Bezplatné zdravotníctvo Smeru je v troskách

Po ôsmich rokoch Smeru pri kormidle je bezplatná verzia zdravotníctva len ilúziou. Napriek povinným odvodom si naň ročne pacient dopláca stovky eur. Lomcuje ním doteraz nebývalá korupcia a intenzita škandálov, ktoré za posledné dva roky vyplávali na povrch, nemá obdobu v doterajšej histórii Slovenska.

Bezplatné zdravotníctvo v štáte, ktorý sa o zdravie svojich občanov kompletne postará. Dlhé roky opakovaná rétorika Smeru platí po jeho druhej vláde skôr na papieri ako v praxi. Ľudia, napriek zdravotným odvodom, musia ročne na zdravotnú starostlivosť doplácať až stovky eur. Do nemocníc si pacienti stále nosia toaletný papier a tie sa napriek opakovaným oddlženiam stále nanovo zadlžujú. Nedostatok peňazí v zdravotníctve má na svedomí aj dobre organizovaná chobotnica politikov a obchodníkov so zdravím, ktorí prostredníctvom predražených zákaziek z verejných zdrojov odsávajú milióny eur. Zdravotníctvo a jeho stav je tak niekoľko týždňov pred parlamentnými voľbami jednou z oblastí, v ktorej Smer najviac zlyhal. Po ôsmich rokoch vlády (2006 – 2010 a 2012 – 2016) sa totiž za jeho stav už nemá na koho vyhovárať.

Dávno je preč aj exminister zdravotníctva Rudolf Zajac (ANO), na kritike reforiem ktorého si Smer v roku 2006 postavil predvolebnú kampaň. A vyhral. Nosnou témou predvolebnej kampane Smeru v roku 2006 bolo zrušenie dvadsaťkorunového poplatku (0,66 eura) za vyšetrenie u lekára, ktoré zaviedol Zajac za druhej vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ). Tento sľub Smer po vyhratých voľbách splnil. Okrem neho zrušil aj 50­korunový poplatok (1,66 eura) za deň pobytu v nemocnici. Zostal však stokorunový poplatok (3,32 eura) za deň pobytu sprevádzajúcej osoby v nemocnici. Táto finančná záťaž dopadala najmä na matky malých detí, ktoré s nimi boli v nemocnici počas hospitalizácie. Smer tiež znížil poplatok za vydanie lieku v lekárni z 20 korún (0,66 eura) na päť (0,17 eura). Naopak, poplatok za návštevu pohotovosti vo výške 60 korún (1,99 eura) a za prevoz sanitkou vo výške dve koruny za kilometer (0,07 eura) ponechal. Za ministra Valentoviča sa znížila aj DPH na lieky z 19 na 10 percent.

Niekdajší expert SDKÚ na zdravotníctvo Viliam Novotný (teraz Šanca) v roku 2015 vyčíslil, že napriek zrušeniu Zajacových poplatkov pacient za druhej vlády Roberta Fica (Smer) dopláca v zdravotníctve viac ako za druhej Dzurindovej vlády. „Kým v roku 2005 doplácal priemerne v zdravotníctve 125 eur ročne, v roku 2009 to bolo už 215 eur. Mimochodom, v súčasnosti je to viac ako 300 eur," napísal v blogu Novotný. O stále sa zvyšujúcich priamych platbách pacientov v zdravotníctve za posledné desaťročie, napriek zrušeniu Zajacových dvadsaťkorunáčok, písal v štúdii v novembri 2013 aj analytik INEKO Dušan Zachar. Na týchto platbách mali leví podiel najmä doplatky za lieky. Len za prvé tri roky prvej Ficovej vlády sa celkové doplatky nominálne zvýšili o 17,4 percenta oproti roku 2006. Bol to práve Novotný, ktorý za prvej Ficovej vlády v roku 2009 navrhol v parlamente zavedenie ochranného limitu spoluúčasti pacienta v zdravotníctve vo výške desať eur mesačne. Vtedajšia koalícia Smeru, SNS a HZDS za jeho návrh nehlasovala.

