Bittó Cigániková: Tak trochu som v opozícii

Zlá situácia v zdravotníctve trvá roky, pripúšťa šéfka zdravotníckeho výboru JANA BITTÓ CIGÁNIKOVÁ z SaS. O štrajkovej pohotovosti lekárov však hovorí, že ju prekvapilo, že nevidela „konkrétny aktualizačný moment“.

Urobila vláda niečo, aby prilákala viac sestier a lekárov do zdravotníctva?

Teraz už áno. Nebolo to úplne slávne, ale treba objektívne povedať, že covid nie je výhovorkou. Vtedy sa nemáte veľmi čomu inému venovať. Teraz riešime vojnu, medzitým prišla energetická kríza. Je to objektívny fakt. Napriek tomu chcem povedať, že sa napríklad robia opatrenia týkajúce sa mladých lekárov, ktorí často odchádzali do zahraničia, aby tu zostali.

Aké?

Je ich viac, ale viem povedať šesť, ktoré navrhli naši mladí saskári. Komunikovali so svojimi spolužiakmi a priniesli šesť návrhov, ktoré im vyšli v prieskume ako dôvody toho, prečo odchádzajú. Majú nedostatočnú prax, nestíhajú sa im venovať v nemocniciach, nemôžu praxovať aj v iných, napríklad v štátnych, fakultných alebo univerzitných nemocniciach. V prípade lekárov to boli univerzitné, v prípade sestričiek a ošetrovateľov fakultné. Bola tam diskusia o kvalite vzdelávania či o tom, že trvalo dlho, kým sa dostali na potrebné skúšky alebo zaradenia. Vo všetkom nám ministerstvo vyšlo v ústrety a navyše prihodilo veci, ktoré považujem za veľmi dôležité. Napríklad sa stalo pravdou to, čo bolo ešte prednedávnom nevysloviteľné, teda že sa menia kompetencie, aby sestry a lekári mali viac času na pacientov a aby im pomáhali aj odbornosti s nižšou kvalifikáciou a vzdelaním. V minulosti práve odborári napríklad takéto zmeny blokovali. Všetko môže pomôcť do budúcnosti, ale treba robiť oveľa viac. Z veľkej časti sú požiadavky odborárov namieste.

Idú sa opäť nalievať peniaze do nemocníc či poisťovní, zvyšovať základné imanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Nevidno však rapídne zvyšovanie platov sestier alebo záchranárov.

Nerozumiem, prečo musia ísť peniaze na zvýšenie imania štátnej poisťovne, keď mohli ísť do platov. Bol to presne náš návrh, že nerobme to takýmto spôsobom. Nalejme peniaze do zdravotníctva cez tzv. poistenca štátu. Ale rozumiem, že je legitímny cieľ, aby peniaze zostali u zdravotníkov, poskytovateľov a nakoniec u pacienta. Urobila som dohodu s poisťovňami, aby sa podpísalo memorandum, že ani euro z peňazí si nevyberú a všetko pôjde naspäť do zdravotníctva. Aj súkromné poisťovne, ktoré by si mohli vybrať aj nejaký zisk a ešte stále by ponúkali rovnaké služby, boli ochotné podpísať memorandum. Mohli sme urobiť dohodu s poskytovateľmi, že sa zvýšia platy a namiesto toho sme zadotovali štátnu poisťovňu. Po rokoch, keď sa snažím brániť tomu, aby sme si prestali v zdravotníctve kopať vlastné góly, oznamujem ľuďom, že zdravotníctvo je v rukách OĽaNO. Keby to mala v rukách SaS, tak by to takto určite nevyzeralo a naliali by sme do zdravotníctva 220 až 330 miliónov eur cez poistenca štátu a cez dohodu. Zároveň by sme ich naliali systémovým spôsobom. Opäť by sme zaviedli štyri až päť percent na poistenca štátu, aby vedeli poskytovatelia plánovať svoju budúcnosť.

Prečo sa stále nezvýšili platy lekárom či sestrám, ako sľubovali premiér aj minister zdravotníctva? Okolitým krajinám sa to aj počas pandémie podarilo.

Toto nie je ani len na debatu. Nielenže majú vedľa v Česku, kde nie je jazyková bariéra, o 500 eur viac sestry a o 400 eur lekári, ale majú ešte o polovicu menej roboty. Pretože tým, že ich tu máme málo, máme veľa pacientov a oveľa väčšiu návštevnosť napríklad v ambulanciách, majú viac roboty za nižší plat. Napríklad dotiahnutie klasifikačného systému DRG (systém platieb za zdravotnú starostlivosť, pozn. red.) do konca je obrovská agenda. Rozumiem, že sa to niekde zdrží, pretože je to náročné, ale platy stoja len na rozhodnutí ministra financií Igora Matoviča, tam to aj padá.

