Je reálne, že pacienti sa v januári nedostanú k špecialistom

Jaroslava Orosová má imunologickú a alergiologickú ambulanciu v Bratislave. Termíny vie teraz dať novým pacientom až o pol roka. A objednávanie ďalších pacientov už stopla. Zároveň je riaditeľkou Zväzu ambulantných poskytovateľov. Kritická situácia je podľa nej v asi všetkých špecializáciách.

V rozhovore hovorí o tom, prečo majú ambulancie málo peňazí, že na nich vláda zabúda, koľko peňazí zarobia a ako im platia za výkony, že aj keď chceli, minister zdravotníctva sa s nimi doteraz nestretol.

Keď pred pár týždňami dostali lekári a sestry ponuky na vyššie platy, ambulancií sa to netýkalo. Zabúda na vás vláda pri zvyšovaní platov?

Áno, vláda momentálne rokuje len s nemocničnými lekármi. Napriek našim snahám o diskusiu ambulantný sektor upadol do zabudnutia. Je pre mňa záhada, prečo to tak je, celý zdravotný systém stojí na nemocničnej aj ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Vítame snahu vlády rokovať s nemocničnými lekármi, ale ak nájde zdroje len pre nemocničný sektor, pre ambulancie to bude likvidačné. Ambulancie majú obrovský nárast nákladov a už teraz sú podfinancované. Ak sa vláda nezačne zaoberať aj ambulanciami, ambulantný sektor sa zrúti.

Čo znamená, keď hovoríte, že je to likvidačné? Budú sa zatvárať ambulancie a dostupnosť bude ešte horšia ako dnes?

Presne. Dostupnosť ambulantnej starostlivosti je už dnes veľmi zlá. Oveľa horšia, ako pripúšťajú vláda a poisťovne. Pacienti sa nevedia dostať k lekárovi, týka sa to najmä špecializovaných ambulancií, ale aj všeobecných ambulancií je nedostatok. Sú regióny, kde úplne chýbajú ambulancie niektorých špecializácií. A nájsť detského špecialistu je takmer nemožné. Ambulantný sektor držala nad vodou generácia našich rodičov. Táto generácia však odchádza do dôchodku alebo umiera v práci a nemá ich kto nahradiť. Ambulantná práca je veľmi zle odmeňovaná. Zdravotné poisťovne platia špecializovaným ambulanciám za výkony. Momentálne robíme za ceny z katalógu výkonov starého 17 rokov.

Znamená to, že katalóg, v ktorom sú určené ceny jednotlivých výkonov, je starý 17 rokov?

Áno, tieto ceny sú dnes nedostatočné. Každá ambulancia je samostatný podnikateľský subjekt, ktorý dostáva platbu od poisťovne. Vláda a médiá niekedy zavádzajú, že ambulancia dostane 5- či 6-tisíc eur mesačne. To nie je plat lekára, je to platba na celú ambulanciu, z ktorých musí zaplatiť mzdu pre seba aj sestru, materiál, energie, vzdelávanie. Už dnes sú ceny od poisťovní nedostatočné, preto sa ambulancie zatvárajú bez náhrady. Znamená, že lekár špecialista odíde a nemá ho kto nahradiť. O jeho ambulanciu nikto nemá záujem.

Koľko dnes zarábajú lekári a sestry v ambulanciách?

Líši sa to podľa regiónov a platy sa odvíjajú aj od dopytu. Sestier je nedostatok, a ak si ju ambulancia chce udržať, musí jej zvýšiť plat. Ťažko hovoriť, aký je celoslovenský priemer, ale v Bratislave sa plat sestier pohybuje od tisíc eur v čistom. Keď si vypočítate superhrubú mzdu, viete, čo to znamená pre ambulanciu (je to 1787 eur, pozn. red.). Lekári si nedokážu zabezpečiť platové podmienky podľa platového automatu, ktorý určuje platy lekárov v nemocniciach. Pre nemocničných lekárov sa využíva platový automat podľa úrovne vzdelania. Špecialista v ambulancii je dvojatestovaný lekár, jeho plat by sa mal pohybovať okolo 2400 eur. Ak by si toľko vyplácal a mal by zaplatiť aj sestru, platby od poisťovní by na to nestačili.

Na to by lekári v nemocniciach reagovali, že majú nočné či víkendové služby a ambulantní lekári si predsa len vedia lepšia manažovať čas.

