Ambulancie miznú, v regiónoch ide o prežitie

Banskobystrický vicežupan Ondrej Lunter je za iniciatívou, ktorá upozorňuje na miznúce ambulancie. Spojil sa s viacerými krajmi a lekárskymi odbormi a na svoju stranu získal aj Borisa Kollára a Sme rodina. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský za ním minulý týždeň vycestoval do Banskej Bystrice a dohodli sa, že ministerstvo zapracuje ich požiadavky do reformy nemocníc – pred kľúčovým hlasovaním v parlamente.

Máte za sebou rokovania s predsedom parlamentu a potom ministrom zdravotníctva. Nemali byť politické rokovania o zdravotníctve v opačnom poradí?

Samozrejme, že by mali byť, o to sme sa od začiatku aj pokúšali. Prvé zmienky o reforme boli pred letom, cez leto mali byť intenzívne rokovania a teraz vo finále už mali byť len nejaké pozmeňujúce návrhy. Žiaľ, nám sa počas celého procesu nepodarilo dostať vyššie ako po úroveň referentov, prípadne vedúcich oddelení na ministerstve zdravotníctva. Navyše prebiehalo to tak, že nám niečo predstavili, dali sme pripomienky a ľudia z ministerstva povedali, že nemajú mandát, aby ich zapracovali do návrhu.

Hovorili ste, že najdôležitejšie príde až neskôr. Čo to znamená?

Aj keď sa nám o päť minút dvanásť podarilo obrátiť diskusiu k ambulantnej sfére, ktorá je rovnocenným pilierom reformy, najväčšia časť práce sa začne na budúci rok. To sú garancie, ktoré žiadame, že do 12 mesiacov bude vypracovaný návrh samotnej reformy. Kľúčová je diskusia, ako bude reforma prebiehať, a na tom sa nevedia zhodnúť ani odborníci – či ambulantný sektor budú riadiť poisťovne, nemocnice, ministerstvo alebo VÚC.

Už niekoľko mesiacov, možno aj vyše roka upozorňujete na to, že zásadným problémom zdravotníctva je miznúca ambulantná sféra. Teraz ste z toho spravili zásadnú tému pre vrcholových politikov, keď ste na svoju stranu získali Borisa Kollára. Ako sa vám to podarilo?

Opäť, myslím si, že je to otázka na Borisa Kollára a na ministra Lengvarského. My sme si len poctivo plnili svoju úlohu a pri takom zásadnom a dôležitom zákone sme strážili záujmy ľudí. Ako ste povedali, dlhodobo upozorňujeme na to, že v ambulantnom sektore máme len za posledných desať rokov vyše desaťpercentnú redukciu celej siete a v našom kraji máme vyše 30 percent ambulantných lekárov vo veku nad 65 rokov. Naozaj nie je dramatizáciou, keď poviem, že do piatich až desiatich rokov hrozí kolaps siete. Nemáme inú možnosť, len aj trochu zúfalo kričať o pomoc.

Hovorili ste, že predošlá otázka je pre Kollára, ale táto by už mala byť pre vás. Aké to je byť zrazu politickým spojencom Borisa Kollára?

Pozrite sa, toto je jedna z vecí, ktorá ma v poslednom období nemilo prekvapila, a musím povedať, že zo strany novinárov aj zamrzela. Vyčítali ste nám, že sme sa postavili vedľa Borisa Kollára a že sa nás zastal. Memorandum je výsledkom práce veľkého kolektívu ľudí a odborníkov za niekoľko mesiacov. Čia je to chyba, že až Boris Kollár, v očiach niektorých ľudí vnímaný ako kontroverzný politik, sa nás musel zastať? Kde boli ostatní politici? Rozumiem, že väčšina novinárov, ktorí sa venujú tejto téme, je z Bratislavy a z ich pozície je to presúvanie nejakých čísel alebo lôžok. Z ich pohľadu je to v zásade možno asi aj jedno, ako to dopadne, lebo v Bratislave sú možno plesnivé nemocnice, ale sú, sú aj ambulantní lekári, sú špecialisti, a keby aj vznikol nejaký problém, tak si dokážu zaplatiť, lebo sú tam vyššie príjmy.