Strop na doplatky za lieky dal až minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) za vlády Ivety Radičovej (SDKÚ). Dôchodcovia s mesačným príjmom menej ako 329 eur od apríla 2011 nemali za predpísané lieky zaplatiť viac ako 45 eur mesačne, zdravotne postihnutí ľudia dokonca len 30 eur. Ešte „veľkorysejší" ako Uhliarik bol na konci svojej druhej vlády Fico. Len niekoľko mesiacov pred voľbami, v novembri 2015, parlament ovládaný Smerom a inšpirovaný druhým sociálnym balíčkom schválil zníženie doplatkov za lieky pre všetkých dôchodcov, invalidov a deti do šiestich rokov. Pre seniorov a invalidov znížil doplatky na 25 eur štvrťročne, pre deti do šesť rokov na osem eur a ťažko postihnuté deti do šiestich rokov nedoplácajú za lieky vôbec.

Ťažko opísateľnou finančnou záťažou sú pre ľudí poplatky u lekára. Poriadok v nich sa za druhej Ficovej vlády snažil novelou zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti platnou od apríla 2015 urobiť minister zdravotníctva Viliam Čislák (Smer). Právny predpis však priniesol do zdravotníctva ešte väčší chaos. Lekári a veľké zdravotnícke siete, ako napríklad ProCare z Penty, si totiž našli legálne spôsoby, ako naďalej vyberať peniaze. Platí to najmä o poplatku za prednostné vyšetrenie, ktoré na návrh žilinského župana Juraja Blanára (Smer) tiež zrušil Čislákov zákon.

Predvolebná kampaň pred predčasnými voľbami v roku 2006 bola ovplyvnená aj štrajkom lekárov vo viacerých slovenských nemocniciach za vyššie mzdy. Pamätným sa stalo najmä hádzanie plášťov k nohám vtedajšieho premiéra Dzurindu počas jeho marcového stretnutia s lekármi a sestrami v bratislavskej ružinovskej nemocnici. Smer, ktorý bol vtedy opozičnou stranou, boj lekárov za vyššie platy podporoval. Lekárom sľúbil, že im platy stúpnu z 2,1­násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve na jej trojnásobok. Sestrám sa mali platy zvýšiť z 1,1­násobku na 1,5­násobok. Smer však podľa analýzy INEKO z roku 2009 tento sľub nesplnil. V pomere k násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve zostali na rovnakej úrovni ako za druhej Dzurindovej vlády, hoci mzdy v zdravotníctve rástli rýchlejšie ako priemerná mzda. Napriek tomu hlavný aktér štrajkov lekárov z roku 2006 Marian Kollár za prvej vlády Roberta Fica (Smer) neprotestoval. „Nezdalo sa nám to vzhľadom na krízu vhodné. Chceli sme byť solidárni so spoločnosťou," povedal v roku 2009.
Pravdepodobnejšie je, že mal bližšie k Smeru ako k pravici. V minulosti napríklad kandidoval za HZD exprezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý sa netajil sympatiami k Smeru. Kollár opäť protestoval až za pravicovej vlády premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ). Ministrom zdravotníctva bol Ivan Uhliarik (KDH). Počas jesene v roku 2011 podalo približne zo 6 000 nemocničných lekárov hromadné výpovede 2400, čo viedlo na začiatku decembra k vyhláseniu núdzového stavu. Výsledkom bolo podpísanie memoranda medzi Lekárskym odborovým združením, ktorému šéfoval Kollár, a Radičovej vládou. Atestovaným nemocničným lekárom mali podľa neho postupne stúpnuť platy na 2,3­násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Pre predčasné voľby v roku 2012 posledné etapy zvyšovania platov lekárov dokončila až Uhliarikova nástupkyňa Zuzana Zvolenská (Smer).
Za vyššie platy bojovali aj sestry. Rovnako ako lekári, hlavnú kampaň spustili za Radičovej vlády. Petíciu, ktorá obsahovala aj zvýšenie platov, podpísalo v roku 2011 až 243­tisíc ľudí. Na rozdiel od lekárov si sympatie verejnosti sestry získali tým, že nedávali hromadné výpovede.