Automat hovorí o základe mzdy. Vôbec však nejde o to, aby sme sa medzi sebou porovnávali a hovorili, kto pracuje viac a kto menej. Či je lekár v ambulancii, alebo v nemocnici, robí svoju prácu. Robí ju dobre a je potrebná. Štát akoby zabudol na zdravotníkov, ktorí pracujú v ambulanciách, a na to, že aj oni musia byť primerane zaplatení, aby mohli poskytovať adekvátnu zdravotnú starostlivosť.

Vyššie ceny energií či inflácia sa dotýkajú aj vás. Ako sa to prejavuje v ambulanciách?

Bohužiaľ, vypadli sme zo všetkých schém pomoci, hoci sme už začiatkom roka začali apelovať na vládu. Naši zástupcovia chodili na hospodársku radu a upozorňovali, že ambulancie nepatria do regulovaného segmentu na rozdiel od inej kritickej infraštruktúry. Nemáme nijako zastropované ceny energií. Už dnes naši členovia hovoria o zvyšovaní cien nájmov, v ktorých sa odzrkadľuje rast cien energií. Ceny energií niekde stúpli o 200 či 300 percent. Nie sme nijako chránení ani pred infláciou a tá sa pomerne dramaticky odzrkadlí na náraste nákladov. A potom sú to aj ľudské zdroje – zdravotníkov je stále menej, a ak si ambulancia chce udržať kvalitnú sestru, musí ju adekvátne zaplatiť. Ak nedôjde k adekvátnemu dofinancovaniu a nastaveniu schémy ďalšieho financovania bez toho, aby sme každý rok museli bojovať za zdroje, z ktorých ambulantný sektor prežije, pre mnohé ambulancie to bude likvidačné. Už dnes je vyše 50 percent lekárov v ambulanciách v dôchodkovom veku.

Prečo ešte pracujú?

Mnohí pracujú len preto, lebo vedia, že po nich nik nepreberie ambulanciu a tisícky pacientov ostanú bez starostlivosti. Ak dôjde k takému výraznému nárastu nákladov, ako predpokladáme, a štát nezabezpečí, aby sa s tým ambulancie vedeli popasovať, zavrú. Lekári nám už hlásia, že nemôžu pracovať v mínuse.

Medzi cieľmi vášho zväzu píšete, že chcete „dosiahnuť, aby sa problematikou zdravotníctva začali politici a vláda vážne zaoberať aj mimo predvolebnej kampane“. Darí sa vám to? Kedy ste naposledy s ministrom Vladimírom Lengvarským hovorili o stave ambulantného sektora?

S pánom ministrom sme sa napriek našim opakovaným výzvam, bohužiaľ, nestretli ani raz. Pán minister Lengvarský má na rozdiel od jeho predchodcu aspoň snahu zapájať do pracovných skupín združenia, ktoré zastupujú rôzne segmenty zdravotnej starostlivosti. Ak ministerstvo príde s nejakým novým návrhom, zväčša nás oslovujú, máme spoločné stretnutia a môžeme povedať náš názor alebo pripomienky. Oceňujeme, že ministerstvo nás zapája, ale stále je to príliš málo, lebo združujeme ambulancie, ktoré vykonávajú starostlivosť, sme praxi najbližšie. Mnohokrát prichádzajú návrhy, ktoré sú od zeleného stola, a my ich pripomienkujeme, lebo v praxi sa nedajú uplatniť.

Skôr mi išlo o to, či s vami rokujú o peniazoch. Keď ste sa nestretli s ministrom, hovoríte o tom aspoň s jeho štátnymi tajomníkmi alebo so zástupcami poisťovní, aby ste vyrokovali peniaze, nech ambulantný sektor neskolabuje?

S pánom ministrom, jeho štátnymi tajomníkmi ani s nikým zo sekcie financovania na ministerstve zdravotníctva nehovoríme. So zdravotnými poisťovňami sa rozprávame, keď rokujeme o dodatkoch k zmluvám. Systém funguje tak, že s každou z troch poisťovní máme podpísané dodatky, ktoré trvajú pol roka alebo rok. Keď sa blíži koniec platnosti, začíname s nimi rokovať o ďalších cenových podmienkach. To je náš jediný zdroj príjmu. Pravda však je, že poisťovne sa odvolávajú na štátny rozpočet, pretože v ňom je vždy určená čiastka pre ambulantný sektor. V podstate majú zviazané ruky, lebo to je suma, ktorá je pridelená pre ambulancie. Tento rok začíname rokovania trochu skôr a radi by sme pripomienkovali štátny rozpočet, aby sa v ňom myslelo na ambulancie. Ak poisťovne dostanú čiastku ako minulý rok, nebudeme môcť dodatky na ďalší rok ani podpísať, lebo by to znamenalo likvidáciu ambulancií. S takým návrhom nebudeme môcť súhlasiť.

