Čo sa deje, keď sa v mojej triede vyskytne šikanovanie?

Šikana je forma násilia – patologický jav, ktorý sa v školskom roku 2019/2020 vyskytoval na 86,3 % škôl na Slovensku (Janková, 2020). Polovica všetkých detí sa počas povinnej školskej dochádzky stretne so šikanou. Žiaľ, nie je to teda ojedinelý stav, ale fenomén, ktorý sa dotýka množstva detí. Šikanovanie v rôznej forme a v rôznej intenzite je teda pravidlom a nie výnimkou.

Pod pojmom šikana či šikanovanie si predstavme správanie žiaka (alebo skupiny žiakov), ktorého úmyslom je ublíženie (fyzické, psychické), ohrozenie alebo zastrašovanie iného žiaka. Ide o opakované útoky voči jedincovi, ktorý sa z rôznych dôvodov nevie brániť (minedu.sk).

Aby sme mohli hovoriť o šikanovaní, musíme vedieť, že zahŕňa tri kľúčové prvky:

• úmysel ublížiť obeti,
• existuje nepomer sily medzi agresorom a obeťou (či už psychickej, fyzickej alebo aj sociálnej),
• obeť trpí – teda je jej ubližované a nesúhlasí s tým, čo sa jej deje.

Prečo je taký vysoký výskyt šikanovania práve na základných školách?

Školské prostredie je možným zázemím na výskyt šikany, a to z dôvodu, že sa v takomto prostredí vyskytujú deti s rôznym vekovým zložením a sociálnym statusom, prítomné sú aj interakcie od formálnych vzťahov a pravidiel (ako napríklad učiteľ – žiak) až po neformálne vzťahy a pravidlá (tie fungujú medzi deťmi a sú to tzv. nepísané pravidlá). Práve miešanie formálnych a neformálnych pravidiel a vzťahov môže vytvárať množstvo podnetov a príčin, prečo deti niekoho vyčlenia. Hneď ako vznikne nepomer (v správaní, v školských výsledkoch) alebo vzniknú aliancie, šikanovanie sa postupne rozbieha. Práve tento nepomer a nesúlad síl je motorom na vyčlenenie „iného“ dieťaťa.

Na jednej strane tak máme agresora, ktorý je ochotný niekomu ublížiť, a na druhej strane máme obeť, ktorá z nejakého dôvodu bola označená ako slabšia a tej je ubližované.

 Nie je možné dopredu určiť, ktoré dieťa bude agresorom a ktoré obeťou. Vždy tu zohráva úlohu viac faktorov a viac predpokladov. Platí však, že agresor vyrastá buď v patologickom prostredí, kde násilie je cestou k dosiahnutiu cieľa, alebo naopak vyrastá v rodine, kde je vychovávaný v pocite dôležitosti. Následne si dieťa tento pocit dôležitosti vymáha aj v skupine rovesníkov. Taktiež tu môže zohrávať úlohu aj to, že dieťa sa v škole nudí, nemá dostatok podnetov.

Ak spomenieme obeť, väčšine ľudí napadne, že obeťou sa stane niekto, kto je tichý, kto sa učí veľmi dobre. Nie je to však pravda, obeťou sa môže stať hocikto – aj výrečné dieťa, aj dieťa s dobrým prospechom. Postačí, ak školské prostredie dá možnosť na násilné správanie. V školách chlapci častejšie zažívajú priame formy šikanovania, ako napríklad fyzickú agresiu. Dievčatá zas zažívajú viac nepriamych foriem šikanovania, ako sú ohováranie, urážky alebo kyberšikanovanie…

Ďalším mýtom je, že šikanovanie sa začína a končí sa v škole. Nie je to však tak. Šikanovanie väčšinou pokračuje aj po vyučovaní. Prečo? Pretože deti, ktoré chodia spolu do školy, sú väčšinou z toho istého prostredia, cestujú tým istým autobusom, navštevujú rovnaké základné umelecké školy či krúžky. Ich miesto relaxácie, krúžkov, trávenia voľného času sa mnohokrát prelína. Preto sa obeť a agresor stretávajú s najväčšou pravdepodobnosťou aj mimo školy. Obeť teda býva ochudobnená o pozitívny sociálny kontakt a bezpečné prostredie nielen v škole, ale aj mimo nej.

Šikanovanie sa nikdy netýka len agresora a obete. Týka sa celej triedy (buď je väčšia skupina agresorov, alebo zvyšok triedy sú „diváci“, teda vedia o šikanovaní, ale z nejakého dôvodu ho neriešia). Vidíme, že problém šikanovania je veľký a dotýka sa mnohých detí.

