LENIVÝ UČITEĽ? No a čo!

Ako učí Lenivý učiteľ? Predsa s minimálnou námahou! Robert Čapek, autor trilógie s názvom Lenivý učiteľ tak hovorí celkom otvorene a bez ostychu. V trojici knižiek poradí učiteľom, aké metódy, aktivity a formy výučby lenivý učiteľ používa. A viete, že ku každej z kníh sme v RAABE pre učiteľov nahrali aj webinár?

Nielen v Čechách, ale aj na Slovensku má Robert Čapek vďaka svojej filozofii lenivého učiteľa veľa nadšencov. Okrem iného vo svojich knihách trvrdí, že učiteľ ovplyvňuje klímu tým, ako učí. Lenivý učiteľ vie, že v triede by mali pracovať hlavne žiaci. On je však povinný prísť s takými úlohami a činnosťami, aby žiakov práca v triede bavila. Aktivity by mali byť hravé, činnostné, praktické, aktivizujúci. Mali by sa uviesť libretom, teda príbehom, ktorý žiakov motivuje a zároveň prepojí činnosť so svetom za oknami školy. Úlohy, ktoré učiteľ zadáva, by mali byť splniteľné pre každého žiaka v triede, na úrovni jeho schopností. Ak to tak nemôže byť, učiteľ použije diferenciáciu obťažnosti a individualizáciu práce."

Pri klimatickom vyučovaní nie je dôležité učivo, ale činnosť, do ktorej učiteľ len dopĺňa vhodné obsahy. Pedagóg posilňuje prostredníctvom práce soft-skills a postoje, ktoré vedú k upevneniu trvalých zručností. Nejde mu o bifľovanie poznatkov, teda najnižšie myšlienkové činnosti, ale o vyššie procesy: interpretáciu, zovšeobecnenie, konkretizáciu, objektivizáciu, analýzu, dedukciu a indukciu, porovnávanie a podobne. Vyučovanie vedie k spolupráci, vzájomnému rešpektu medzi žiakmi a má teambuildingový charakter. Komunikácia je pri ňom na strane žiakov.

Učiteľ využíva motivačný efekt novosti, neopakuje príliš často aktivity alebo metódy a žiadna vyučovacia hodina sa nepodobá tej predchádzajúcej. Lenivý učiteľ dobre vie, že výklad, riadená diskusia a ďalšie metódy z tej biednej rodiny frontálnej výučby sú neefektívne a demotivujúce. Plne súhlasí so slovami najvýznamnejšieho moderného psychológa Carla Rogersa, ktorý napísal: „Dôvod, pre ktorý je prednáška považovaná za hlavný nástroj vyučovania, je pre mňa záhadou. Prednášky mali svoje opodstatnenie predtým, než boli vytlačené prvé knihy, ale ich súčasný význam nie je takmer nikdy zdôvodňovaný. Zvyšujúci sa dôraz na skúšanie je pre mňa úplne rovnakou záhadou.“

Už len uvažovanie o úvode do témy ukazuje rozdiel medzi tradičnou a modernou výučbou. Učiteľ, tradične a frontálne učiaci, povie v triede: „Dnes začneme novú, nesmierne zaujímavú tému. Sú to machy.“ A hovorí, hovorí a hovorí. Lenivý učiteľ chce, aby aktivita bola na strane žiakov. Vie tiež, že najlepší štart do novej témy mu poskytnú evokačné metódy. Medzi tie počítame brainstorming, brainwriting, myšlienkové mapy alebo asociačné metódy. Je to početná rodina desiatok činností, napospol zábavných a pre žiakov príťažlivých. Tými najdôležitejšími sú:

• Diagnostika toho, čo žiaci vedia. Pre učiteľov je výhodné, keď vie, na čom stavať a v čom pokračovať. Žiaci majú z rôznych zdrojov mnoho poznatkov a je edukačne veľmi efektívne, aby sa o ne podelili. Vzájomné učenie je ten najlepší spôsob vzdelávania v škole.

• Čistenie pojmov. Učitelia často používajú veľmi zložité odborné výrazy, lenže žiaci často nerozumejú ani tým relatívne jednoduchým. Alebo im rozumejú, ale každý po svojom. Keď učiteľ v triede povie: "džungľa", "štát", "predátor" alebo "sloboda", jednotliví žiaci môžu mať vo svojej hlave pojem s úplne rozdielnym obsahom. 

• Kognitívna úroveň. Učiteľ by sa nemal pri vyučovaní uspokojiť s tým, že žiaci len poznajú, a biť do nich kopu zbytočných vedomostí. Ide nám o vyššie kognitívne úrovne, čiže o analýzu, interpretáciu, hodnotenie, zovšeobecnenie a podobne. Práve tieto úrovne sú evokačnými metódami dosiahnuté.

• Učiteľ dostáva zákazku. Stačí, keď učiteľ dáva pozor, ktorý pojem žiakov zaujme, a na ňom môže vystavať aktivitu v ďalšej hodine. Je to vlastne skúmanie záujmu žiakov, ktoré by malo viesť k individualizácii v ďalších aktivitách. Vidím, že žiakov zaujali "cesty časom"? Páči sa im v asociácii na tému vesmír pojem "UFO"? Chceli by vedieť viac o "festivale v Riu"? Zaujalo ich "tajomstvo pyramíd"? Výborne, práve na túto tému ich čaká aktivita v ďalšej hodine! Tým sa zvyšuje ich spoluúčasť na dianie v triede a zlepšuje sa klíma. 

• Soft skills! Postoje! Edukačné metódy podporujú celý rad soft skills, potrebných zručností, a navyše aj tie správne postoje. Ako pracovné, tak odborné. Každá aktivita, ak je zábavná, zlepšuje vzťah k predmetu. Evokačné metódy prinášajú svoju paletu zručností, inde len ťažko dosiahnuteľných, napríklad zručnosť kategorizovať a triediť náhodne získané poznatky. Alebo zručnosť hodnotiť a realizovať nápady. 

• Nerobia sa chyby, všetko je správne! Pri evokačných aktivitách môžu žiaci premýšľať po svojom, neexistujú tu žiadne správne riešenia a chyby sú súčasťou práce (tak by to malo byť vždy). Napríklad brainstorming má priamo v popise postupu, že nápady nie sú nikým hodnotené pri ich zapisovaní.

• Učiteľ iba moderuje. Evokačné metódy v drvivej väčšine nepotrebujú iné činnosti učiteľa než moderovacie. Nepchajte žiakom nič do hlavy.Čím viac ste ako učiteľ v pozadí, tým viac to podporuje dobrú klímu v triede a zvyšuje rôzne zručnosti žiakov.

• Je to hravé, je to tímové, je to zábavné! Že každá spoločná práca zlepšuje vzťahy, je nad slnko jasnejšie. Vyučovanie s evokačnými metódami je veľmi často aj teambuildingové. Evokačné aktivity sú tiež naozaj zábavné, zapájajú celú triedu, všetci sa hrajú - a vlastne nenápadne pracujú. To má lenivý učiteľ rád, pretože v triede majú pracovať a baviť sa hlavne žiaci!

Chcete zažiť Roberta Čapka naživo?
Pozrite sa na záznamy jeho RAABE webinárov tu

Text pochádza z publikácie Lenivý učiteľ: Cesta pedagogického hrdinu. Autorom knihy je Robert Čapek.