O koľko viac budete žiadať?

Chceli by sme žiadať minimálne navýšenie o mieru inflácie plus 30 percent oproti tomu, čo máme teraz. Aj to bude veľmi na hrane, aby ambulancie dokázali prežiť. Pod takúto sumu nebudeme schopní ísť, lebo by sme ambulancie odsúdili na zánik.

Inflácia je momentálne viac ako desať percent, budete teda žiadať skoro o polovicu viac ako teraz.

Áno, inak neudržíme chod ambulancií. Pokiaľ máme poskytovať adekvátnu a kvalitnú zdravotnú starostlivosť a zabezpečiť, aby dochádzalo ku generačnej výmene, aby mal do nich kto prísť. Potrebujeme to, aj ak chceme držať krok s navyšovaním platov v nemocniciach, lebo inak lekári nepôjdu pracovať do ambulancií. Jeden segment starostlivosti vykradne druhý. To je absurdné. Nemáme inú možnosť, ako žiadať túto sumu.

Nepamätám si, že by niekedy prešlo také veľké zvýšenie, mýlim sa?

Pamätáte si to dobre, ale situácia nikdy nebola taká vyhrotená. Aj zdravotníci už melú z posledného. Vidíme to na našich členoch, ktorí sú absolútne vyhorení, ambulancie zatvárajú rad radom. Chceme zachovať dostupnosť starostlivosti a nielen to, lebo by bola hanba chcieť to len zachovať. Toto, čo máme, nefunguje. Nemáme dosť ľudských ani finančných zdrojov. Musíme začať konať. Pokiaľ tento štát dokázal nájsť peniaze na iné veci, musí ich nájsť aj na ambulantný sektor. Bez neho sa zdravotný systém zrúti.

Hovoríte, že ceny sú dlhodobo nastavené likvidačne, ale je to výsledok rokovania medzi vami a poisťovňami. Prečo ste doteraz súhlasili s dodatkami, s cenami, ktoré neboli v poriadku?

Vždy sme sa pokúšali nájsť kompromis, aby sa nezrútila zdravotná starostlivosť. Počas posledného roka bola situácia už veľmi vyhrotená. Na konci marca nám vypršali dodatky s VšZP, nesúhlasili sme s podmienkami, ktoré nám ponúkali a žiadali sme, aby ponuku navýšili o peniaze z dofinancovania. Celý apríl sme boli v medzipriestore, na týždennej báze sme podpisovali dohody, že budeme ďalej poskytovať starostlivosť za rovnaké podmienky. Nakoniec sme našli kompromis a navýšili sa zdroje, ktoré sme nepovažovali za adekvátne. V záujme zachovania starostlivosti sme dodatky podpísali. Varovali sme však, že od nového štátneho rozpočtu budeme očakávať, že sa tam prejavia naše požiadavky, a že ak sa tak nestane, budeme nútení dodatky nepodpísať.

Aké zvýšenie ste dohodli?

Žiadali sme navýšenie 10 percent pre všeobecné aj špeciálne ambulancie. Prvotné ponuky nedosahovali ani päť percent pre špecializované ambulancie a okolo sedem percent pre všeobecné ambulancie. Nakoniec sme sa dohodli na navýšení približne päť percent pre špecializované a asi 10 percent pre všeobecné, čo je stále veľmi málo, ale poisťovne sa odvolávali na štátny rozpočet.

Teraz budete žiadať takmer 50 percent po tom, čo sa vám nepodarilo vyrokovať ani 10. Čo vlastne očakávate? Bude od januára veľká časť ambulancií bez zmluvy, čo znamená, že si budú pacienti platiť za starostlivosť a potom si budú žiadať preplatenie od poisťovne?