Je možné odhaliť šikanovanie ihneď?

Odhaliť ho nie je vždy jednoduché. Deti sa často „doťahujú“, provokujú a nie je jednoduché určiť hranicu, ktorá je už prekročením, a teda ide už o šikanovanie. Pomôckou môže byť práve kritérium troch prvkov, ktoré sa spravidla vyskytujú počas šikanovania. Len 20 % až 30 % mladých ľudí, ktorí sú šikanovaní, oznámi šikanovanie dospelému. Buďte vnímavý a citlivý na to, čo sa deje v triede, a sledujte hranicu, kedy ide o doťahovanie a slovné hračky a kedy sa začína rozbiehať šikanovanie.

Ako učiteľ by ste mali byť všímavý na to, čo sa deje vo vašej triede, vnímať klímu triedy, používanie – výber slov. Aby deti dozreli, aby nabrali sociálne zručnosti, tak vstupujú do rôznych vzťahov, posúvajú hranice, mnohokrát provokujú, aby videli, čo môžu a čo nemôžu, skúšajú trpezlivosť aj pevnosť autorít, objavujú svoju samostatnosť a svoju pozíciu v skupine spolužiakov. Práve v takomto sociálnom kontakte sa veľmi ľahko môže vyskytnúť takzvaná sivá zóna, keď si nemusíte byť istý, či už ide o šikanu alebo ešte nie. Možno sa vám aj javí, že už to prekračuje hranice, ale potenciálna obeť sa nesťažuje. Preto ak si nie ste istý, úplne najjednoduchším a zároveň najdôležitejším krokom by mal byť krátky rozhovor s dieťaťom (osamote).

Šikanovanie môže prebiehať formou verbálnych útokov, ako sú vulgárne nadávky, výsmech, urážky, vyhrážky a zastrašovanie, formou fyzických útokov, akým je bitka, fackanie, postrkovanie, kopanie. Tiež nevhodné sexuálne narážky a obťažovanie, kradnutie vecí, plnenie nezmyselných príkazov… Spôsobov a foriem je mnoho.

Ako môžete pomôcť dieťaťu a jeho rodičom? Ako s nimi viesť komunikáciu?

1. Komunikujte s obeťou v bezpečnom prostredí. Uistite ju, že váš rozhovor je dôverný. Vysvetlite jej, čo sa bude diať ďalej.
   
2. Kontaktujte riaditeľa/riaditeľku školy, ako aj psychologičku. Dohodnite si jasne stanovené kroky a plán na riešenie situácie. Ošetrite situáciu aj v triede (psychologička, špeciálny pedagóg vám pomôžu).
3. Kontaktujte rodičov a ponúknite im pomoc, podporu.
4. Nikdy nespochybňujte ani nezľahčujte to, čo hovoria rodičia obete a obeť sama.
5. Dbajte na to, aby dieťa vedelo, že stojíte za ním a že mu zaistíte bezpečné prostredie.
6. „Reštartujte“ vzťahy v triede, pomôžte nastaviť rovno‑ váhu medzi deťmi. Skúste pracovať aj s agresorom a postupne ho zbavovať nálepky agresora.
7. Podporte dieťa aj rodičov, že nie je potrebné, aby zmenilo školu. Nie je totiž vhodné, aby obeť, ktorá prežila psychicky náročné a ťažké obdobie, bola presúvaná do nového prostredia, k novým spolužiakom. Každá takáto zmena so sebou prináša ďalší stres. Ak však rodičia či dieťa otvoria túto tému a vyjadria, že chcú, aby dieťa prestúpilo, skúste najprv zastabilizovať dieťa, triedu a ošetriť vzťahy v nej. Ak však prídete o dôveru rodičov, tí vám už nikdy nezveria svoje dieťa.

Šikanovanie je vážny čin a hoci v Trestnom zákone nie je explicitne uvedené, je napísané, že „…jeho prejavy môžu napĺ- ňať skutkovú podstatu trestného činu, alebo priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, alebo priestupku proti majetku. Žiak, ktorý je agresorom, môže byť trestne stíhaný najmä za trestný čin ublíženia na zdraví, obmedzovania osobnej slobody, lúpeže, vydierania, hrubého nátlaku, nátlaku, porušovania domovej slobody, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, krádeže, neoprávneného užívania cudzej veci, poškodzovania cudzej veci, nebezpečného vyhrážania sa, nebezpečného prenasledovania, nebezpečného elektronického obťažovania…” 

Teda v prípade, že sa vo vašej triede vyskytuje šikanovanie, ste povinný to oznámiť riaditeľovi školy a v prípade podozrenia zo spáchania trestného činu aj polícii. V prípade, že osoba (dieťa) nie je trestne zodpovedná (má pod 15 rokov života), zákonný zástupca tohto žiaka a samotný žiak zodpovedajú za škodu spoločne.

