Články

Ešte máme čas, aby sme nepriaznivý vývoj zvrátili

Ešte máme čas, aby sme nepriaznivý vývoj zvrátili

Epidemiologička Zuzana Krištúfková je členkou konzília odborníkov od prvej vlny. Bola by rada, ak by sme sa nedostali do situácie, aká je v Česku. Ľudia nesmú podľahnúť konšpiráciám

Posledné dni padali rekordy v počte denných prírastkov pozitívne testovaných. Kým pred týždňom bol rekord 200, posledné dni pribudlo viac ako 500 pozitívne testovaných.

Premiér Igor Matovič preto ohlásil, že opäť preberá boj s koronavírusom a v pondelok má ústredný krízový štáb rozhodnúť o nových, prísnejších opatreniach. Epidemiologička Zuzana Krištúfková je členkou konzília odborníkov, ktoré hodnotí si tuáciu a navrhuje nové opatrenia.

Čo očakávate od najbližších týždňov a mesiacov. Ako sa budú vyvíjať denné nárasty infikovaných?

Bude záležať od zodpovednosti každého z nás, ako sa postavíme ku koronavírusu. Každý vie, ako môže zabrániť ochoreniu. Je ťažké predpovedať vývoj. Ak dôjde k sprísneniu opatrení, očakávam, že postupne sa budú znižovať prírastky. Ak ich neprijmeme, tak očakávam ďalší prudký nárast počtu prípadov.

Obávate sa, že nám hrozí situácia ako v Česku?

Bola by som rada, keby to tak nebolo. Ešte máme čas na to, aby sme nepriaznivý vývoj zvrátili. Osobne si myslím, že Slováci sú zodpovednejší ako obyvatelia Českej republiky. V tomto Slovákom verím. Len nesmú podľahnúť konšpiráciám. Ani mne nie je nosenie rúšok príjemné. Ale v súčasnosti nemáme nič efektívnejšie, tak nevymýšľam, prečo nie, ale učím sa s rúškom žiť. Hovorím si, ak chirurg dokáže stáť na operačnej sále niekoľko hodín v teple, strese, s rúškom a podávať špičkové výkony, tak ja sa môžem s rúškom rozprávať a chodiť po akýchkoľvek vnútorných priestoroch.

Denné prírastky už presiahli 500, máme sa pripraviť na vyše tisícové denné prírastky?

To by bol veľmi nepriaznivý scenár. Keď sa zhorší počasie a nebude tak teplo a dusno, nosenie rúšok bude znesiteľnejšie. Rúška nás ochránia aj pred jesennými prechladnutiami a virózami, nielen pred COVIDom. Kto sa nechce nakaziť, tomu odporúčam, aby sa správal tak ako počas prvej vlny, keď sme mali tie najprísnejšie opatrenia: Dodržiaval odstup, nosil rúška a umýval si často ruky. Pod dodržiavanie odstupov patrí aj necestovať, nestretávať sa, vyhýbať sa všetkým úzkym kontaktom s cudzími ľuďmi, teda nezúčastňovať sa hromadných podujatí, či už sú to rodinné, alebo verejné, ako sú reštaurácie, pivárne, bary a akékoľvek miesta, kde ľudia nemajú rúška.

Situácia je v Česku vážna, ale výnimku z opatrení dostali napríklad študenti a ich doprovod. Niektorí sa teraz vracajú, lebo im zmenili spôsob výučby na univerzitách na dištančnú formu. Ale nepodstúpia karanténu ani testy. Je to dobrá výnimka?

Máme aj študentov, ktorí do Česka dochádzajú denne a nie je možné, aby pri každom prekročení hraníc boli testovaní a v karanténe. Z toho sme vychádzali.

Teraz sa časť študentov vracia a nepôjdu späť, lebo majú dištančnú formu štúdia. Prečo by pre nich mali platiť výnimky?

Neznamená to, že keď majú výnimku, tak sa nebudú správať zodpovedne. Pôsobím tiež na univerzite a na začiatku semestra študentov poučíme, že je v ich záujme, aby sa nezúčastňovali hromadných podujatí, rodinných stretnutí, spoločenských a športových podujatí vo vnútorných alebo vonkajších priestoroch, aby obmedzili vzájomné stretávanie so študentmi iných ročníkov, fakúlt, škôl a počas výučby a pohybu vo vnútorných priestoroch univerzity mali prekrytý nos a ústa čistým, suchým rúškom. V ich záujme preto, lebo ak sa opakovane bude prerušovať vyučovanie pre karanténu, nedokončia ročník a budú ho musieť opakovať. Medicína, ani ošetrovateľstvo a iné zdravotnícke odbory sa dištančne učiť nedajú. Sami si to musia uvedomiť a podľa toho sa správať.