Tesne pred predčasnými voľbami v roku 2012 parlament hlasmi všetkých prítomných poslancov, vrátane opozičných zo Smeru, schválil zákon, ktorý im zvyšoval platy. Po voľbách však víťazný Smer povedal, že na vyššie platy nie sú peniaze. Mzdy sestrám sa tak zvyšovali len v štátnych nemocniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Ďalšia rana pre sestry prišla v roku 2013, keď Ústavný súd SR stopol zákon, ktorý im zvyšoval platy. Jeho konanie inicioval šéf Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula. Po tom, čo sa šéfom komory stal Kollár, Dragula sa presunul za poradcu premiéra Fica. Platy nielen nemocničným sestrám, ale aj ostatným zdravotníkom zvýšil tesne pred voľbami od 1. januára 2016 minister Čislák. Niektorým sestrám sa však zákon nepáčil, lebo negarantuje zvyšovanie miezd každé tri roky a ich úroveň nedvíhajú odpracované roky. Protestovali výpoveďami. Z takmer 19­tisíc nemocničných sestier ich vo výpovednej lehote na konci roku 2015 zotrvávalo približne tisíc.

Dlhy nemocníc rastú napriek oddlženiam

Jednou z­požiadaviek lekárov, ktorí v­roku 2011 podávali hromadné výpovede, bol zákaz transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. Rovnakú požiadavku mal v predvolebnej kampani v roku 2006 aj Smer. Reagoval ňou tak na transformáciu zdravotníckych zariadení, ktorú spustil minister Zajac. Pred voľbami v roku 2006 však narazil na premiéra Dzurindu, ktorý ju zastavil.
Smer svoj sľub zastaviť transformácie nemocníc v podstate splnil. Napriek tomu sa podľa analýzy INEKO z roku 2009 sprivatizovalo alebo pretransformovalo niekoľko zdravotníckych zariadení v Trnavskom, Banskobystrickom a Košickom kraji. Jednou z najznámejších bola transformácia Nemocnice sv. Michala v Bratislave, ktorá sa práve za prvej Ficovej vlády v roku 2008 zmenila na akciovú spoločnosť. Za jeho druhej vlády ju minister vnútra Robert Kaliňák (Smer), pod ktorého rezort patrí, nanovo postavil v bratislavskom Starom Meste. Otvoril ju na jeseň 2015. Bola to prvá novopostavená nemocnica na Slovensku od Nežnej revolúcie v roku 1989.

O transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti sa pokúsil ešte Uhliarik za Radičovej vlády. Zastavil ju jej predčasný pád na jeseň v roku 2011. Zajac a Uhliarik obhajovali transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti tým, že pod touto právnou formou už nebudú tvoriť dlhy. Zadlžovanie najmä veľkých štátnych nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva bolo jedným z najväčších problémov všetkých vlád počnúc od druhej Dzurindovej až po druhú Ficovu. Každá z týchto vlád, okrem druhej Ficovej, nemocnice oddlžovala stovkami miliónov eur a za každej ďalšej sa nemocnice opäť zadlžili do závratných čísel. Prvýkrát oddlžoval Zajac. Cez akciovú spoločnosť Veriteľ vtedy prešlo vyše 600 miliónov eur. Okrem zdravotníckych zariadení sa však oddlžovali aj zdravotné poisťovne. Za prvej Ficovej vlády dostali nemocnice v roku 2009 jednorazový príspevok 130 miliónov eur. Vtedy ich dlh dosahoval už 270 miliónov eur. Oddlžoval aj Radičovej kabinet. V roku 2011 dal nemocniciam vyše 300 miliónov eur. Malo to byť naposledy, lebo potom už ako akciové spoločnosti nemali vytvárať dlh. Ale nestalo sa. Na konci roku 2014 podľa Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií ich celkový dlh presiahol vyše 400 miliónov eur. Ministerka Zvolenská sa obhajovala tým, že tempo rastu dlhov sa oproti minulosti spomalilo. Mohli za to vraj najmä ozdravné plány nemocníc. Najznámejším sa stal ten, ktorý za 10-tisíc eur pripravila pre žilinskú fakultnú nemocnicu firma PP Partnership. Jej konateľom je kurič Juraj Majer.

