Diskriminácia oficiálne nejestvuje

HIV pozitívni ľudia si ťažko nájdu lekára, majú obavy aj zo straty zamestnania.

Aj podľa Petra Zahradníka z občianskeho združenia Dom Svetla Slovensko medzi infikovanými a chorými na Slovensku prevládajú muži, ktorí majú styky s mužmi. „Je to spôsobené vyššou prevalenciou HIV v tejto komunite, ľahším prenosom pri nechránenom análnom styku, ale aj tým, že títo muži chodia oveľa viac na testy, pretože vedia, že sa ich to bytostne dotýka,"uviedol P. Zahradník.

Ľahostajnosť zdravotníkov

Nízky prírastok mladých heterosexuálnych ľudí je podľa neho čiastočne spôsobený aj tým, že nie sú rutinne testovaní a obvykle sa na HIV infekciu príde náhodne. Napríklad pri predoperačných odberoch krvi či pri darovaní krvi, ale aj pri testoch v rámci tehotenstva. Mimochodom, na Slovensku porodilo 24 HIV+ žien, pričom ani jedno dieťa nie je infikované.

P. Zahradník pripomenul, že HIV pozitívni pacienti sa stretávajú nielen s diskrimináciou v zamestnaní, ale aj s mnohými problémami pri poskytovaní bežnej zdravotnej starostlivosti napr. u obvodných lekárov, zubárov či gynekológov alebo chirurgov. Pozitívny pacient je podľa zákona povinný o svojej diagnóze ošetrujúceho lekára informovať. „Stručne povedané, ide o dve samostatné línie - jednak nevedomosť, neodbornosť a ľahostajnosť niektorých zdravotníckych pracovníkov, ale aj odmietanie HIV pozitívnych v súkromných ambulanciách, ktoré ani tak nesúvisí s prípadnou nevedomosťou, ale viac s obavou zo straty klientely, keby sa dozvedeli, že lekár ošetruje aj pacienta HIV+,"vysvetlil P. Zahradník. V oboch prípadoch však podľa neho ide o „neetické správanie v rozpore s pravidlami poskytovania zdravotnej starostlivosti, v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a s antidiskriminačným zákonom" Prezident SKZL MUDr. Ján Gašič sa pred časom vyjadril, aby u nás, podobne ako v Česku, vznikli centrá na liečbu HIV pozitívnych pacientov, čo je zrejme hudba budúcnosti.

Lekár môže pacienta odmietnuť - ak prekročí svoje pracovné zaťaženie, ak má s pacientom osobný vzťah, ktorý nezaručuje objektívne hodnotenie jeho zdravotného stavu, alebo ak mu v tom bráni osobné presvedčenie, čo sa týka sterilizácie, umelého prerušenia tehotenstva alebo asistovanej reprodukcie. Potvrdil to aj JUDr. Ivan Humeník. „Upravuje to zákon 576/2004 v § 12 ods 2. Dôvod pracovnej vyťaženosti sa netýka prípadu všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre pacienta, ktorý má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v určenom zdravotnom obvode poskytovateľa. Podľa môjho názoru lekár nemá na základe tejto informácie právo odmietnuť pacienta, tobôž nie v prípade neodkladnej starostlivosti,"uviedol košický advokát. Ako dodal, „takýto pacient má podľa mňa povinnosť na takéto riziko ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka upozorniť, ten je povinný zachovávať mlčanlivosť" Na Slovensku sa však žiadny HIV+ pacient, ktorý sa s touto formou diskriminácie stretol, neobrátil na súd a nežiadal od lekára finančné odškodnenie. V Česku, kde je 2 233 HIV+ ľudí, súd vyhrali dvaja pacienti, v Nemecku dokonca ústavný súd označil prepustenie HIV+ človeka za protiústavné a vytvoril precedens.

Hrozí aj strata práce

Keď sme hovorili s niekoľkými HIV pozitívnymi, potvrdili problémy, s ktorými sa často stretli pri hľadaní lekára a neraz sa dočkali odmietnutia, predovšetkým u zubných lekárov.

„Stomatológ mi otvorene povedal, že ma nebude ošetrovať, lebo by sa to mohli iní pacienti dozvedieť a určite by od neho odišli,"povedal nám 42-ročný Jakub, ktorý našiel pochopenie až u devätnásteho zubného lekára. Chodí k nemu však až po ordinančných hodinách a všetko platí v hotovosti, v lekárovej dokumentácii vraj ani nefiguruje. Čo sa týka možnej profesijnej diskriminácie, nedávny prieskum v Česku ukázal, že až 63 percent HIV+ svoj stav pred zamestnávateľom tají, na čo majú právo, pre obavy, že by pod rôznymi zámienkami stratili prácu. Pracovníčka bratislavskej banky Anna sa neopatrne prezradila pred kolegyňami, že je HIV+ a do polroka bola v rámci reorganizácie práve ona prepustená. Potvrdilo sa, aké je postavenie HIV+ zamestnancov, alebo u ktorých sa prejavil AIDS, neisté a ako ho spoločnosť odsúva do úzadia. „Na základe skúseností pracovníkov Českej spoločnosti AIDS pomoc bolo zistené, že HIV+ ľudia môžu v Česku i na Slovensku rýchlo stratiť zamestnanie a nové pracovné uplatnenie hľadajú veľmi ťažko,"konštatoval P. Zahradník. Aj preto vznikla medzinárodná tematická sieť na výmenu skúseností v zamestnávaní HIV+ osôb, ktorej členom je aj Dom svetla Slovensko. Ide o neformálnu skupinu slovenských, českých, poľských a nemeckých vládnych i mimovládnych organizácií a inštitúcií, ktorých činnosť podporil Európsky sociálny fond.

Zdroj. SITA (Zdravotnícke noviny)