Zdravotníctvo mohlo mať viac peňazí. Politici nehovoria celú pravdu

Podľa zdravotníckych manažérov má v rozpočte rezort podhodnotené príjmy aj výdavky na potrebné investície.

V zdravotníctve má byť na budúci rok 5,2 miliardy eur. Ide o najvyššiu celkovú sumu, akú mal vôbec kedy rezort k dispozícii. Zdravotníci a manažéri zo sektora napriek tomu hovoria, že je to málo. Slovenské zdravotníctvo podľa nich mohlo mať viac peňazí, ak by návrh štátneho rozpočtu pre kapitolu ministerstva zdravotníctva kopíroval pozitívny vývoj slovenskej ekonomiky. Slovensko má mať v roku 2018 po prvýkrát v histórii vyrovnaný rozpočet. Ekonóm zo Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž dokonca hovorí o tom, že návrh rozpočtu v niektorých oblastiach začína pripomínať klasický biznisový plán. Samotní zdravotníci sú však z neho sklamaní. „Je to čistý politický marketing,“ povedal na konferencii TRENDU Zdravotnícky manažment generálny riaditeľ Dôvery Martin Kultan.

„Mohli sme si dovoliť viac“

Hlavne pre zdravotné poisťovne je štátny rozpočet dôležitý, pretože od neho závisí, koľko peňazí budú mať na preplácanie zdravotnej starostlivosti svojich klientov. Podľa M. Kultana je celkom zreteľný pokles zdrojov za štátnych poistencov. Oproti aktuálnej sume má klesnúť o 19 percent, oproti roku 2017 dokonca až o viac než štvrtinu. Na ministerstve financií sa rozhodli, že platba za dôchodcov, matky na materskej či študentov bude v priemere 28 eur. Najnižšia suma doteraz bola 30,76 eur v prvom polroku 2012.

Výpadok zdrojov za štátnych poistencov má vykryť poistné za ekonomicky aktívnych. Rezort financií predpokladá, že budúci rok dôjde k rastu miezd o šesť percent, čo znamená vyššie odvody. Podľa Dajany Petríkovej, ktorá má v Union ZP na starosti nákup zdravotnej starostlivosti, je tento pohľad veľmi optimistický. Pripomenula, že pred rokom vzrástli o štyri percentá a predtým o tri percentá. „Ak by sme aj uverili tomuto optimizmu, tak ak budeme mať rekordné príjmy na daniach, prečo sa to nepremietlo aj do korektnej sadzby za poistencov štátu. Pri tejto sile ekonomiky sme si mohli dovoliť aj viac,“ povedala. Zástupcovia poisťovní sa obávajú, že kvôli rozpočtu sa na budúci rok bude slovenské zdravotníctvo opäť s problémami iba boriť namiesto toho, aby sa s dostatočným finančným krytím riešili. Podľa Unionu navyše nie sú podhodnotené len príjmy z vereného zdravotného poistenia, ale aj kapitálové výdavky. Dôvera dodáva, že rešpektujú, koľko peňazí sa rozhodnú politici dať do zdravotníctva. Čo M. Kultanovi prekáža je, že nehovoria ľuďom celú pravdu. „Je férové povedať aj to, že za takýchto podmienok nemôžeme mať také krátke čakacie listiny, také nemocnice, taký široký rozsah zdravotnej starostlivosti hradený z verejného zdravotného poistenia,“ dodal.

Nutná zmena financovania

Nedostatok zdrojov môže najviac pocítiť Všeobecná zdravotná poisťovňa, keďže má najnáročnejší poistný kmeň – starých a chorých. „Registrujeme, že peňazí dostaneme menej a, samozrejme, chceli by sme viac. Sme v komunikácii s ministerstvom zdravotníctva,“ povedala na konferencii nová šéfka Všeobecnej zdravotnej poisťovne Ľubica Hlinková.

To, že zdravotníctvo nebude mať dosť peňazí a je potrebné dokonca zmeniť model financovania tohto sektora, sa spomína aj v samotnom návrhu štátneho rozpočtu. „Súčasný model financovania prostredníctvom odvodov za pracujúcich poistencov a platbou za poistencov štátu je vzhľadom na vývoj ekonomiky volatilný a nezohľadňuje objektívne potreby zdravotníctva,“ píše sa v ňom.

Ambíciou ministerstva zdravotníctva bolo už na budúci rok dohodnúť zmenu financovania rezortu, keď by sa zrušila platba za poistencov štátu a peniaze by sa rozpočtovali podľa potreby jednotlivých segmentov v zdravotníctve. Nakoniec sa to nepodarilo dotiahnuť, pretože bude zrejme potrebné meniť legislatívu.