Posledné týždne sme videli chaos v opatreniach. Pandemická komisia prijala opatrenia, premiér ich zmenil, do toho Bratislava prijala prísnejšie opatrenia. Teraz sa k nim opäť vraciame. Nie je chaos v opatreniach taký veľký, že ľudia nevedia, čo platí, a tak ich to môže odradiť od dodržiavania?

Áno, nie je dobré veľmi často meniť opatrenia. Chceli sme, aby opatrenia boli cielené na okresy s vysokou chorobnosťou a postihovali čo najmenší počet ľudí. Zistili sme však, že sa to zneužíva. Nie je problém odísť za zábavou do zeleného okresu. Na jednej strane sa mnohí sťažujú, že nevedia, čo platí, na druhej strane nemajú problém nariadenia obchádzať. Určite budeme na konzíliu súčasný stav analyzovať a rozhodneme ako ďalej.

Mali by sme ustúpiť od regionálnych opatrení?

Je to jedna z možností, aby opatrenia boli prehľadné, jednoduché a nedali sa obchádzať.

Bolo dobré, že premiér niektoré opatrenia pred dvomi týždňami zmierňoval?

Je v plnej kompetencii premiéra rozhodnúť o konečnom znení opatrení. Dá sa na to pozerať aj tak, že ak by sme skôr prijali prísnejšie opatrenia, boli by sme v nemilosti: prečo ste ich prijímali, keď sa nič nedialo. Teraz sa ukazuje, že iná cesta nie je.

Budete aj napriek tomu navrhovať prísnejšie opatrenia?

Rokovania na konzíliu vôbec nie sú pre nás jednoduché. Je veľmi ťažké sa rozhodovať, či niektorých pripravíme o prácu alebo iných ohrozíme na živote. Vyberáme si vždy len z horších možností. Ľudia to veľmi zle prijímajú. Ak niekto povie, že už je z pandémie unavený, tak môžem každého ubezpečiť, že my sme unavení mnohonásobne viac. Stále sme pred dilemou, ako ochrániť zdravie a aj pracovné miesta.

O čom bývajú najväčšie debaty na pandemických komisiách a konzíliách odborníkov?

Vždy sa snažíme dospieť ku kompromisu. Vychádzame pri tom z vedeckých poznatkov a štúdií, z epidemiologickej analýzy situácie u nás, z matematických analýz, ako aj z porovnania prístupov v iných krajinách. Na každé zasadanie sa dôkladne pripravujeme, chystáme podklady.

Ľudia odmietajú opatrenia, prekvapuje vás, ako stúpla neochota dodržiavať ich?

Vôbec ma to neprekvapuje, pandémia už trvá dlho. Na internete pracujú konšpirátori. Sú to ľudia, ktorí chcú na seba upozorniť. A keďže nevedia upozorniť serióznou prácou, upozorňujú konšpiráciami. Alebo sú to ľudia, ktorí si potrebujú získať sledovateľov na sociálnych sieťach, a tak rozprávajú, čo chcú ľudia počuť. Teda, že netreba nosiť rúška, že to je ľahké ochorenie a podobne. Ľudia by si mali uvedomiť, že títo „nositelia dobrých správ“, nemajú žiadnu zodpovednosť za zdravie verejnosti. Majú jedine svoje záujmy, najčastejšie, ako predať viac výživových doplnkov. Ako inak sa dá vysvetliť, že na COVID sú zrazu odborníci tí, ktorí sa o infekčné ochorenia a už vôbec nie o ich prevenciu nikdy odborne nezaujímali. Sú to takí „univerzálni špecialisti“.

Ako sa dá bojovať s neochotou ľudí dodržiavať opatrenia?

Máme dve možnosti – jedna je sprísniť opatrenia a posilniť kontroly zo strany polície a dávať pokuty. Alebo sa môžeme poučiť na chybách druhých. Ľudia už zabudli, ako to bolo v Taliansku a Španielsku, kde vojenské autá odvážali z nemocníc množstvá rakiev, lebo pohrebné služby už nestíhali. Bola by som veľmi rada, keby sme nedošli k takémuto scenáru, aby sme sa museli učiť na vlastných chybách.

Neobávate sa, že o týždeň či dva budú v nemocniciach starší ľudia v ťažkých stavoch a stúpne počet úmrtí?