„Zlepšilo sa hospodárenie nemocníc – znížilo sa tempo rastu dlhov trinástich najväčších štátnych nemocníc," hrdo vyhlasoval Fico počas vlaňajšieho odpočtu vlády. Realita je taká, že nemocnice sa zadlžujú pomalšie ako za Radičovej vlády, ale rýchlejšie ako za Ficovej prvej. Oddlžovať chcel vlani nemocnice aj Čislák, ale len tie, ktoré už nevytvárajú nové dlhy. Zatiaľ sa to nestalo.

Zákaz zisku sa Ficovi vypomstil

Jednou z vlajkových lodí zdravotníckej agendy Smeru počas prvej Ficovej vlády bol zákaz prerozdeľovania zisku zdravotných poisťovní medzi ich akcionárov. Podľa tohto zámeru si akcionári poisťovní zisk nemali rozdeľovať medzi sebou, ale ho mali celý investovať opäť do nákupu zdravotnej starostlivosti. Zákon o zdravotných poisťovniach, ktorý zisk zakazoval prerozdeľovať, Smer presadil v parlamente v roku 2007. Pre poisťovne bol záväzný od roku 2009 za hospodársky rok 2008.
Opoziční poslanci však dali preň podnet na Ústavný súd. Ten v roku 2011 rozhodol, že zákon z dielne exministra Valentoviča je protiústavný. Poisťovne si tak mohli opäť zisk vyplácať.

Radičovej vláda im ho v júli 2011 povolila prerozdeľovať. Museli však časť z neho odvádzať do rezervného fondu a mať pokryté náklady na plánované operácie poistencov na čakacích listinách.
Okrem opozičných poslancov sa proti zákazu vyplácania zisku postavili aj v súčasnosti pôsobiace dve súkromné poisťovne – Union a Dôvera. Druhá z nich sa v roku 2009 zlúčila s väčším Apollom, názov zlúčenej poisťovne však zostal Dôvera. Obidve poisťovne sa obrátili na medzinárodný arbitrážny súd. Union bol úspešný, Dôvera patriaca Pente nie. Súd odmietol jej podnet, lebo ho podala spoločnosť HICEE, ktorá nie je priamym vlastníkom Dôvery, ale je medzi nimi spoločnosť Dôvera holding.
Arbitrážny súd v roku 2012 rozhodol, že Slovensko má Unionu zaplatiť 22 miliónov eur za škody spôsobené zákonom o zákaze vyplácania zisku. Ďalšie tri milióny malo Slovensko zaplatiť za súdne trovy. Celkovo mal štát aj so službami právnikov, ktorých vo veci angažoval, zaplatiť vyše 40 miliónov eur.

Ficova vláda to odmietla. Zastávala totiž názor, že arbitrážny súd nemôže v tejto veci rozhodnúť. Zároveň sa Slovensko obrátilo na Vyšší krajinský súd v nemeckom Frankfurte. Podľa medzivládnej dohody z roku 1 991 medzi Československom a Holandskom o ochrane investícií sú nemecké súdy odvolacími. Obaja vlastníci súkromných poisťovní, Achmea v prípade Unionu a HICEE v prípade Dôvery, sú holandské firmy. Súd vo Frankfurte vo veci dodnes nerozhodol.

