Lekári starnú a je ich málo. Politikov to nevyrušuje

Priemerný vek všeobecných lekárov na Slovensku je takmer 60 rokov. Navyše ich je už teraz málo a ich počet neprestáva klesať. Práve oni sú však pre pacientov vstupnou bránou do zdravotníctva a včasnou diagnostikou dokážu najefektívnejšie pomôcť pacientom aj šetriť zdroje.

To, že Slovensko trpí nedostatkom lekárov, je známe už viac ako dekádu. Ani to však v ostatných rokoch neprinútilo žiadnu vládu, aby sa týmto problémom zaoberala. A kým okolité krajiny zdravotnícke rozpočty zvyšujú, slovenský rozpočet pre zdravotníctvo na rok 2022 je rezignáciou na snahu udržať v zdravotníctve zvyšky demotivovaného personálu.

Exodus do zahraničia pokračuje

Podľa Inštitútu zdravotnej politiky už v roku 2019 chýbalo zhruba 1 300 zdravotných sestier vyše 1 100 lekárov. Bližšie k pravde však je, že na Slovensku chýbal v tom roku viac ako dvojnásobok tohto počtu, keďže podľa krajov chýbalo v regiónoch viac ako 1 500 lekárov a takmer 1 800 zdravotných sestier.

Tieto nelichotivé štatistiky ešte zvýrazňuje veková štruktúra zdravotníckych pracovníkov. V roku 2019 bol podiel zdravotných sestier starších ako 60 rokov takmer dvanásť percent. Slovenské zdravotníctvo tak drží nad vodou paradoxný fakt, že platové podmienky sestier sú také nízke, že si jednoducho mnohé nemôžu dovoliť odísť do dôchodku. Exodus mladších ročníkov za prácou do okolitých štátov však neustáva. Najvypuklejší nedostatok lekárov je v troch odboroch, a to v pediatrii, vo všeobecnom lekárstve a v anestéziológii, kde je aj najvyšší priemerný vek.

Neefektívny ambulantný model

V súčasnosti najbežnejší model ambulancie všeobecného lekára a pediatra je jedna zdravotná sestra a jeden lekár. Tí však dokážu ošetriť len limitovaný počet pacientov. Vzhľadom na to, že pacientov neubúda, no lekárov a sestier áno, treba zmeniť systém ich práce. Model, ktorý využívajú dnes, je zastaraný a neefektívny. Lepšie riešenie v ambulanciách je minimálne dve sestry a všeobecný lekár alebo pediater. Pomohlo by aj rozšírenie ich kompetencií, ktoré sú v porovnaní so zahraničím nedostatočné. A to napriek tomu, že sa kompetenčná situácia v priebehu posledných rokov zlepšila.

Ešte pred niekoľkými rokmi sa všeobecní lekári nemohli starať napríklad o pacientov s vysokým krvným tlakom alebo o pacientov s vysokým cholesterolom. Všetkých týchto pacientov, ktorých vzhľadom na stúpajúci trend civilizačných ochorení pribúda, museli liečiť špecialisti. Táto situácia sa zlepšila a dnes ich už môžu všeobecní lekári efektívne liečiť vo svojich ambulanciách.

Kompetencie sa rozširujú

V súčasnosti už všeobecným lekárom poisťovne hradia napríklad EKG vyšetrenia, predoperačné vyšetrenia či prehliadky chronicky chorých pacientov. V rozširovaní kompetencií všeobecných lekárov sa dá ešte pokračovať, mohli by sa napríklad starať o pacientov s obezitou alebo prediabetom a perspektívne i o samotných cukrovkárov. Posilnenie kompetencií všeobecných lekárov podporujú okrem iného dlhé čakacie lehoty u špecialistov. Výhodou je i pohodlie pacienta, ktorý dostane komplexnejšiu zdravotnú starostlivosť hneď u svojho všeobecného lekára. Ak sa však zväčšia kompetencie všeobecných lekárov, najrozšírenejší model jeden lekár a jedna sestra nebude udržateľný. Väčšie kompetencie pre všeobecných lekárov budú znamenať, že sa zdravotnícky tím bude musieť rozšíriť minimálne o jednu zdravotnú sestru, na ktorú musí byť ambulancia schopná zarobiť. Zdravotné poisťovne nové kompetencie preplácajú. Ak totiž všeobecní lekári budú schopní poskytovať dlhodobú starostlivosť o hypertonikov a diabetikov, náklady na ich liečbu budú nižšie než v prípade, že sa pacientov stav zhorší a zvýši sa spotreba zdravotnej starostlivosti. Posilnenie kompetencií všeobecných lekárov môže zvýšiť aj atraktivitu tejto špecializácie u mladých medikov.

Študentov je o polovicu menej

Problém nedostatku všeobecných lekárov sa dá sčasti vyriešiť i tak, že využijeme lekárov, ktorí majú atestáciu zo všeobecného lekárstva. Ďalším možným krokom, ktorý v minulosti navrhoval aj Inštitút zdravotnej politiky, je zavedenie stabilizačného príspevku aj pre iné nedostatkové zdravotnícke povolania v rezorte, najmä lekárov, a zatraktívnenie a propagácia štúdia v nedostatkových zdravotníckych povolaniach už na základných a stredných školách.

V neposlednom rade je nutné zvýšiť aj počty študentov na univerzitách, podľa prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska Mariána Petka aspoň o tristo ročne. V súčasnosti končí na lekárskych fakultách zhruba päťsto absolventov, zdravotníctvo ich však potrebuje osemsto až tisíc. A ani toto číslo nemusí byť podľa M. Petka dostatočné, pretože nezanedbateľná časť absolventov Slovensko opustí pre zlé podmienky, pomalý kariérny rast či umelo odložené atestácie.

Riešenie nedostatku a starnutia všeobecných lekárov je teda v rozšírení ich kompetencií, ako i v celkovom marketingu v prospech všeobecného lekárstva. Nič však nenasvedčuje tomu, že by ministerstvo zdravotníctva na vyriešení týchto problémov aktívne pracovalo.

Zdroj: SITA (Trend)