Drucker chce okresať pohotovosti

Kratšie ordinačné hodiny a menej ambulancií, ktoré budú otvorené celú noc. Od budúceho roka pacienti nemusia v prípade núdze nájsť lekára tak ľahko ako dnes, niekde za ním aj dlhšie pocestujú.

Ministerstvo zdravotníctva chce zmeniť fungovanie ambulantných pohotovostí. Uvažuje, že určí počet tých, ktoré budú otvorené cez noc do rána, ostatné len do desiatej večer. Zavedenie dvoch kategórií pohotovostí lekári hodnotia ako diskrimináciu.

Všeobecní lekári a internisti, ktorí sa striedajú v lekárskej službe prvej pomoci (LSPP), už roky upozorňujú, že počet pacientov klesá a že po desiatej večer sú tam vlastne zbytoční. Okrem toho pohotovostné zmeny sú podľa nich slabo platené. Pripomínajú, že po službe, ktorá sa končí o šiestej alebo o siedmej ráno, musia nastúpiť do svojej ambulancie. Žiadajú, aby ministerstvo odkrojilo z tejto povinnosti. Nový minister zdravotníctva Tomáš Drucker sa na to podujal. LSPP plánuje rozdeliť na dve skupiny, prvá bude slúžiť od poobedia do rána a bude predstavovať základnú, fixnú, sieť, druhá bude v prevádzke kratšie, len do desiatej večer. Presnejšie predstavy, kto by mal do základnej siete patriť, ešte nemá. „Je dôležité, aby v prípade potreby existoval prístup k lekárskej službe prvej pomoci pre dospelých aj deti, zubnolekárskej a lekárenskej pohotovosti v nepretržitom 24–hodinovom režime. Je však potrebné nastaviť pravidlá pre vznik a prevádzku takejto minimálnej siete ambulancií," povedala hovorkyňa ministerstva Stanislava Pondelová.

Lekárom sa ministrova idea nepáči. „Nemôžu vzniknúť dve kategórie pohotovostí, bude to diskriminácia určitej časti lekárov. Nikto s tým nebude súhlasiť," poukázala všeobecná lekárka pre dospelých Monika Medová zo správnej rady neziskovky, ktorá prevádzkuje pohotovostnú službu v Trnave. Pripomenula, že k dispozícii majú 50 lekárov, z toho 40 má nad 50 rokov a 33 z nich neslúži, pretože ide napríklad o diabetikov. „Služby všelijako látame," poznamenala. Nevyriešilo by to podľa nej ani viac peňazí pre tých, ktorí by slúžili v noci. Dôvodom je nedostatok a vyčerpanosť doktorov.
Ak by vznikli dve skupiny pohotovostí, lekári sa budú podľa Medovej brániť a bude to o konzultáciách s právnikmi. Podčiarkla, že na jednej strane ich zákon núti slúžiť, no porušujú tým iné predpisy. Trnavská praktická lekárka pre dospelých Eva Illášová vníma obmedzenie prevádzky nočných pohotovostí ako polovičaté riešenie. „Lekári, ktorí budú musieť slúžiť až do rána, s tým určite budú mať problém." Dnes platia pre všetkých rovnaké podmienky. Podľa nariadenia vlády na každých 100–tisíc obyvateľov musí byť otvorená jedna pohotovostná ambulancia pre dospelých, pri deťoch je hranica 50–tisíc obyvateľov a pri zubnej pohotovosti 400–tisíc. V rámci kraja ich manažujú župy. Ordinačné hodiny vo väčšine sú cez pracovný týždeň zhruba od 16. h do 6. alebo 7. h rána, cez víkend a sviatky nepretržite.

Nový model pohotovostí má do konca tohto roka nájsť špeciálna pracovná skupina, ktorú zriadilo ministerstvo. „Jej úlohou je vyhodnotiť, kde budú fungovať pohotovosti v režime nepretržitej prevádzky a kde sa prevádzka skráti tak, aby zostala zabezpečená dostupná zdravotná starostlivosť pre všetkých pacientov," uviedla hovorkyňa ministerstva. Predchádzať tomu má kvalifikovaná analýza a odborná diskusia.

Slovenská lekárska komora žiada, aby došlo k obmedzeniu pohotovostí do desiatej večer celoplošne. Predstavila aj návrh, kde majú sídliť pohotovostné ambulancie. S lekárskou komorou však nesúhlasí Asociácia nemocníc Slovenska, ktorá bojuje o zachovanie aktuálneho stavu. „Dokým nebude zo strany štátu doriešená problematika akútnych nemocníc a urgentných príjmov," vysvetlil riaditeľ kancelárie asociácie Miroslav Valaštík.

Podľa čestného prezidenta Asociácie súkromných lekárov Ladislava Pásztora je najvyšší čas na zmenu. „Asi tretina lekárov je v dôchodkovom veku. Postupne zomierajú a noví neprichádzajú. Keď týchto lekárov zoderieme skôr, problém začne byť horší," pripomenul. Slúžiť na pohotovosti prikazuje lekárom zákon pod hrozbou sankcie. Priemerne tam trávia dve až tri noci v mesiaci. Sú však regióny, kde majú najmä pediatri pohotovosť päť– až sedemkrát do mesiaca. Zo svojich ordinácií odchádzajú lekári rovno do ambulancie pohotovosti, ktorá je často vzdialená niekoľko kilometrov. Po nočnej službe sa ráno vracajú späť do ordinácií, bez odpočinku. „Podľa štatistík prichádzajú po desiatej večer priemerne dvaja pacienti. Často ide o takých, ktorí majú napríklad bolesti a mohli už predtým navštíviť svojho všeobecného lekára alebo so zdravotným problémom vedia počkať do rána," argumentuje Pásztor. Po 22. h by pohotovosť zabezpečovali záchranky a urgentné príjmy v nemocniciach, kde v súčasnosti prijímajú pacientov v akútnych a vo vážnych stavoch. Stanoviť dve kategórie pohotovostí nie je podľa lekára veľmi šťastné. „Znamenalo by to, že ľudia nebudú mať rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti," podotkol Pásztor. Niektorí by ju mali bližšie, iní by za ňou museli cestovať dlhšie.

Všeobecná lekárka Gabriela Chalupková, ktorá ordinuje v Trenčíne, hovorí, že by nebolo spravodlivé, keby lekári v krajskom meste slúžili do rána a lekári napríklad v Ilave len do desiatej večer. „Proti tomu by sme sa určite stavali." Trenčianski lekári už majú návrh k rozdeleniu pohotovostí. „Súhlasili by sme s tým v prípade, že do desiatej večer by slúžili trenčianski lekári a na nočných službách od desiatej večer by sa striedali všetci doktori z kraja. Keď sme to zrátali, nočná pohotovosť by potom vyšla na jedného lekára dvakrát do roka. To by bolo podľa mňa únosné," dodala Chalupková.
Už dnes je však niekde táto služba obmedzená. „V okresoch Poprad a Kežmarok sú pohotovostné ambulancie otvorené do desiatej večer, potom funguje už len sanitka s lekárom. Týka sa to aj detských pohotovostí," informovala popradská všeobecná lekárka Mária Jančíková. Ako dodala, lekári v Kežmarku na nedávnej spoločnej schôdzi navrhovali skrátenie ambulantných hodín do ôsmej večer. „Súčasný systém je však nastavený dobre. Ako to u nás funguje, je podľa mňa ideálne," uzavrela Jančíková.

Zdroj: SITA (Pravda)