V niektorých krajských mestách infekčné oddelenia už hlásia zvýšený počet hospitalizácií starších ľudí. Mladí, ktorí sú infikovaní, prenesú infekciu na starších. Mali sme na Slovensku prípad, keď sa mladý človek vrátil z Chorvátska a aby nenakazil rodinu, išiel do karantény k starej mame. Tú infikoval a zomrela. Z tých, ktorí sa dnes nakazia, začnú umierať ľudia o mesiac až dva. To je nevýhoda nákazy COVID-19, že ak dnes poľavíme, dôsledky nevidíme hneď, ale až s odstupom času.

Odporučili by ste momentálne seniorom, aby sa nestretávali s rodinou, aby boli v dobrovoľnej izolácii?

Určite áno a myslím, že tak mnohí aj robia. Naša rodina sa vždy v septembri stretáva, aby sme sa rozlúčili s letom a oslávili narodeniny a meniny niekoľkých z nás. Tento rok sme to zrušili.

Ako si majú udržať duševné zdravie, najmä ak už dlho žijú v izolácii?

Poznám ľudí, ktorí sa s rodinou stretnú vonku, nie vo vnútri. Idú na prechádzku a majú pritom rúška. Odporúčala by som, že ak je niekto v kontakte so starším, teda rizikovým človekom, mal by mať rúško aj vonku.

Minister Krajčí zverejnil minulý týždeň miesta, kde sa ľudia nakazili. Medzi nimi boli oslavy aj kostoly. Ktorým miestam by sa ľudia mali vyhýbať?

Akýmkoľvek miestam, kde dochádza ku koncentrácii väčšieho množstva ľudí. K problémom na náboženských akciách veľmi zodpovedne pristúpila Konferencia biskupov Slovenska. Vydala pokyny pre farnosti, teraz je dôležité, aby ich aj dodržiavali. Mali by sme sa vrátiť k opatreniam z prvej vlny aj v tom, aby sme sa neobjímali a už vôbec sa nebozkávali pri stretnutí. Veľmi ma mrzí, keď takéto scény vidím v televízii. Bola som v rozpakoch, keď sa na odovzdávaní ceny OTO komentátori z oblasti športu a zástupcovia kultúrnej obce ponosovali, že protiepidemické opatrenia sú pre nich likvidačné a dožadovali sa stavu pred pandémiou. Pandémia je tu a týka sa každého z nás. Aj účastníkov prenosu a ocenených. Svojím správaním – ignorovaním rúšok, objímaním a bozkávaním - jasne ukázali, že im uchádza pochopenie podstaty, ako sa priblížiť k stavu pred pandémiou. Všetci by sme boli najradšej, keby už vírus zmizol a nebol by hrozbou a každý by mohol pracovať tak, ako pred pandémiou. Žiaľ, nie je to možné. Vírus tu je a bude sa prenášať do takej miery, ako mu to dovolíme. A dovoľujeme mu to čoraz viac.

Hygienici nestíhajú robiť kontrolu opatrení, pritom od októbra pribudne povinnosť s políciou kontrolovať svadby, nemáme zákon, ktorý by vedel dohľadať ľudí po návrate z červených krajín. Vieme vôbec kontrolovať opatrenia?

Ťažko sa mi posudzuje, ako to zvládame. Na zamestnancov regionálnych úradov verejného zdravotníctva je veľký tlak. Niektoré to zvládajú lepšie, niektoré nie, závisí to od počtu nových prípadov a počtu pracovníkov. Úrady boli dlhé roky poddimenzované najmä finančne, čo malo zákonite vplyv na personálne obsadenie. Najhoršia situácia je na RÚVZ v Bratislave, ktorý má v kompetencii celý Bratislavský kraj, čo je viac ako 600-tisíc obyvateľov. Za taký nízky plat, ako nám ponúkajú, sa v Bratislave nedá vyžiť, to bola najčastejšia argumentácia mojich študentov magistrov verejného zdravotníctva po skončení štúdia. O lekároch, ktorí na úradoch dostávajú o polovicu nižší plat ako lekári v nemocnici, už ani nehovorím. Dokonca tu vznikol názor, že lekárov vo verejnom zdravotníctve nie je treba. Preto nemáme takmer žiadnu „striedačku“. Až súčasná vláda robí opatrenia, aj mimoriadne, aj systémové. Nie je to však jednoduché a nie je to možné zmeniť zo dňa na deň, ani v priebehu dvoch letných mesiacov. Vychovať odborníka trvá niekoľko rokov.

