MULTIPERSPEKTIVITA V 26 UČEBNÝCH FIGÚRACH

Popis

„Školy by mali študentov vyzbrojiť na to, aby sa dokázali zúčastniť na politických a hodnotových debatách. Najúčinnejšie je brať mladých ľudí vážne, pýtať sa na ich názory. Nestačí nám učiteľom stáť na pódiu, kázať a očakávať, že si budú písať poznámky. Musíte ich pozvať do debaty, provokovať, inšpirovať, vyzývať do diskusie, hľadať odpovede na naše spoločné otázky.“

Pozývame do debaty žiakov vyšších ročníkov ZŠ a študentov stredných škôl, a to prostredníctvom celkom jedinečnej dvojice moderných učebných materiálov, aké na Slovensku nemajú konkurenciu.

Dvojica materiálov – brožúra PÁTRAME PO REČI INÉHO a pracovné listy MULTIPERSPEKTIVITA V 26 UČEBNÝVH FIGÚRACH – prinášajú učiteľom a predovšetkým žiakom príležitosť diskutovať, keď hlavným nástrojom na vyjadrenie svojich názorov sa stávajú historické písomné pramene, tzv. učebné figúry.

Podľa autora Viliama Kratochvíla sú to práve historické pramene, ktoré „dokážu oživiť výučbu dejepisu prostredníctvom skúmania osobných skúseností jednotlivcov, ich myšlienkových procesov alebo starostí, životných situácií, osudov rôznych ľudí priamo alebo nepriamo zainteresovaných na historických udalostiach, javoch a procesoch.“

Pracovné listy rozvíjajú kritický prístup a kritické myslenie aj interpretačné schopnosti žiakov vo vyšších ročníkoch základnej školy, nižšieho stupňa osemročných gymnázií i na štvorročných gymnáziách, ako aj na stredných odborných školách. A to všetko vďaka skúmaniu pôvodných historických prameňov, keď vo výučbe dejepisu konštruujeme v konkrétnych učebných figúrach, situáciách pre žiakov dvojitú sociálnu perspektívu, dvojitý uhol pohľadov prostredníctvom školských historických písomných i obrazových prameňov. 

Učebné figúry predstavujú cvičenia, pracovné listy, pričom má žiak úlohu akéhosi vyšetrovateľa, skúmateľa či detektíva (čo v súčasnosti vo výučbe dejepisu absentuje).

• Pomáhajú prostredníctvom historických prameňov, tzv. učebných figúr pátrať po reči iného – inak mysliaceho a konajúceho.

• Rozvíjajú skúmateľské a interpretačné spôsobilosti, kritický prístup a myslenie žiakov.

• Umožňujú žiakom pravidelne si osvojovať istú mieru pochybností a zodpovedného skepticizmu ako jeden z predpokladov skúmania minulosti. 

„Žiačky a žiaci by si mali najmä v gymnaziálnom štúdiu pravidelne osvojovať istú mieru pochybností a zodpovedného skepticizmu ako jeden z predpokladov skúmania minulosti a tieto pochybnosti i skepticizmus majú byť niekedy prítomné aj vo výučbe dejepisu, lebo vyplývajú z využitia a kritického zhodnotenia najrôznejších mnohostranných zdrojov informácií, čo je súčasťou historickej metódy. Parafrázujúc francúzskeho historika Rogera Chartiera, sú to postupy, ktoré majú oscilovať medzi istotou a nepokojom. Konkrétnym vyjadrením takéhoto kognitívneho nepokoja je napríklad dlhodobejšie hľadanie odpovedí na zložitejšiu otázku, prečo ľudia rôznym spôsobom interpretujú históriu.“

Výhody pracovných listov, resp. práce s historickými prameňmi:

• rozvíjajú kritické myslenie a kritický prístup žiakov;
• rozvíjajú skúmateľské a interpretačne spôsobilosti;
• nabádajú na osvojovanie si istej miery pochybností a zodpovedného skepticizmu;
• rozvíjajú multiperspektivitu, pluralitu, mnohosť – existuje viacero pohľadov na daný jav,
• historický prameň je tu vnímaný ako nositeľ jedinečnej autentickej ľudskej skúsenosti, ľudského príbehu – teda do hĺbky (čo absentuje v chronologickej výučbe do šírky);
• pramene môžu slúžiť na samostatnú písomnú prácu žiakov;
• využitie v projektovej výučbe;
• využitie pri inscenovaní simulačných hier a hier na sociálne roly. 

