Lekári na obvodoch kolabujú

Všeobecný lekár na východe Slovenska zomrel priamo v ambulancii. Mal osemdesiat rokov a ešte stále sa staral približne o osemsto pacientov.

Nešťastná udalosť sa stala pred mesiacom v obci Lubeník. Pacienti za zdravotnou starostlivosťou odvtedy dochádzajú približne sedem kilometrov do Revúcej. Asociácia súkromných lekárov pripomína, že nejde o nič výnimočné, deje sa to aj v iných regiónoch a takýchto prípadov bude len pribúdať. „V auguste nám zomrel pán doktor, ale pomerne rýchlo sa nám podarilo nájsť náhradu, aj keď s problémami,“ povedal starosta obce Lubeník Ľubomír Kisel. Nahradí ho internistka z revúckej nemocnice. „Od prvého októbra už bude ordinovať v Lubeníku na stredisku,“ dodal starosta. Prednostka Mestského úradu v Revúcej Eva Kučeráková podotkla, že bez lekára by určite obvod nemal zostať. S praktickými doktormi sú však v tomto regióne „na tenko“. „V Revúcej máme asi štyroch či piatich lekárov, ktorí sa starajú o spádovú oblasť asi s 30 tisíckami ľudí, a to už je pomerne dosť,“ povedala. Ak by vypadol jeden doktor, ďalší by takýto nápor už nemuseli zvládať.

Minulý rok podobný prípad zaznamenali v Prešove. V ambulancii „do poslednej chvíle“ ordinoval 85–ročný lekár. Približne pred tromi rokmi zas bol medializovaný prípad lekára, ktorý vraj mal byť pod vplyvom alkoholu. Nakoniec sa ukázalo, že prekonal infarkt a bol po viacerých operáciách. Doma zostať nemohol, pretože v ordinácii nemal za seba náhradu. Podľa viacerých odborných lekárskych spoločností nie je nič výnimočné, ak v ambulancii pracuje všeobecný lekár po sedemdesiatke. „Takýto stav je naprieč celým Slovenskom, nedá sa vyčleniť región, ktorý by nemal takýto problém,“ priblížila všeobecná lekárka pre dospelých a prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska Monika Palušková. Obvodní lekári by vo svojej starostlivosti ideálne mali podľa nej mať približne 1 800 – 1 900 pacientov, detskí tak okolo 1 100 – 1 200, aby sa im to aj finančne oplatilo a vedeli zaplatiť režijné náklady na ambulanciu, prístroje, materiál aj platy. Palušková pripomína, že o nič lepšia situácia nie je ani medzi zubármi, pediatrami a dokonca aj sestričkami, ktoré pracujú v ambulanciách. „Sama mám sestričku v dôchodkovom veku a ak by odišla do penzie, musela by som sa zbaliť a odísť tam, kde by bola voľná sestra,“ podotkla šéfka lekárskej spoločnosti.

Šéf Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth spresnil, že v dôchodkovom veku je dnes tretina lekárov. Ak by uprednostnili penziu, pacienti by nemali istotu, kto po ich odchode prevezme ordinácie. „Hrozí, že sa obvody rozdelia medzi existujúcich lekárov v danom regióne, a nápory chorých sa výrazne zvýšia,“ varuje Šóth s tým, že doktori nebudú mať šancu zvládať taký nával a už dnes sú mnohí vyčerpaní a vyhorení. Denne niektoré ambulancie ošetria 50 a viac pacientov, v čase jesenných a zimných infekcií je to viac.

Počty lekárov dôchodcov z roka na rok narastajú. Podľa poslednej štatistickej ročenky Národného centra zdravotníckych informácií za rok 2016 lekári vo veku 60 až 64 rokov tvorili najvyšší podiel (14,3%) zo všetkých. Oproti roku 2015 sa percento zvýšilo. Po nich nasledovala veková skupina 45– až 49–ročných (12,1 %) a 40– až 44–ročných (11,8 %). Výraznejší nárast sa ukazoval aj medzi lekármi vo veku 65+.

Dramatický úbytok lekárov podľa Šótha hrozí v horizonte piatich až desiatich rokov, keď dosiahnu penzijný vek dnešní päťdesiatnici, čo je pomerne veľká skupina. Ministerstvo zdravotníctva zareagovalo na tento neutešený stav. Štyri roky sa snaží znížiť vekový priemer všeobecných lekárov a pediatrov cez takzvaný rezidentský program. Ide o ďalší špecializačný stupeň vzdelávania absolventov lekárskych fakúlt v praxi. Tí dostávajú od štátu tisíc eur ako mzdu za to, že si urobia atestáciu v odbore všeobecné lekárstvo. Od roku 2014 sa doň prihlásilo 363 absolventov. Doteraz ho atestáciou ukončilo 81.

Šóth aj Palušková sa zhodujú, že rezidentský program v poslednom čase nie je taký úspešný, ako sa javil na začiatku. „Tento rok sa do programu neprihlásil nikto,“ poznamenal Šóth. Palušková mieni, že úplne zlyhal. Rezort sa tiež snažil zatraktívniť povolanie všeobecného lekára aj tým, že pridal viac kompetencií. Najskôr to boli predoperačné vyšetrenia, potom prevzali starostlivosť aj o kardiologických a diabetických pacientov s ľahšími stavmi. „Všetky tieto kompetencie vítame, ale pri nápore vysokého počtu pacientov sa nestíhame všetkým venovať tak, ako by potrebovali,“ uviedol šéf asociácie s poznámkou, že potom sa tieto kompetencie míňajú účinkom.

Mladých lekárov podľa Šótha dostanú do obvodov vyššie platby od zdravotných poisťovní. „Lekári, ktorí sú zabehnutí v systéme, si zvykli vyžiť z toho mála, čo majú. Ale ide nám o to, aby pláca, ktorú dostáva lekár v ambulancii, sa aspoň priblížila k platu lekára v nemocnici,“ zdôraznil. Ak sa mzdy nepriblížia, potom podľa Šótha lekár do ambulantného sektora nepôjde a zamestná sa v nemocnici.

Zdroj: SITA (Pravda)