Minimálne odvody sa zmenia. Vláda znova poľuje na špekulantov

Lengvarského rezort chce postihnúť majiteľov jednoosobových eseročiek, doplatia na to aj tisíce ďalších nízkopríjmových zamestnancov

Nachystaná novela zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou prinesie v prípade schválenia parlamentom tisíckam najslabšie zarábajúcich Slovákov finančný problém. Hoci sa vláda Eduarda Hegera má držať predvolebných sľubov a znižovať dane i odvody, robí opak. Tentoraz zacielila na zdravotné odvody. Zamestnanci v súčasnosti platia zdravotné odvody zo svojich skutočných príjmov. Zároveň platí, že zamestnanec, ktorý zarába menej ako 570 eur mesačne, si môže uplatniť na zdravotné poistenie odpočítateľnú položku najviac 380 eur. Rezort zdravotníctva pôvodne navrhol v novele zákona od 1. januára 2023 zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu vo výške minimálnej mzdy (700 eur). Chystá sa to však s pomocou parlamentu zmeniť. „Aktuálny stav je taký, že minimálny vymeriavací základ zamestnanca by sa mal skutočne zaviesť, ale už len vo výške životného minima, teda 234,42 eura mesačne,“ objasňuje na sociálnej sieti exminister rezortu práce a expert na dane, mzdy aj odvody Jozef Mihál. „Ak niekto patrí medzi údajne 57-tisíc ľudí, ktorí ako zamestnanci platia zdravotné odvody z nižšieho základu a súčasne nejde o poistencov štátu, spolu so zamestnávateľom bude od januára platiť zdravotné odvody najmenej 32,80 eura mesačne,“ dodáva J. Mihál.

Ministerstvo zdravotníctva si od tejto novinky sľubuje ročne 20 miliónov eur do rozpočtu zdravotných poisťovní. Zámerom celej novely je zlepšiť využívanie zdravotných odvodov a dlhodobo zaistiť financovanie zdravotníctva, uviedla pre TREND hovorkyňa rezortu Petra Lániková. Rezort tvrdí, že na „čiernych pasažierov“ doplácali nemocnice, ambulancie alebo poctiví podnikatelia. „Návrh sa nachádza vo vláde, tak uvidíme, ako bude v parlamente,“ uviedol pre TA3 minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Minimálny základ

Zámer štátu je teda jasný – odhaliť špekulantov pri zdravotnom poistení a riadne ich „skasírovať“. Návrh na minimálny vymeriavací základ bol podľa P. Lánikovej reakciou na špekulatívne zamestnávanie, keď sa človek zamestnal na minimálny úväzok, aby sa vyhol plateniu zdravotných odvodov. V rámci pripomienkového konania došlo podľa jej slov ku kompromisu. „Základ sa bude odvíjať od životného minima, nie od minimálnej mzdy. Ten je dostatočne vysoký, aby sa eliminovali špekulatívne úväzky,“ dodáva P. Lániková. Ak by pritom vypočítaný odvod nedosiahol výšku odvodu z minima, zamestnanec by musel doplatiť rozdiel. S faktom, že neexistujúci minimálny vymeriavací základ zamestnanca sa často zneužíval, súhlasí aj poradkyňa pre dane, mzdy a účtovníctvo Jaroslava Lukačovičová.

„Aj keď máme systém zdravotného poistenia nastavený ako solidárny, nepripadalo mi solidárne, aby niekto špekulatívne odvádzal odvody z hrubej mzdy pár eur mesačne a ostatní vrátane štátu na neho doplácali,“ hovorí účtová poradkyňa. Na návrh by však najviac doplatili nízkopríjmoví zamestnanci, ktorí svojou kvalifikáciou alebo možnosťami nedosahujú vymeriavací základ ani vo výške navrhovaného životného minima.

Eseročky sa vynájdu

Dotkne sa to aj zamestnancov s kratšími úväzkami, dohodárov, ale aj majiteľov jednoosobových eseročiek. „Pre majiteľov jednoosobových eseročiek bude stále lacnejšie zaplatiť preddavok na zdravotné poistenie (32,80 eura mesačne) z minimálneho vymeriavacieho základu zamestnanca, čo je navrhované životné minimum 234,42 eura, ako preddavok na poistné z pozície samoplatiteľa zdravotného poistenia, pri ktorom je minimálny vymeriavací základ 50 percent priemernej mzdy,“ dodáva J. Lukačovičová. Na rok 2022 sa zdravotné poistenie pre samoplatiteľa počíta z priemernej mesačnej mzdy z roku 2020. Jej hodnota bola podľa Štatistického úradu SR 1 092 eur. Samoplatitelia majú podľa zákona povinnosť platiť minimálne mesačné poistné, teda 79,31 eura v roku 2022, tí so zdravotným postihnutím 39,65 eura. Zároveň sa nová povinnosť minimálneho odvodu zo životného minima nemá vzťahovať na poistencov štátu, teda napríklad na študentov, poberateľov dávok v hmotnej núdzi, osoby evidované na úrade práce, starobných a invalidných penzistov či osoby dočasne práceneschopné alebo na ošetrovnom.

