Budú sa zdravotné sestry vzdelávať kratšie? Ich zástupca zaujal jasné stanovisko, ponúka iné riešenie

Už v minulosti boli viaceré snahy prilákať do sektora viac sestier, najnovšie by liberáli chceli presadzovať zmeny v ich vzdelávaní.

Zuzana Ondreíčková nie je ako zdravotná sestra žiadnym nováčikom, niekoľko rokov pracuje na internom oddelení. Spomína si, aké to bolo počas štúdia a tvrdí, že samotné vzdelávanie ťažké nebolo. Ak by predsa len mala čosi zmeniť, bol by to výber učiva. „Učili sme sa, ako táto práca prebiehala pred sto rokmi, čo sa kedysi robilo a podobne. Nebolo to nič, čo by nám potom v samotnej praxi pomohlo,“ hovorí zdravotná sestra, ktorá svoju profesiu vykonáva s nasadením, aj napriek tomu, že to veľakrát nie je ľahké. Predtým študovala na gymnáziu. Keď si to porovná s tými, ktorí ukončili strednú zdravotnícku školu, vidí rozdiel v tom, aké to mali náročné. Museli sa vzdelávať veľmi dlho, keďže sa na povolanie sestry pripravovali na strednej, aj na vysokej škole.

Cesta do budúcnosti

Riaditeľ kancelárie Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Lukáš Kober si tiež dobre pamätá, aké to bolo počas jeho štúdia. Študent musí absolvovať 4 600 hodín, čo môže byť zaťažujúce. Polovicu času však tvorí prax, aby si osvojili klinické skúsenosti na jednotlivých pracoviskách. Ak by mal on niečo meniť, tak to, aby prax nebola bezplatná.

„Museli sme praxovať aj v lete. Nemohli sme brigádovať, nejako si privyrobiť, namiesto toho sme v rámci praxe pracovali bezplatne v nemocnici. To by bola možno cesta do budúcnosti, vziať si príklad z Írska, kde študenti za súvislú prax dostávajú okolo 1 000 eur,“ uviedol Kober. Politickí predstavitelia by sa podľa neho mohli zaoberať takýmito zmenami a nenavrhovať niečo, čo sa aj tak nepresadí.

Len 3 000 hodín

Poslankyňa Národnej rady Jana Bittó Cigániková za stranu Sloboda a Solidarita si myslí, že počet hodín štúdia treba skrátiť na 3 000. Tvrdí, že na zdravotné sestry sú kladené ešte väčšie nároky ako na lekára, pokiaľ ide o vzdelanie. Liberáli súčasne navrhujú, aby na vysokých školách uznávali aj stredoškolské vzdelanie sestier. Slovensko je však povinné dodržiavať európske smernice a tie nám nariaďujú podmienky vzdelávania sestier, koľko hodín má trvať a čo sa smie uznať. „Keď sme vstupovali do Európskej únie, zaviazali sme sa k dodržiavaniu európskych smerníc a tiež k tomu, že ich implementujeme do nášho právneho systému. Ak by sa len z našej strany skracovalo vzdelávanie sestier, určite by sa to riešilo aj v rámci Európskej komisie,“ vysvetľuje Kober.

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek by s takýmto návrhom nikdy nesúhlasila. Kober má možnosť stretávať sa s viacerými organizáciami aj v rámci Európy, a tak vie, že podpora by nešla ani odtiaľ. Spomenul Európsku federáciu študentov ošetrovateľstva, kde sa jasne rovnako vyjadrili, že o skrátenie vzdelávania záujem nemajú. „V prvom rade by mohli skúsiť komunikovať s odborníkmi na danú tému, až potom dávať politické vyhlásenia,“ komentuje Kober slová predstaviteľov SaS.

Nevieme ich udržať

Politici zo strany SaS zdôrazňovali, že ak by sa počet hodín výučby skrátil, motivovalo by to viaceré sestry k vzdelaniu a celý proces by sa zjednodušil. Problém však nie je v tom, ako pripomína Kober, že by sme nemali dostatočné množstvo vzdelaných sestier. Naopak, z údajov, ktoré má k dispozícii, vyplýva, že vlani sme mali 1 150 absolventov ošetrovateľstva, ale iba 38 percent z nich sa zaregistrovalo a 600 z nich odišlo. Problém je preto podľa neho v tom, že sestry v našom zdravotníctve nevieme udržať.

Snahy tu už boli

Ministerstvo zdravotníctva pre HN potvrdilo, že takéto úsilie tu už bolo, ale nebolo úspešné. „Ministerstvo podporuje úpravu vzdelávania sestier, už v minulosti konzultovalo rôzne alternatívy vstupných podmienok a vzdelávania sestier so zástupcami Európskej komisie, ale návrhy boli komisiou hodnotené ako nesúlad s príslušnou smernicou,“ zmienil sa komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva. K problematike rôznych foriem započítavania štúdia sestier je podľa rezortu nutná aj diskusia a spolupráca s rezortom školstva, ktorý má vo vecnej pôsobnosti právne predpisy týkajúce sa stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania. Cieľom ministerstva bude zmena kompetencií zdravotníckych pracovníkov. Rezort upozorňuje na to, že s niektorými krokmi sa už začalo. Upravili sa kompetencie praktickej sestry – asistenta a vyhláška o úprave kompetencií sestry a pôrodnej asistentky je v legislatívnom procese. „Zlepšenie situácie s počtom sestier a lekárov vidíme aj v pokračovaní v naštartovaných reformách – pracujeme na reforme všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti, pokračujeme v optimalizácii siete nemocníc a pripravujeme katalóg výkonov. Chceme tiež znížiť administratívnu záťaž či odbúrať nadbytočné návštevy v ambulanciách,“ opísali budúce kroky.

Nie je to problém len u nás

Nedostatok zdravotných sestier nie je problémom iba na Slovensku. Nám ich pritom v súčasnosti podľa Kobera chýba 16-tisíc. Ako ukazujú dáta Národného centra zdravotníckych informácií, klesajúci trend trvá dlhšie. Najnovšie čísla za rok 2022 hovoria, že oproti roku 2021 počet sestier klesol o 280. Keď to však porovnáme s rokom 2009, úbytok je väčší, a to až 1,8 tisíca sestier. Zdravotné sestry pritom chýbajú na celom Slovensku. 

Šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský upozorňuje na to, že nedostatok sestier pociťujú najmä na západnom Slovensku, kým na východnom je málo lekárov. Podľa neho sa to týka najmä menších nemocníc. Spomína však napríklad bratislavskú nemocnicu Bory, kde, ako tvrdí, chýba 300 sestier.

Nemocnica Bory nepopiera, že ešte nemá plne obsadený personál. Hovorkyňa nemocnice Bibiána Ovečková menuje ako nedostatkové sestry-špecialistky v anestéziológii a intenzívnej medicíne. Zďaleka však nie sú jediní. Aj hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Martin Katarína Kapustová pripustila, že im sestry chýbajú, a to najmä detské, psychiatrické a anestéziologické, ale tiež sa to týka aj internej a pľúcnej kliniky.

Zdroj: SITA (hnonline.sk)