Aký je argument proti?

Bol úplne legitímny, a teda, že každá kasa má svoje dno. Legitímny argument je, dajte mi nejaké čísla a porovnanie, koľko treba mať, aký to bude mať výsledok. Preto sa robilo porovnanie siedmich zdravotníckych povolaní medzi nami a Českom za účasti Útvaru hodnoty za peniaze. Vznikol materiál, ktorý hovorí, ako treba nevyhnutne dofinancovať sedem zdravotníckych povolaní. To je 220 až 330 miliónov, ktoré sme opakovane navrhli doplatiť namiesto iných dotácií a príspevkov či očkovacej lotérie.

Máme analýzu, čo treba urobiť, ale ministerstvo financií nechce?

Keby chcelo, mohlo to zaplatiť rovnako, ako zaplatilo očkovaciu lotériu či iné motivačné kritériá. Rozumiem, že aj to je dôležité, ale nemyslím si, že je to dôležitejšie, ako zaplatiť zdravotníkov. To už sa malo urobiť dávno.

Ambulantní lekári hovoria, že ich na rozdiel od nemocníc nikto neoddlžuje. Navyše sa zvyšuje cena energií, prišla inflácia. Čo s tým?

Je nastavené, že každá poisťovňa má zákonnú povinnosť zazmluvniť nejaký počet lekárov – špecialistov, všeobecných, dokonca úplne všetkých. Od začiatku hovorím a SaS to má v programe, že poisťovňa má mať záväzok s dosahom na jej prípadné možnosti vyberať si zisk alebo tvoriť benefity pre svojich zamestnancov. Zvýšené náklady na energie a infláciu vyrieši tlak na dofinancovanie sektora. V momente, ako nie sú schopní podpísať zmluvu s poisťovňou a povedia, že za tieto peniaze to poisťovni nepodpíšu, a poisťovňa nedostala viac peňazí od vlády a povie, že to nemá ako zaplatiť, je čierny Peter v rukách vlády. Ale kým to nejako lepíme a potom svojich štátnych dofinancujeme, tak v zdravotníctve systémovo peniaze budú naďalej chýbať. Je jasné, že na to treba viac peňazí. Ale keď ideme nalievať peniaze do zdravotníctva, malo by to by vždy byť naviazané na systémové opatrenia. Preto náš návrh hovoril: štyri percentá na poistenca štátu, čo by bolo niekoľko sto miliónov eur, ale bolo to naviazané na zníženie čakacích lehôt, ich meranie pri viacerých diagnózach, preventívne kontroly či hodnotenie kvality lekára alebo poskytovateľa zdravotníkmi. Toto všetko bolo dohodnuté naprieč celým sektorom, teda s poisťovňami aj s pacientmi, poskytovateľmi, lekármi a sestrami, nemocničnými aj ambulantnými, aj špecialistami. Takto sme to položili na stôl vrátane memoranda, aby sa nevyberal zisk. Igor Matovič to zo stola zmietol s tým, že nebude riešiť hlúposti.

Zniete, akoby ste boli v opozícii.

Trochu aj som, keď dávam kvalitné vydiskutované návrhy, keď ich dávajú naši členovia vlády a minister financií to zmietne zo stola. Potom s financiami robí veci, ako je očkovacia lotéria, namiesto toho, aby zvýšil platy. Na to nemôžem povedať nič iné ako kritiku. Niečo málo sa však zvyšovalo aj počas covidu. Robili sa jednorazové kroky, zvýšilo sa o sedem eur na hodinu ako covidový príplatok.

Čím to je, že Sme rodina si vie lepšie presadzovať výhrady? Vedia lepšie politicky využiť situáciu?

Asi sa častejšie vyhrážajú odchodom z vlády.

Nie je to už situácia, ktorá by si vyžadovala dupnúť?

Buchli sme do stola a celkový tlak spôsobil, že prišiel jasný a konkrétny záväzok, ešte pred vystúpením odborárov, že sa to vyrieši do konca júna, že sa vyrieši DRG. Platí to, je to záväzok premiéra aj ministra financií. Pokiaľ viem, prísľub dostali aj odborári. Napriek dohode prišlo medzitým k veľmi zvláštnemu dofinancovaniu VšZP. Hlasovali sme proti preto, lebo peniaze budú chýbať inde a bojíme sa, že budú chýbať tu. Nemôžeme fungovať spôsobom, že naše štátne, ktoré nefungujú, budeme lepiť peniazmi, ktoré môžu zachraňovať životy.

