Články

Kšefty s dlhým čakaním u lekára

Kšefty s dlhým čakaním u lekára

Nemorálne, ponižujúce a nespravodlivé. Neskutočne dlhé hodiny musia pacienti čakať na to, aby sa dostali k neurológovi v Nemocnici s poliklinikou v Považskej Bystrici. Ľudia sa do radu vonku pred budovou stavajú už noc vopred.

Prísť o druhej či tretej nadránom sa niekedy ani neoplatí. Situáciu zneužili kšeftári, ktorí predávajú jednu časenku za 20 až 50 eur. Človek si príde po časenku ešte pred polnocou. Rozloží si stoličku, zabalí sa do deky, popíja čaj z termosky a bivakuje pred považskobystrickou nemocnicou. K neurológovi Petrovi Bakalovi sa pacienti nedostanú inak ako len s vytlačenou časenkou, a tých je na deň maximálne desať. Pred dažďom, prípadne snehom ich chráni iba strecha nad vstupom do budovy, do ktorej ich vpustí vrátnik väčšinou okolo siedmej ráno. „Tejto noci sme mali šťastie, nad nami premrznutými sa vrátnik zľutoval a pustil nás už o šiestej,“ povedali nám pacientky, ktoré včera čakali pred ambulanciou.

 

Dostať sa k lístku s poradovým číslom vyžaduje nadľudskú námahu. „Celý čas sa nepohneme nikam, pretože časenky vydáva sestrička z ambulancie až okolo siedmej hodiny ráno. Potom čakáme na vyšetrenie. Stane sa tak, že ľudia tu strávia čas od desiatej v noci do druhej popoludní nasledujúceho dňa. Ale stane sa aj to, že ak niekto príde nadránom okolo tretej, rad je už taký veľký, že o siedmej časenku už nedostane,“ priblížila pacientka. Tieseň a bezmocnosť pacientov využili kšeftári, ktorí rozbehli čierny trh s časenkami. „Jeden, ktorý predával dnes, dával časenku za 20 eur. Ale chodí aj nejaká staršia pani, ktorá berie 50 eur. Ľudia sú ochotní platiť,“ pridala sa ďalšia čakajúca. Pacienti neurológa Bakalu chvália a označujú ho za vynikajúceho odborníka. Chodia za ním ľudia zo širokého okolia a viacerí by uvítali, keby bolo možné objednať sa k nemu na čas, za termín by zaplatili.

 

Problém v považskobystrickej nemocnici trvá už asi rok. „Predtým brával doktor denne 15 pacientov a naozaj sa snažil. Niekedy vzal posledného o piatej, o pol šiestej. Potom však začali ľudia frflať, že tu musia dlho čakať, tak sa nahneval a povedal, dobre, sťažujete sa, vezmem vás maximálne desať,“ vysvetlila staršia pani, ktorá je zároveň onkologickou pacientkou. „Veľakrát som bola svedkom, keď prišli dôchodcovia z okolitých dedín prvým autobusom a plakali, že majú bolesti, ale nikto im svoju časenku nedal,“ uzavrela žena.

K neurológovi Petrovi Bakalovi sme sa snažili dostať aj my, cestu nám zahatala sestrička. „Pán doktor sa nebude k ničomu vyjadrovať, na to je tu vedenie nemocnice,“ poukázala. S ním sa nám však spojiť nepodarilo. Hovorkyňa je na materskej dovolenke a riaditeľ nemocnice Igor Steiner, ktorý je zároveň alergológom a imunológom, včera viedol ambulanciu. Na telefonáty ani na esemesku neodpovedal.

 