Budeme mať záujem hľadať riešenie a dohodnúť sa so štátom cez poisťovne, ale aby prišli adekvátne financie, aby sme starostlivosť mohli zachovať. Nemôžem vylúčiť, že nastane situácia, keď nebudeme môcť podpísať dodatky, lebo dostaneme napríklad podobnú ponuku ako minulý rok. Pre nás to nebude prijateľné, pretože prichádza nárast nákladov. Ak poskytovateľ nepodpíše alebo nemá zmluvu s poisťovňou, môže ďalej vykonávať svoju činnosť, ale jeho práca, teda vyšetrenia, predpísané lieky a tak ďalej, nie sú hradené zo zdravotného poistenia. Pacient ich musí uhradiť sám a potom môže žiadať od poisťovne alikvotnú čiastku. Ak nastane táto situácia, občania si uvedomia, aké úbohé a nedostatočné sumy poisťovne platia poskytovateľom za ich prácu. Ako uviedol vo svojej nedávnej správe Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, priemerná cena za vyšetrenie pacienta, ktorú uhradí poisťovňa, je približne 12 eur. Je to možno 15- až 30-minútové vyšetrenie, pri ktorom pracuje lekár, sestra, a zdravotnícke zariadenie za to dostane 12 eur. Veľmi málo profesií pracuje za takúto mzdu.

Správa úradu vyšla minulý týždeň. Konštatoval v nej, že ocenenie výkonu špecialistov nie je nastavené adekvátne a ceny niektorých výkonov nepostačujú na primerane mzdové ohodnotenie lekárov a prevádzku ambulancie. Reagoval na to niekto?

Nemám zatiaľ informáciu, že by sa niečo stalo. Plánujeme stretnutie s predstaviteľmi úradu, lebo konečne nejaká štátna inštitúcia povedala, ako sa veci majú. Doteraz sa štát snažil tváriť, že sa nič nedeje, všetko je v poriadku, sieť je dostatočná, financovanie je adekvátne. Teraz konečne prišiel niekto, kto to povedal na rovinu. Neviem, že by na to nejako reagovalo ministerstvo, ktorému bola výzva nepriamo adresovaná. Verím však, že príde odozva a veci sa začnú hýbať lepším smerom. O tom, že sa sieť rúca, je personálne a finančne poddimenzovaná a treba to riešiť, lebo tu nebude mať kto liečiť slovenských pacientov, sme doteraz hovorili len my združenia. Stále som mala pocit, akoby sme bojovali proti štátu. Nerozumiem tomu, lebo jedným z hlavných záujmov štátu má byť, aby občania mali zdravotnú starostlivosť. My sme toto dookola hovorili niekoľko rokov a neboli sme vypočutí. Nerozumiem, aký bol zámer štátu.

Máte imunologicko-alergiologickú ambulanciu v Bratislave. Keby sme to skúsili štátu vysvetliť na vašom príklade, koľko sa u vás čaká?

Neviem povedať žiadnu špecializáciu, kde by človek dostal termín do týždňa alebo dvoch. Aktuálne termíny pre nových pacientov máme zaplnené na pol roka. Boli by zaplnené aj na dlhšie obdobie, ale museli sme stopnúť objednávanie nových pacientov. Kapacitne už nie sme schopní objednať nových pacientov. Ak by sme pokračovali v objednávaní, hravo by sme mali plno na dva roky dopredu.

Ak by som mala príznaky alergie a moja lekárka by povedala, že potrebujem špecializované vyšetrenie, čo mi poviete?

Ak by ste nám zavolali, povedali by sme vám, že máme plno na pol roka a momentálne vám z kapacitných dôvodov nevieme dať termín. Povedali by sme vám, aby ste zavolali o tri či štyri mesiace.

To už by tá alergia aj prešla.

Áno. A na jar by sa zase vrátila.

Nenechali ste to aj ako ambulantní poskytovatelia zájsť príliš ďaleko? Je úplne bežné, že v mnohých mestách sa pacienti nevedia dostať nie o pol roka, ale vôbec a musia cestovať za lekármi. Nie je to trochu aj vaša chyba, že ste nevytvárali tlak, aby to nezašlo až tak ďaleko?