Zvláda štát situáciu so štrajkom lekárov?

Ťažko si viem predstaviť, že teraz by to mohol zvládať lepšie. Pokoj a rozvaha je teraz namieste. Nerozumiem však, prečo teraz začali štrajkovať odborári. Začali štrajkovať až po tom, ako dostali prísľub toho, čo žiadajú. Nevidím tam aktualizačný moment. Trvá to roky, aj za minulých vlád, počas covidu sa to ešte vyostrilo. Preto prebehli interné debaty s ministrom zdravotníctva, ale aj s premiérom. Boli im dané jasné prísľuby, že do 30. júna sa vyriešia platy, do konca roka DRG. Ale na druhej strane, možno je dobré, že vyhlásili štrajkovú pohotovosť, aby sme mali zdvihnutý prst. Nevyčítam im, že pritlačili. Tri zo štyroch požiadaviek sú korektné. Štvrtá je, aby sa neudiali žiadne reformy, tá korektná nie je. Vždy, keď malo prísť k reforme, napríklad pán Visolajský (predseda Lekárskeho odborového združenia) bol jeden z prvých, ktorý bránil akejkoľvek zmene.

Poslanec Martin Čepček predložil ďalší pokus o obmedzenie interrupcií. Tentoraz zacielil na to, aby Ukrajinky nemohli ísť na interrupciu na Slovensku, ani ak ich znásilnili ruskí vojaci. Najreálnejší návrh o sprísnenie interrupcií bude mať zrejme Anna Záborská. Viete, čo v ňom bude?

Neviem, lebo jej návrh prebral Čepček. ĽSNS podáva návrh zákona, kde obmedzuje možnosť cudzinkám, aby išli na interrupciu. To isté má aj Čepček, ale je to rozšírené o to, čo dávala Anna Záborská, napríklad počúvanie plodu či rozšírenie informovaného súhlasu. Všetko, čo bolo negatívne diskutované, tam, samozrejme, dal. Dokazuje to, že predkladatelia sú nekompetentní a nešikovní, lebo nevedia riešiť nič iné. Zároveň sú nevýslovne krutí, keď to robia v tomto čase. Keď si predstavím ženu, ktorá prišla o manžela, možno o väčšiu časť rodiny, zažila znásilnenie, prežila, doplazila sa za hranice, tu jej máme pomôcť a stretne poslanca Čepčeka, ktorý jej povie, že jej zakazuje ísť na interrupciu a má ďalej čeliť následkom, je to neuveriteľne neľudské. Bude zaujímavé pozrieť sa na to, ako sa Anna Záborská vyrovná s tým, že pán Čepček jej kvázi ukradol jej návrh. Pol roka nemôže predložiť ten istý, takže to bude musieť prispôsobiť. Tiež bude zaujímavé, či OĽaNO opäť poruší koaličnú zmluvu a bude za návrh hlasovať, lebo pán Čepček je už v opozícii, keďže odišiel z klubu OĽaNO. Pri týchto návrhoch si nie som úplne istá. Vždy sa snažím robiť všetko pre to, aby neprešli. Pri návrhu pána Čepčeka mám obavy, že by mohol prejsť, s hlasmi mojich vážených koaličných partnerov z OĽaNO a Sme rodina.

Ich hlasovanie by bolo porušením koaličnej dohody. Ak by to prešlo, čo by ste robili?

Zatiaľ vždy hlasovali tak, aby to neprešlo, niekoľkokrát aj zámerne, aby nestratili tvár pred voličmi. Napriek dohodám s tým neviete nič spraviť. V tomto prípade je to zatiaľ na úrovni diskusií, ale keby to prešlo, bol by to pre mňa obrovský problém. Aký má zmysel spoločnosť, kde neplatia pravidlá? Bolo veľa momentov, keď bolo treba povedať dosť. Aj sme povedali, veď aj vďaka tomu Igor Matovič nie je dnes premiérom a Marek Krajčí nie je ministrom zdravotníctva. Vždy si to však zvážime, lebo pri všetkej skromnosti, SaS je obrovským prínosom v koalícii, keď ide o racionálne opatrenia, ale najmä podporu reforiem. Som presvedčená, že v momente, keď by SaS v koalícii nebola, hneď sa zakáže nedeľný predaj, interrupcie, lebo by tam nebol niekto, kto tam vnáša zdravý rozum. Pre Slovensko by nebolo prínosné, keby SaS odišla z koalície.

Zdroj: SITA (SME)