Zriaďovateľom nemocnice je Trenčiansky samosprávny kraj. Denník Pravda sa župy opýtal, či o tomto probléme vie a či plánuje nejaké riešenie. Tá neodpovedala. Príbehy čakajúcich ľudí od štvrtej rána na vyšetrenie u špecialistu prichádzajú z celého Slovenska. V radoch sa postupne striedajú členovia rodín, pretože jeden človek má problémy takéto čakanie vydržať. Situácia v Považskej Bystrici je zatiaľ najzúfalejšia. Ministerstvo zdravotníctvo tvrdí, že vníma nespokojnosť pacientov v niektorých regiónoch s čakaním na vyšetrenie. Dôvody vidí v nedostatku špecialistov, ale aj v tom, že lekári si nevedia zmanažovať pacientov. K prípadu v Považskej Bystrici sa bližšie nevyjadrilo. Plošnú zmenu chce rezort dosiahnuť lepším financovaním. Odmeňovať bude nielen za výkony, ale aj dosiahnuté výsledky. „Chceme, aby boli lekári motivovaní k tomu, aby manažovali pacientov, znižovali čakacie doby na vyšetrenia a podobne. K tomu patrí aj zavedenie systému objednávania pacienta, preto ministerstvo v spolupráci s Národným centrom zdravotníckych informácií a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou pracuje na systéme elektronického objednávania sa k lekárom. Cieľom je priniesť transparentnosť a vyššiu efektívnosť v tejto oblasti,“ uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Doplnila, že problematikou nedostatku niektorých lekárskych špecializácií sa zaoberajú. Pripravujú novú minimálnu sieť špecialistov, s ktorými budú zdravotné poisťovne povinné uzavrieť zmluvy. „Sieť zohľadňuje mnohé faktory vrátane demografických ukazovateľov či prognóz tak, aby reflektovala potreby jednotlivých častí Slovenska, vrátane okresov aj na nasledujúce roky. Následne predpokladáme zvýšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti a zníženie čakacích lehôt v ambulantnej zdravotnej starostlivosti,“ uzavrela Eliášová.

 

Elektronické objednávanie pacientov mala priniesť elektronizácia zdravotníctva, tzv. ezdravie, ktorá do praxe nabieha postupne. Niektoré ambulancie a polikliniky nezávisle od ezdravia majú vlastné obejdnávkové systémy. Na takýto model prešiel napríklad psychiater Vladimír Hacek z Krupiny a ten vidí v ňom len výhody. Aj on mal kedysi preplnenú čakáreň a dennodenne medzi pacientami vznikal chaos a hádky. „Dnes sa pacienti objednajú cez internet a nikto nemusí čakať. Každý má poradie a presne vie, kedy má prísť, ľudia sa potom nehádajú v čakárni, kto je pred kým,“ objasnil Hacek. Podľa jeho slov denne vie takto vyšetriť okolo tridsať pacientov. Objednávanie funguje zadarmo a pacienti si nový systém pochvaľujú. „Zároveň je takto lepšie chránené aj súkromie pacientov, vyvolávame ich číslami a nie menami,“ dodal psychiater.

 

Zástupcovia lekárskych organizácií sú presvedčení, že za podobné situácie ako v Považskej Bystrici môže iba nedostatok špecialistov a málo peňazí. „Nejde o organizáciu práce, môžete si zorganizovať desať pacientov, keď máte dobré srdce, tak dvadsať možno tridsať, ale viac nie,“ myslí si Andrej Janco, šéf Slovenskej lekárskej únie špecialistov. Riešene vidí v zmene financovania. „Na západe dostávajú lekári za jedno vyšetrenie 120 eur, u nás sú to štyri eurá, a to by sa malo zmeniť. Za týchto podmienok tak odliv lekárov bude pokračovať. Špecialistov treba zaplatiť, jeden takýto lekár sa vychováva 20–25 rokov. Ja som ešte nezažil, že by mi nejaká elektronická novinka uľahčila prácu, práve naopak, pridáva to lekárom povinnosti. Miesto toho, aby lekárom poriadne zaplatili, tak hľadajú riešenie v organizácii, to je nezmysel,“ tvrdí Janco. Podľa neho lekárov bude už len ubúdať a rady budú narastať, silná generácia lekárov totiž prichádza do fázy, keď starnú a odchádzajú.

 

Manažovanie pacientov lekárom za vedľajší problém pokladá aj prezident Slovenskej lekárskej komory Marián Kollár. „Najväčší problém je, že pacienti sa nevedia dostať do nemocnice, k obvodnému lekárovi, najhoršie je to však so špecialistami. Je ich absolútny nedostatok a nikto sa týmto problémom nezaoberá,“ hovorí Kollár. Slovensku podľa neho chýbajú nielen neurológovia, ale aj kardiológovia, dermatológovia či všeobecní lekári, súčasná generácia je prestarnutá a noví neprichádzajú. „Nerobíme túto profesiu dostatočne atraktívnou pre ľudí, aby ju študovali a vykonávali na Slovensku. Musíme zatraktívniť nielen pracovné prostredie, ale aj štúdium a ich uplatnenie po ukončení školy, s tým úzko súvisí aj financovanie,“ nazdáva sa Kollár.

 

Zdroj: SITA (Pravda)