Ak dnes nevieme úspešne kontrolovať opatrenia, nie sme priveľmi odkázaní na ochotu ľudí opatrenia dodržiavať?

Ak to ľudia nebudú dodržiavať, sami na to doplatia. A veľmi skoro na to prídu. Niečo sa skontrolovať dá – tak sme napríklad nastavili, aby na hraniciach s Českom boli náhodné kontroly, aby to nebolo len na zodpovednosti ľudí a aby vedeli, že ich môžu skontrolovať. Musíme však vychádzať z reálneho života. Všade kontrola byť nemôže.

Premiér vyzval ľudí, aby oni kontrolovali dodržiavanie opatrení a aby nahlasovali, ak niekto napríklad v kine nemá rúško. Ako by sta sa zachovali v takej situácii vy?

Upozornila by som usporiadateľa alebo zodpovedných, aby urobili nápravu. Ak by nedošlo k náprave, tak by som odišla.

V kine, kde by v sále sedeli aj ľudia bez rúška, by ste neostali?

Nie.

Na čo sa máme pripraviť? Budú zakázané hromadné podujatia alebo zatvorené prevádzky tak ako v prvej vlne?

Nemyslím si, že sa preventívne budú zatvárať výrobné prevádzky. Len v tom prípade, ak by tam ľudia začali chorľavieť. Tí, ktorí ignorujú opatrenia, by si mali uvedomiť, že ohrozujú ekonomiku viac ako my. Ak budú ľudia chorí a v karanténe, nebudú môcť pracovať. Štáty, ktoré sa vybrali v prvej vlne cestou „premorenosti populácie“, sa zbadali, keď im zomierali tisíce ľudí denne. Museli prijať oveľa prísnejšie opatrenia ako my. Keď im poklesli počty infikovaných, opatrenia uvoľnili, nie však do takej miery, ako sme uvoľnili na Slovensku. Poučení vlastným vývojom ponechali určité opatrenia aj v lete. Takýmto príkladom je Švédsko alebo Veľká Británia. Takže tvrdenia, že si v prvej vlne premorili populáciu, ktorá má už protilátky, a preto majú nízke počty nových prípadov, sú zavádzajúce. Ale musíme si uvedomiť, že svet sa po pandémii zmení a možno si niektorí ľudia budú musieť hľadať zamestnanie v iných oblastiach. Už to nebude ako predtým.

Ktoré oblasti sú najviac ohrozené?

Tie, pri ktorých dochádza ku kontaktu veľkého množstva ľudí. Veľké koncerty, podujatia. Pomôcť nám môže len vakcína.

Ozýva sa kritika smerom na vládu či odborníkov, že sme prespali leto a nie sme na druhú vlnu pripravení tak, ako by sme mohli byť. Ako to hodnotíte?

My epidemiológovia sme celé leto pracovali, neviem povedať, ako to bolo inde.

Ako vnímate kritiku? Pracujete viac, cítite zodpovednosť a zároveň vás kritizujú.

Sme na to zvyknutí. V prvej vlne sme veľmi skoro prijali razantné opatrenia. Vďaka tomu sme ju prekonali veľmi ľahko. Ľudia nám vyčítali, načo sme ich prijímali, keď sa nič nedialo. Keby sme opatrenia neprijali a ľudia by zomierali ako v Taliansku, tak by nás kritizovali, že sme ich neprijali. Epidemiológ nie je nositeľ dobrých správ. Vždy niečo zakazuje – najmä to, čo ľudia robia radi. Je však potrebné si uvedomiť, že ani hlavný hygienik, ani epidemiológovia si vírus nevymysleli. Robiť ich vinnými za súčasnú situáciu je preto veľmi jednoduché, ale zároveň neférové. Bola by som rada, ak by sme nehľadali nepriateľa tam, kde nie je. My sa snažíme veľmi citlivo pristupovať k opatreniam, aj k športovým a kultúrnym podujatiam. Aj my sme kultúrne žijúci ľudia. Som veľmi smutná, že tento rok nie sú Bratislavské hudobné slávnosti, každý rok chodím na Pohodu a bolo mi ľúto, že nebola. Som fanúšikom našich hokejistov aj futbalistov. No skôr, než začneme ukazovať prstom, mali by sme začať u seba. Tak sa skúsme zastaviť a zamyslieť nad tým, čo môže urobiť každý z nás už dnes, aby sme sa všetci mohli tešiť na lepšie časy.


Zdroj: SITA (Denník N)