Lekárov neláka práca v regiónoch. Nepomáhajú ani eurofondy

Čím menšia je obec, tým náročnejšie je dostať sa k lekárovi. Cítia to nielen dediny, ale aj mnohé menšie mestá, v ktorých nie sú nemocnice ani polikliniky. Samosprávy vyzývajú ministerstvo zdravotníctva na spoločné hľadanie riešenia, aby sa v priebehu najbližších rokov podarilo stav aspoň čiastočne napraviť. 

Ako možné riešenie sa navrhuje znovuzavedenie zdravotníckych stredísk vo väčších obciach. Tento systém na Slovensku fungoval za čias socializmu, ale v dnešných podmienkach by pravdepodobne nebol účinný, hodnotí odborník. Lekárov neláka práca v malých obciach. Preto je kvalitné zdravotníctvo pre obyvateľov vidieka často skôr niečím z ríše sci–fi než každodennou realitou, konštatuje predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik. Stav je akútny, keďže na Slovensku chýba minimálne 245 pediatrov a takmer 500 všeobecných lekárov, dodáva šéf ZMOS. Samosprávy preto vyzývajú štát, najmä ministerstvá zdravotníctva a školstva, aby situáciu začali riešiť okamžite. Do procesu treba zapojiť aj obce, lebo práve starostovia a primátori denne sledujú, ako sa dostupnosť zdravotníckych služieb každým rokom zhoršuje. „My sa na každodennej báze stretávame s tým, že nás občania atakujú s otázkou, čo bude s nami, keď skončí lekár, ktorý odchádza do dôchodku,“ priblížil Božik. Problémom je podľa neho aj takzvaná kanibalizácia, keď z malých nemocníc do väčších lekári „prechádzajú“, lebo im ponúkajú vyššie mzdy. 

Návrat k tomu, čo fungovalo

Do výzvy sa pripojila aj Slovenská lekárska komora (SLK). Jej prezident Jaroslav Šima zdôrazňuje, že zdravotná starostlivosť nemôže byť poskytovaná len vo veľkých zdravotníckych centrách. Za problém označuje jej poskytovanie v menej zaujímavých regiónoch či pohraničných oblastiach. „Občania nemôžu byť znevýhodnení tým, že zdravotnú starostlivosť budú mať ďaleko od svojho bydliska,“ zdôraznil Šima, pričom dodal, že dostupnosť zdravotnej starostlivosti musí byť rovnomerne rozložená po celom Slovensku. V niektorých oblastiach je podľa neho potrebné vrátiť sa k systému, ktorý fungoval v minulosti, a to aj k spokojnosti pacientov. Podľa jeho vízie treba intenzívnejšie podporovať zriadenie zdravotníckych stredísk v samosprávach, ktoré trpia nedostatkom lekárov. „Kedysi sa vytvárali strediskové obce, v ktorých bolo zdravotnícke stredisko, kde sa lekári mohli navzájom zastupovať v prípade práceneschopnosti alebo dovolenky. Tento systém sme do značnej miery narušili,“ pripomína Šima. „Lekár by sa nemal starať o ekonomiku, ale o pacientov, a mal by mať zabezpečené ekonomické zázemie,“ dodal. Poukázal aj na to, že v susednom Rakúsku takýto systém funguje a je pre obyvateľov prospešný. „Pri Bratislave máme maličké mestá ako Hainburg a Kittsee, kde sa poskytuje veľmi kvalitná zdravotná starostlivosť,“ uviedol Šima. „Netreba vymýšľať nové veci, ale vrátiť sa k tým, ktoré fungovali a boli k spokojnosti pacientov,“ uzavrel s tým, že v Rakúsku má regionálna a miestna samospráva veľký vplyv na formovanie siete nemocníc aj ambulantnej starostlivosti. 

Výzva je, záujem nie

Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martina Vlachynského dnes nič nebráni ambulantným lekárom združovať sa. „Dokonca k tomu bola pred pár rokmi aj štedrá eurofondová výzva, ale bez výraznejšieho úspechu,“ pripomína. Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že aktuálne zbiera žiadosti o nenávratný finančný príspevok od záujemcov, ktorí majú zámer vybudovať v niektorom z regiónov centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti. „Na výzvu je alokovaných 37,4 milióna eur zo zdrojov Európskej únie. Výzva je určená na projekty mimo Bratislavského kraja a bude otvorená až do vyčerpania alokovanej sumy,“ uviedlo ministerstvo. Regionálne centrá majú podľa ministerstva zefektívniť prácu zdravotníkov nielen pri poskytovaní starostlivosti, ale aj pri manažmente pacienta. „Koncept centier je definovaný tak, aby mal pacient pod jednou strechou ambulanciu všeobecného lekára alebo pediatra a špecialistu, napríklad gynekológa, a nemusel dochádzať na vyšetrenie desiatky kilometrov do iného mesta,“ vysvetlila ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková. Vlachynský z INESS zdôrazňuje, že vznik centier má byť riadený ekonomickou logikou. „Na Slovensku už existujú zdravotnícke strediská, ale úspešní sú hlavne súkromní investori, ktorí vybudovali viacero polikliník, ale výhradne vo veľkých mestách. Je za tým ekonomická logika – ako prilákať skupinu lekárov do menšej obce, kde budú mať menší spád? “ vysvetľuje. 

Návrat k socializmu sa neoplatí

Za socializmu systém fungoval vďaka centrálnej rajonizácii, pokračuje Vlachynský. „Všetci ambulantní lekári boli zamestnancami a prisúdení pacientom v rámci obvodov. To platilo nielen pre všeobecných, ale aj pre špecialistov. Pacienti mohli navštíviť špecialistu mimo obvodu len vo výnimočných prípadoch,“ uvádza analytik. Organizácia siete ambulancií sa podobala fungovaniu dnešnej polície. „Neviem si predstaviť, že by dnes väčšina lekárov a pacientov chcela návrat k takémuto systému s minimálnou možnosťou výberu,“ zdôvodňuje Vlachynský. Proces vytvárania zdravotníckych zariadení v regiónoch už podľa neho prebieha, ale združovanie lekárov sa bude diať hlavne na základe ekonomickej logiky, nie geografickej. „Hovoríme o dvoch rôznych otázkach – jedna je združovanie do polikliník, čo sa deje, ale evolučným procesom,“ uviedol. Druhá otázka sú ambulancie v menších mestách a regiónoch. „Množstvo lekárov na Slovensku je obmedzené, a ak má vzniknúť ordinácia v malom meste alebo dedine, niekde inde bude musieť zaniknúť,“ skonštatoval Vlachynský. Podporuje však aktívnu úlohu samospráv pri vzniku ambulancií. „Miestne a obecné úrady môžu podporiť vznik ambulancií, prípadne ich priamo zriadiť. Prvé príklady už existujú,“ uzavrel.

Zdroj: SITA (Pravda)