Vankúš pre Dôveru

Keďže Slovensko už približne 30­miliónovú sumu vrátane úrokov Unionu odmieta zaplatiť, Achmea ju zablokovala na zahraničných účtoch. Proti finančným suchotám počas zákazu vyplácania zisku sa však poistila aj Dôvera. Keď sa spojila s Apollom, znalecký posudok určil, že „nová" Dôvera má o 470 miliónov eur vyššiu hodnotu ako pred predajom. Poisťovni nepribudli peniaze ani majetok, zvýšenie hodnoty bolo len účtovné. Väčšinu z tejto sumy si poisťovňa zaúčtovala ako záväzky voči akcionárom, teda akoby dlh, ktorý má poisťovňa svojim majiteľom zaplatiť. Vytvorila si tak akýsi vankúš, z ktorého mohla v období zákazu prerozdeľovania zisku vyplácať akcionárov, Pentu a cyperskú spoločnosť Prefto holding.

Projekt jednej poisťovne zamrzol

Neslávne sa skončila aj snaha Smeru zaviesť na Slovensku systém jednej zdravotnej poisťovne, čo bola v zdravotníctve druhej Ficovej vlády agenda číslo jeden. Fico chcel zaviesť jednu zdravotnú poisťovňu preto, aby súkromné poisťovne už nikdy nemali pokušenie ani možnosť vytvárať z povinného zdravotného poistenia zisk. „Nemienime akceptovať, aby súkromné zdravotné poisťovne odoberali zisky z verejných zdrojov, ktoré idú do zdravotníctva, a tieto zisky používali na súkromné účely," vyhlásil v októbri 2012. V úsilí vytvoriť jednu zdravotnú poisťovňu chcel odkúpiť súkromné zdravotné poisťovne Dôveru a Union. Plánoval na to použiť napríklad peniaze z predaja akcií v Slovak Telekome. Ak by súkromné poisťovne nesúhlasili s predajom, bol pripravený ich vyvlastniť. Argumentoval tým, že je to bežná prax v zahraničí. K vyvlastňovaniu súkromníkov štátom došlo najmä v Južnej Amerike, napríklad v Argentíne a Venezuele. Jedna poisťovňa mala byť realitou v roku 2014. Bývalá ministerka Zvolenská na konci roku 2013 tvrdila, že na zavedenie jednej zdravotnej poisťovne je všetko pripravené a čaká sa už len na peniaze od ministerstva financií. Dodnes.

Okrem Smeru mohol mať záujem o vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne podľa niekdajšieho komentátora SME Františka Múčku aj druhý akcionár Dôvery, cyperská spoločnosť Prefto holding, ktorá by tak pri kúpe alebo vyvlastnení prišla k značným finančným prostriedkom. Prefto holding malo donedávna v Dôvere polovičný podiel. Minulý rok však druhý akcionár Dôvery Penta kúpil celú poisťovňu. Podľa odhadov, ktoré finančná skupina nevyvrátila, za podiel mohla Preftu zaplatiť až 200 miliónov eur. Za Preftom by mal byť podľa medializovaných informácií Juraj Široký, ktorý je považovaný za sponzora Smeru, prípadne domnelý sponzor vládnej strany Jozef Brhel. Oficiálne za Prefto vystupuje len právnik Daniel Futej. Ten mal vraj po voľbách v roku 2012 prístup k ministerke Zvolenskej. Bolo to v čase, keď vznikal projekt jednej zdravotnej poisťovne. Zvolenská predtým, ako prišla na ministerstvo, pôsobila v predstavenstve Dôvery. Predpokladá sa, že tam bola práve za jej polovičného vlastníka Prefto.