Taktiež ak „…pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, ktorému je známy prípad šikanovania a neprijme žiadne opatrenie, môže byť stíhaný najmä za trestný čin: a) neprekazenia trestného činu, b) neoznámenia trestného činu, c) ublíženia na zdraví” 

Žiaľ, prax potvrdzuje štatistiku, že učitelia zasiahnu v prípade šikanovania v priemere iba v 1 z 25 prípadov. Tu je namieste apelovať na všetkých pedagógov, že ak máte/majú podozrenie na šikanu, treba okamžite konať. Takisto ak vás osloví rodič alebo žiak, že má informácie o šikanovaní, prípadne sám je šikanovaný, treba sa k tomu postaviť profesionálne, zodpovedne a ľudsky. A to ihneď konať. Nespochybňujte ani dieťa, ani rodičov, ktorí sa na vás obrátili s dôverou. Krytie a neriešenie šikanovania je trestný čin, v konečnom dôsledku je to aj podnet pre školskú inšpekciu, ktorá po podaní podnetu prešetruje celú situáciu na škole.

Patologické správanie a patologický jav šikanovania nie je možné podceniť. Jeho dosah a následky na všetkých zúčastnených sú obrovské. Obete následne môžu trpieť rôznymi psychickými ťažkosťami, psychosomatickými ochoreniami a môže sa im zhoršiť prospech, ako aj iné závažné následky (samovražedné myšlienky, nenávisť, pomsta…). Pracovať s deťmi, všímať si ich a poznať ich je kľúčom k odhaleniu akéhokoľvek patologického správania. Vždy treba zasiahnuť a nečakať, kým sa situácia vyhrotí. Každé dieťa si zaslúži po‑ moc a prijatie – aj obeť, aj agresor. Majte na pamäti, že práve (ne‑) riešením šikanovania môžete negatívnym spôsobom ovplyvniť budúcnosť dieťaťa a jeho (ne‑) dôveru v dospelých.

Zdroj: Úryvok z knihy KRÍZOVÁ KOMUNIKÁCIA V ŠKOLE, PaedDr. Katarína Winterová, RAABE, 2023

KRÍZOVÁ KOMUNIKÁCIA V ŠKOLE

Efektívny, praktický a pomáhajúci štýl komunikácie pedagóga s rodičmi žiakov pri riešení problémov

Mnoho konfliktných a krízových rozhovorov čaká na každého človeka, ktorý pracuje s deťmi a dospelými. Konflikty sú totiž súčasťou ľudského nažívania. Zdanlivo obyčajná komunikácia o problémoch dieťaťa sa môže ľahko zvrtnúť do veľkého nedorozumenia, hádky či osočovania. Čo s tým? Ako sa zachovať? V knihe sa dozviete, čo sa deje v človeku, ak prežíva krízu, konflikt, strach či hnev. Dozviete sa, ako rozumieť emóciám a ako počúvať druhého. Ale aj to, ako si zachovať nadhľad a ako komunikovať problémy a viesť krízovú komunikáciu. 

Kniha prináša:

• návody, ako sa rozprávať nielen s ľuďmi, s ktorými máme spoločné názory a prežívanie, ale aj s tými, ktorí hľadia na svet inak ako my; počúvať, rešpektovať a zároveň si zachovať svoj postoj a vnútorný pokoj,
• analýzu, ako reagujeme v emočne napätých situáciách,
• odhalenia, čo sa skrýva za slovami a reakciami komunikačného partnera,
• pravidlá, ktoré zvyšujú možnosť dobrého vyriešenia konfliktu
• nielen zaujímavé, ale najmä praktické tipy, ako zvládať náročné rozhovory s rodičmi
• kapitolu venovanú rizikovému správaniu detí/mladistvých; predstavenie niekoľkých náročných kritických situácií, z ktorých pramenia rôzne reakcie a správanie detí: čo dieťa prežíva, ako rozpoznať varovné signály a signálov, a ako včas zasiahnuť a vhodnou intervenciou pomôcť dieťaťu
• pomôže aj pri komunikácii všeobecne – so žiakmi, s kolegami, v súkromí... 

Knihu si už teraz môžete objednať TU