Chaos na pokračovanie

Návrh novely zákona pripomienkovali aj rôzne organizácie. Asociácia zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov uvádza, že minimálny vymeriavací základ na úrovni odvodu zo životného minima je neakceptovateľné riešenie. Navrhované znenie totiž podľa asociácie negatívnym spôsobom zasiahne najmä nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, medzi ktoré patria okrem iných matky pracujúce na čiastočný úväzok, ktoré sa vrátili po rodičovskej dovolenke a už sa nepovažujú za poistencov štátu, alebo ŤZP osoby, pracujúce na kratší pracovný čas a podobne. Navyše pri zdravotných a sociálnych odvodoch je potrebné zohľadniť aj rôzne vymeriavacie základy, každoročné zmeny sociálnych odvodov, rôzne výšky odvodov, stropy a výnimky, ktoré sú už aj pri aktuálne nastavenom daňovo-odvodovom systéme obzvlášť neprehľadné.

Proti akýmkoľvek minimálnym zdravotným odvodom je aj Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy. Pocítili by to hlavne najmenej zarábajúce skupiny zamestnancov, ako sú osamelí rodičia pracujúci na skrátený úväzok. „Podľa nášho názoru je navrhovaný zákon v rozpore s cieľom EÚ podporovať skrátené úväzky a flexibilné zamestnávanie. Zamestnávateľom zvyšuje náročnosť spracovania miezd,“ poznamenáva A. Lasz. Vážne pripomienky zaznievajú aj z inej strany. Avizovaný primárny dôvod na obmedzenie „eurových“ úväzkov nie je podporený faktmi, uvádza Republiková únia zamestnávateľov. Navrhované znenie považuje za neakceptovateľné, pričom likvidačné to bude podľa nich tiež najmä voči zamestnancom na čiastočný úväzok alebo dohodu.

Dôvodová správa návrhu zákona podľa únie zamestnávateľov síce uvádza počet zamestnancov s vymeriavacím základom nižším ako minimálna mzda (bez poistencov štátu) vo výške 258 250 osôb, no žiadnu ich štruktúru. Nie je preto možné odhadnúť, aká časť z nich sú regulárni zamestnanci s čiastočným úväzkom a nízkou mzdou a koľko „špekulanti“. Anekdotické argumenty nestačia, upozorňuje Republiková únia zamestnávateľov. Rozpočtová analýza rezortu uvažuje o tom, že až 40 percent ľudí (103 300) z 258 250 v reakcii na novelu zmení svoj status, teda nezostanú pracovať na daný úväzok, ale opustia ho, čím sa zhorší ich ekonomická situácia. Táto legislatívna novinka na platenie odvodov minimálne zo základu 234,42 eura sa má týkať iba zamestnancov. „Pre zamestnávateľa sa podľa posledných informácií minimálny odvod neplánuje, tým sa nezvýši ani cena práce. Zamestnancov, ktorí zarobia mesačne viac ako uvedená suma, sa táto zmena nedotkne,“ objasňuje pre TREND garant ekonomických programov spoločnosti KROS Marek Polic.

Novela zákona pôvodne obsahovala aj návrh na zrušenie odpočítateľnej položky. Najnovšie vyzerá, že od tejto myšlienky ministerstvo upúšťa. „Neruší sa a ostáva naďalej v platnosti,“ potvrdila pre TREND P. Lániková.

V Česku idú opačným smerom

V susednom Česku idú na to od budúceho roka opačným smerom. Vláda premiéra Petra Fialu bude motivovať zamestnávateľov, aby vytvárali väčší počet skrátených úväzkov a podporovali zamestnávanie zraniteľných. Poskytne im na poistnom zľavu päť percent z úhrnu vymeriavacích základov zamestnancov. Podmienkou bude, aby sa dohodnutý týždenný pracovný čas zamestnanca pohyboval v rozsahu od osem do 30 hodín týždenne. Ak firmy či úrady takto zamestnajú napríklad rodičov mladších detí, dlhodobo nezamestnaných či ľudí pred penziou, budú môcť z ich zárobkov odvádzať 19,8 namiesto 24,8 percenta mesačne. 

Zdroj: SITA (Trend)