Banskobystrická župa: Reformu zdravotníctva treba začať v ambulanciách

Banskobystrickí krajskí poslanci žiadajú, aby ich kolegovia v Národnej rade neprijali zákon o kategorizácii nemocníc. Podľa nich nerieši príčiny, ale len symptómy skutočného problému.

Na vládny návrh zákona o novej kategorizácii nemocníc reagovalo zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) jednohlasným uznesením, že s takouto reformou zásadne nesúhlasia. Podľa župy je totiž takto postavený návrh nedostatočný, lebo nerieši príčiny, ale len symptómy skutočného problému. Žiadajú preto diskusiu s ministerstvom zdravotníctva o potrebe komplexnej reformy zdravotnej starostlivosti vrátane všeobecnej a špecializovanej. „Treba začať zmenami v ambulantnom sektore, posilniť lekárov prvého kontaktu, tiež špecialistov, a tak predchádzať zbytočným hospitalizáciám,“ zhodli sa krajskí zastupitelia. Podčiarkli, že samotné prekategorizovanie okresných nemocníc na komunitné, ako ich definuje návrh, a to bez predchádzajúcich reforiem ambulancií, bude znamenať ohrozenie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti.

Chýbajú lekári

„V súčasnosti nemá zmysel meniť lôžka a presúvať ich medzi regionálnymi a koncovými nemocnicami. Problém je, že hospitalizujeme oveľa viac pacientov ako okolité krajiny. Je to spôsobené tým, že nám nefunguje primárna a sekundárna sieť ambulantnej starostlivosti,“ hovorí podpredseda BBSK Ondrej Lunter. Pripomenul, že máme nedostatok všeobecných lekárov aj špecialistov, takže pacienti nie sú liečení včas. Ich diagnózy sú neskôr oveľa vážnejšie, takže končia na lôžkach a zahlcujú nemocničný systém. Dôležité je teda najprv vyriešiť dostupnú zdravotnú starostlivosť v ambulantnom sektore, ktorá má priamy vplyv na počty pacientov v nemocniciach. „Vekový priemer všeobecných lekárov pre dospelých je v našom kraji 57, pre deti a dorast 59 rokov. Veľmi rýchlo o nich môžeme prísť. Preto prízvukujeme, že rezort zdravotníctva musí do tohto sektora zabezpečiť viac finančných prostriedkov,“ pokračoval Lunter. Motiváciu ambulantných doktorov podľa neho musia radikálne zvýšiť. „Čakacie doby u niektorých špecialistov sú aj viac ako dva mesiace. Mnohí sa dostávajú do nemocnice aj preto, že im včas nedokázali pomôcť,“ doplnil.

Chronická podvýživa

Pre krajskú poslankyňu Andreu Baníkovú, ktorá je zároveň ambulantnou lekárkou, je navrhovaný zákon neprijateľný. „Absentuje zhodnotenie dosahov na obyvateľstvo najmä v oblastiach, kde je socioekonomická situácia horšia. Prídu o možnosť akútnej zdravotnej starostlivosti,“ podotkla s tým, že v Banskobystrickom kraji sa kategorizácia týka štyroch nemocníc. Konkrétne vo Zvolene, Veľkom Krtíši, v Rimavskej Sobote a Revúcej.

„Ako lekárka viem, že počas pandémie ambulantný sektor zlyhával. Jedinou nádejou ľudí v akútnych stavoch boli práve tieto nemocnice. Reformou by sa to skončilo. Okrem toho by došlo k porušeniu ústavného práva na poskytovanie kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti,“ povedala. Upozornila, že momentálne máme jedinečnú možnosť využiť peniaze z plánu obnovy, ktoré by sa mali aj v tejto oblasti využiť efektívne. „Veľmi prosím kompetentných, aby sa zamysleli, čo za ne urobíme pre slovenské zdravotníctvo,“ uzavrela.

Jej poslanecký kolega a tiež lekár Peter Juhász s ňou súhlasí. Mieni, že juh a východ Slovenska sú chronicky podvyživené. Poukázal na chýbajúcu cestnú a železničnú sieť, ktorá je podľa neho na úrovni monarchie. „Nie je práca, a keď chce ešte ľuďom niekto zobrať poslednú šancu na prežitie vážnych zdravotných problémov tým, že nemocnice sa zrušia, je to neprípustné. Nie div, že južné okresy sa vyľudňujú, obyvatelia odtiaľ odchádzajú,“ poznamenal. Juhász vyzval, aby k prijatiu navrhovaného zákona nedošlo. Vzápätí priblížil, že občianska iniciatíva vyzbierala proti plánovanej reforme desaťtisíce podpisov – napríklad v okrese Rimavská Sobota 40–tisíc, vo Zvolene či Veľkom Krtíši viac ako 20–tisíc.

Zdroj: SITA (Pravda)