy, aby sa takisto zapojili do hľadania lekárov. Všetky potrebné informácie sú na novej webovej stránke www.novaambulancia.sk,“ uzavrel M. Palkovič.
Zdroj: SITA (trend.sk)