Teoretické východiská na prácu s učebnými figúrami autor skompletizoval do podoby brožúry Pátrame po reči Iného, ktorá spracováva problematiku školských písomných prameňov pre učiteľov, ako prostriedok na rozvoj kritického myslenia a interpretačných spôsobilostí žiakov. 

„Historické pramene sú nositeľmi jedinečnej autentickej ľudskej skúsenosti, ľudského príbehu, preto sa v istej perspektíve musia stať integrálnou súčasťou našej výučby dejepisu,“ tvrdí Viliam Kratochvíl.

ODBORNÁ GARANCIA

Autor: doc. PaedDr. Viliam Kratochvíl, PhD. – Autor má dlhoročnú prax vo výučbe dejepisu na ZŠ a gymnáziu. V rámci akademického prostredia sa venuje budúcim učiteľom dejepisu. Zaoberá sa didaktikou dejepisu a tvorbou učebníc. Je autorom a spoluautorom komplexu 21 učebníc dejepisu.

Recenzenti:  

prof. PaedDr. Martin Pekár, PhD.
PaedDr. Alžbeta Śnieżko, PhD. 

OBSAH

Metodické podnety k súboru učebných figúr
Alexander „Veľký“?
Ako sa zo starovekého Ríma stala svetová ríša? Skúmame kontroverzné, rozporuplné texty
Z perspektívy moslimského historika – „Oni“
Z perspektívy francúzskeho historika – „Oni“
„My“ a „Oni“ – spolu
Martin Luther: „Tak mi Boh pomáhaj! Amen.“ Lutherova reč v trojitej perspektíve
Oliwer Cromwell očami súčasníkov
Z politickej diskusie levellerov a independentov
Václav Havel pohľadom Petra Pitharta ako svedka, „z prvej ruky“
„Nevložte neobmedzenú moc do rúk manželom“
Štát som ja, ale s akými dôsledkami?
Perspektíva kolonizovaných
Perspektíva kolonizátorov – úlohy zo skúšok v Togu, 1909
Z perspektívy britského karikaturistu z roku 1912. „Výhody rímskej kultúry“
Z úvodu národnostného zákona z roku 1868
Feminizmus alebo maskulinizmus?
Lenin je mŕtvy
Spoluobčania alebo protivníci?
Centralizmus alebo autonómia?
Dvaja očití svedkovia, ktorí sedeli neďaleko vedľa seba v aule Univerzity Komenského, s odstupom času spomínajú na ten istý deň, 14. 3. 1939
Dvaja očití svedkovia spomínajú na podpisovanie dvojstrannej nemecko-britskej zmluvy v Mníchove z 29. na 30. septembra 1938
Ikonická multiperspektivita na príklade britskej a sovietskej karikatúry, ktoré reagujú na významnú historickú udalosť
Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb?
„Ossi a Wessi“?
Projekt: Aténska demokracia – vláda ľudu alebo vláda jedného muža? 
Uzamknutí do postavenia opovrhovaných
Projekt: Železnica non plus ultra? Železnica vehikel pokroku? 
Rozchod Slovákov s Uhorskom a vznik ČSR (vecný, faktografický sekundárny text, syntetická, výkladová časť učebnice)
Viacvrstvový scenár prameňov. Analytická časť učebnice
Samostatný štát alebo satelit nacistického Nemecka? 
Povstanie alebo štátny prevrat?