Penta i majiteľ Unionu odmietli vyvlastnenie aj predaj svojich poisťovní štátu. Union sa, podobne ako v prípade zákazu prerozdelenia, obrátil na medzinárodný arbitrážny súd. Tentoraz však narazil a Slovensku musel zaplatiť milión eur. Medzinárodný tribunál, ktorý v spore rozhodoval, uviedol, že Slovensko ešte jednu poisťovňu nezaviedlo ani nevyvlastnilo zdravotné poisťovne.

eHealth, DRG a čakanie na Godota

Na zavedenie do praxe čakajú aj ďalšie veľké projekty slovenského zdravotníctva. Ide najmä o elektronické zdravotníctvo, známejšie ako eHealth, a o DRG. Je to systém platieb za diagnózy. Napriek viacerým zaručeným termínom dodnes neboli spustené. Ako najnovší termín sa uvádza rok 2017. O ich zavedenie sa pritom usilovali pravica i ľavica. Základný materiál na fungovanie elektronického zdravotníctva schválila prvá Ficova vláda ešte v roku 2008. O eHealth sa zaujímal aj Úrad pre verejné obstarávanie. V roku 2014 podľa jeho hovorcu Jána Mažgúta skúmal postup ministerstva pri zadávaní nadlimitnej zákazky s názvom Národný projekt elektronické služby zdravotníctva. V tendri za takmer 40 miliónov eur našiel úrad päť pochybení. K najväčšiemu pochybeniu došlo za ministra Uhliarika.

Po kontrole úradu žiada od ministerstva zdravotníctva podľa portálu etrend.sk ministerstvo financií vrátiť 3,8 milióna eur, ktoré rezort dostal z európskeho Operačného programu Informatizácia spoločnosti. DRG systém, ktorý by prispel k spravodlivejšiemu financovaniu nemocníc, mali pôvodne zaviesť v roku 2013. Najnovší termín tiež stanovili na rok 2017.

Dobré skutky Smeru

Počas ôsmich rokov, čo bol Smer pri kormidle slovenského zdravotníctva, urobil preň aj niekoľko veľmi užitočných opatrení. Ide najmä o zníženie cien liekov na druhú najnižšiu úroveň spomedzi krajín Európskej únie, zavedenie parametra chorobnosti klientov pri prerozdeľovaní poistného medzi poisťovne a spustenie rezidentského programu. Jeho cieľom je, aby sa najmä na vidiek dostali mladí lekári.
Referencovanie cien liekov zaviedla prvá Ficova vláda v roku 2009 a ich cenotvorba sa sprísnila ešte viac za nasledujúcej Radičovej vlády v roku 2011. Na Slovensku nesmie byť cena lieku vyššia ako priemer troch najnižších cien v krajinách Únie. Negatívnym efektom tejto reformy je, že sa lieky reexportujú zo Slovenska do zahraničia.

Druhá Ficova vláda zaviedla parameter chorobnosti, tzv. PCG model. Na základe chorobnosti klientov jednotlivých poisťovní sa im rozdeľujú peniaze z výberu poistného. Zavedením tohto parametra najviac získala štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, pretože má v priemere starších klientov, naopak stratili súkromné poisťovne Dôvera a Union.

Rezidentský program spustil Smer v roku 2014. Prejavilo oň záujem 134 absolventov medicíny, ktorí by mali za pár rokov nahradiť všeobecných lekárov na vidieku. Najmä na dedinách pôsobia prevažne starší lekári, o ich ambulancie nemá nikto záujem, tobôž im nie je ochotný za ne zaplatiť. Priemerný vek lekárov bol v roku 2013 55 rokov. Rezidentským programom ho chce ministerstvo znížiť na 45.
Zdravotnícki analytici pozitívne vnímajú aj to, že druhá Ficova vláda začala ku koncu svojho mandátu posilňovať kompetencie všeobecných lekárov.

Zdroj: SITA (SME)