To hádam nemyslíte vážne, že novinárom je jedno, ako to dopadne.

Nie, naozaj si myslím, že objektívne je v Bratislave skreslený pohľad na vnímanie reformy, lebo v Bratislave ambulantný sektor nie je na kolenách. U nás ide doslova o prežitie.

Dostali ste od Kollára nejaké garancie alebo prísľuby? Napríklad že poslanci Sme rodina podporia zdravotnícku reformu v parlamente po prijatí vašich požiadaviek? Alebo ste o tom ani nehovorili?

Boris Kollár to aj verejne na tlačovej konferencii povedal, že podmieňuje svoju podporu tohto zákona zapracovaním našich požiadaviek. Inými slovami, keď budú zapracované, reformu podporí.

Na čom presne ste sa dohodli s ministrom Lengvarským? Čo to znamená, že štát bude garantovať dostupnosť ambulantnej starostlivosti?

Zdravotnícky systém je veľmi komplexný, má niekoľko nôh a jednou z kľúčových je ambulantný sektor. Keďže štát cez ministerstvo zdravotníctva riadi zdravotníctvo, tak áno, má vytvárať súbor opatrení alebo samo intervenovať, aby ambulancie fungovali. Čiže áno, oni to majú garantovať a musia prísť s riešeniami, že ambulantný sektor bude fungovať.

Zaväzuje sa ministerstvo, že budú otvárať nové ambulancie aj s nejakým plánom kde, koľko a kedy?

Musia zabezpečiť, že vo výsledku nejakým spôsobom budú vznikať ambulancie. Či už budú pri nemocniciach v spádových okresných mestách, alebo budú roztrúsené, ako ich vidíme dnes… Je viacero ciest, ako k tomu dôjsť, a treba o tom diskutovať. Musia to garantovať, inak zlyhávajú.

Bude teda ministerstvo garantovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti a zaviazalo sa, že bude otvárať nové ambulancie?

Dostali sme od ministra zdravotníctva prísľub, že do zákona zapracuje takéto garancie. Počkáme si na konkrétny návrh.

Rozumieme tomu správne, že výsledkom politických rokovaní je to, že keď sa garancie objavia, tak dohoda prinesie aj súhlasy riaditeľov nemocníc, starostov a primátorov, ktoré požadovala Sme rodina na podporu reformy?

Poviem to inak. V štátoch, kde zdravotníctvo funguje, je v ambulantnej sfére, obrazne povedané, 80 alebo 90 percent zdravotníckych úkonov. Keď ľudia, ktorí žijú v regiónoch, budú mať vo svojom okolí špecialistu a všeobecného lekára, ktorý ich včasne diagnostikuje, dokáže im dať včasný termín a dokáže ich včasne liečiť, teda budú mať okolo seba fungujúce zdravotníctvo, každému bude skoro až ukradnuté, či budú mať iba komunitnú nemocnicu alebo regionálnu a ako ďaleko budú musieť ísť na špeciálny chirurgický zákrok. Budú mať pokrytú základnú potrebu, ktorá dnes pokrytá nie je. Čiže áno, som presvedčený, že keď my dáme dôveryhodné garancie, ľudia to prijmú..

Teda aj starostovia, primátori a riaditelia nemocníc?

Áno, verím tomu, sú to racionálni ľudia. Treba s nimi rokovať, vysvetľovať, vytvoriť podmienky a manažovať celý proces zmeny. Tam však dnes nie sme.

Dozvedeli ste sa na rokovaní s ministrom niečo nové alebo niečo, čo zmenilo váš pohľad na reformu formulovaný v memorande?

Nové vecne nie, pretože legislatívny návrh vrátane pozmeňujúcich nám bol známy. Nový, a hodnotím to pozitívne, bol prístup ministra, ktorý bol veľmi konštruktívny a otvorený v debate. Mám pocit, že mu záleží na tom, aby zákon fungoval v praxi.

Myslíte si, že pozmenená reforma prejde v parlamente?

Nevidím do hláv poslancov, neviem, čo ostatné je v hre, netrúfam si to odhadnúť.

Zdroj: SITA (Denník N)