Vždy bola snaha o diskusiu, či už so štátom, alebo s poisťovňami. Preto existujú združenia, ktoré zastupujú ambulancie. Keď nie je odozva z druhej strany, ťažko sa hľadá riešenie. Nemožno povedať, že by sme nemali snahu. Lekári majú v sebe vždy aj humanitárny prvok, keď si poviete, že nedokážete chladnokrvne ukončiť svoju prácu, lebo nie ste adekvátne ohodnotení. Tá práca je svojím spôsobom poslaním. Toto je dôvod, prečo ambulancie celé roky išli ďalej, aj keď boli neadekvátne financované, a vždy sa nakoniec zmluvy nejak podpísali. Pod tlakom sa vždy vyrokovali možno o niečo lepšie podmienky, ale nikdy sme neboli v takej situácii ako dnes. Posledných desať či pätnásť rokov sme žili v relatívnej ekonomickej stabilite, ale dnes prichádza kríza a katalóg výkonov je starý 17 rokov. Už roky sa pracuje na novom, ktorý by bol adekvátny. Sú dokonca šumy, že je hotový. Nepustili ho do prevádzky zrejme práve preto, že odzrkadľuje reálne ceny a na tie nie sú v rozpočte peniaze. Ako môže krajina Európskej únie nemať dosť peňazí na rozpočet pre zdravotníctvo? Naozaj tomu nerozumiem.

Každá krajina si asi hovorí, že na zdravotníctvo by mohlo ísť oveľa viac peňazí a stále by niekde chýbalo. U nás je posledné obdobie najvýraznejší najmä nedostatok personálu. V nemocniciach viacerí hovoria o kolapse. Je tam už aj ambulantný sektor?

Určite. My už kolabujeme. Aj v iných krajinách určite nie je dostatok peňazí pre zdravotníctvo. Zdravotníctvo a liečenie ľudí je veľmi drahá vec. Treba si však uvedomiť, že suma, ktorú štát odvádza za poistenca, je 27 eur – najnižšia, akú sme kedy mali. Česi majú dvoj- až trojnásobnú sumu. Ide o tri milióny poistencov. To sú tri milióny poistencov, za ktorých štát odvádza takúto veľmi nízku sumu, ktorá chýba v rozpočte. Ďalší problém je, že žiadna vláda nevedela nahlas povedať, že nemáme dosť zdrojov, nevieme zabezpečiť zdravotníctvo zadarmo pre všetkých.

Ak je to takto, treba to voličom povedať. Treba im vysvetliť, prečo peniaze nie sú a aké vidíme riešenie. Či vidíme riešenie v súkromnom pripoistení, alebo v tom, že pacient bude platiť starostlivosť priamo poskytovateľovi a potom si ju bude nárokovať v poisťovni. Systém je u nás nastavený tak, že lekár je akýsi prostredník medzi pacientom a poisťovňou, to nie je adekvátne. Mnohé krajiny Únie takto nefungujú. Poistencom je predsa pacient. Prečo on nemá dostať refundované peniaze, prečo nemôže uhradiť svoje vyšetrenie a nech mu to poisťovňa refunduje?

Časť ľudí by na prvotné náklady nemala financie.

Chcela som sa na záver opýtať, ako bude vyzerať ambulantný sektor o päť rokov, ak sa nič nezmení. Ale asi nemusíme až tak dlho čakať. Ak sa nič nezmení a platby by sa zvyšovali ako doteraz, ako to bude vyzerať od januára 2023?

Veľká časť ambulancií ukončí svoju činnosť. Myslím naozaj veľkú časť. Polovica poskytovateľov v ambulanciách je v dôchodkovom veku, a pokiaľ nebudú mať zdroje, aby udržali chod ambulancií, zavrú ich. Je úplne reálne, že pacienti sa nedostanú k špecialistom. Len v mojej odbornosti v Bratislave sa za posledných päť rokov zatvorilo asi šesť imunologicko-alergiologických ambulancií a otvorili sa dve. V ambulancii denne zažívame pomerne veľký tlak, ošetríme 40 až 50 pacientov, čo tiež nemôžete takto robiť celý život.

Koľko by bolo optimum?

V západnej Európe je optimum 15 pacientov denne. Potom sa predpokladá, že klesá kvalita práce, čo si myslím aj ja. Tam by sme sa mali chcieť dostať. Ale v najbližších dvadsiatich rokoch je to utópia. Ak sa štát zobudí teraz a začne pracovať na riešení svojho personálneho problému v ambulanciách, o 20 rokov možno budeme mať vyriešený problém. Je to veľmi ťažké, lebo u nás sa veľmi rýchlo striedajú vlády a ministri zdravotníctva ešte rýchlejšie. Zdá sa mi, že nikto sa ambulantnému sektoru roky nevenoval a nevenuje sa mu ani teraz. Preto loďku, ktorá by prinášala nádej ambulantnému sektoru, na horizonte ani nevidíme, vidíme akurát jeho zánik.

Zdroj: SITA (Denník N)