Česi dajú o dve miliardy viac

Rozpočtované financie by mali poslúžiť nielen na úhradu zdravotnej starostlivosti, ale tiež na rekonštrukcie nemocníc, nákup zdravotníckej techniky, preventívne programy či zvýšenie platov zdravotníckeho personálu. Ohlásil to premiér Peter Pellegrini s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou. Na konferencii TRENDU sa ale zdravotnícki manažéri vyjadrili, že na to všetko nebude dosť peňazí.

Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko pripomenul, že Česi s porovnateľným počtom obyvateľov plánujú dať do zdravotníctva oveľa viac. „Myslím, že máme štartovnú čiaru jasnú. Ak chceme s Čechmi súťažiť napríklad v otázke miezd, musíme si uvedomiť, že do zdravotníctva dávajú o dve miliardy eur viac,“ povedal. Vyššie mzdy do susednej krajiny lákajú slovenských zdravotníkov. Už dnes tam vďaka blízkosti krajín, jazyka a mentality končí veľa lekárov. Tí potom chýbajú hlavne v menších nemocniciach a prevažne na východe Slovenska. Riaditelia nemocníc to riešia dočasným zatváraním oddelení. „Oficiálnym“ dôvodom je maľovanie oddelení.

Príčinu nedostatku lekárov treba podľa M. Petka hľadať aj na lekárskych fakultách, ktoré prijímajú ročne malý počet študentov, zhruba 650. Reálna potreba pritom je 1 200 až 1 300, aby bol do roku 2030 na Slovensku relatívne dostatok lekárov. Prezident asociácie zdôraznil, že študentov, ktorí majú záujem ísť na medicínu je dosť, ale univerzity ich neprijímajú, a tak idú za hranice. Len na českých vysokých školách je podľa neho 4 000 slovenských medikov, pričom späť na Slovensko sa vracia tak päť percent z nich.

„Stačí adekvátne financovať“

Dekan Lekárskej fakulty Univerzity Konského Juraj Šteňo priznal, že už v roku 2015 im vtedajší minister zdravotníctva Viliam Čislák písal list, v ktorom ich žiadal, aby prijímali viac Slovákov. Ako odpoveď od nich dostal zoznam problémov, s ktorými sa pre nedostatok financií stretávajú. „Niektoré si dokážeme riešiť sami. Iné vieme riešiť len čiastkovo, ako nedostatočný lôžkový fond na klinikách vo výučbových nemocniciach a neúnosné mzdové ohodnotenie lekárov pedagógov,“ povedal na konferencii J. Šteňo.

Zahraničných študentov samoplatcov podľa neho prijímajú len preto, aby sa dofinancovali. Ak by tak nerobili, po zaplatení všetkých výdavkov by vraj pokryli mzdy vyučujúcich len na 42 percent. A potom by nemal kto učiť ani slovenských medikov. „Vyučujúci by mal dostať 715 eur v hrubom. Je to síce viac, ako má vrátnička, ale stále dosť málo,“ povedal. Na klinikách sa len nedávno podarilo vyriešiť nízke mzdy. Vyučujúci dostali v univerzitných a fakultných nemocniciach riadne úväzky, čím sa platovo dostali na úroveň miestnych lekárov. V teoretických ústavoch problém s platmi ale pretrvá.

Premiér sľúbil lekárskym fakultám dva milióny eur, ak budú prijímať viac študentov. Na Univerzite Komenského v Bratislave tak majú od septembra navyše 40 slovenských študentov. Dotáciu však zatiaľ dostali len na tento rok. Navyše, podľa J. Šteňa je potrebné trvale lepšie financovanie lekárskych fakúlt, inak budú musieť naďalej zvyšovať podiel študentov študujúcich v anglickom jazyku. „Na riešenie nedostatku lekárov stačí adekvátne financovať činnosť lekárskych fakúlt. Na našej fakulte to nepôjde bez novej univerzitnej nemocnice,“ dodal.

Keď štát prileje olej do ohňa

Naďalej zostávajú nedofinancované aj lekárne. Prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ hovorí, že objem peňazí, ktorý ide do lekární, sa desať rokov nemení. Spoločný koláč si pritom medzi sebou delí viac hráčov a lekárňam rastú náklady. Novela zákona o liekoch zaviedla povinnosť, aby bola v každom okrese minimálne jedna pohotovostná lekáreň. Otvorené musia byť do 22.30 hodiny, teda o polhodinu dlhšie ako ambulantné pohotovosti. „Bolo to prijaté nekorektne a bez diskusie. Výsledok je, že v celom systéme máme teraz jedinú bezplatnú pohotovosť — lekárenskú,“ povedal O. Sukeľ. Lekárne nedostali žiadne peniaze navyše za to, že budú otvorené dlhšie.

Podľa lekárnikov to zásadne vplýva na ekonomiky lekární. Pre sieť lekární Dr. Max napríklad mesačne to predstavuje výdavky vyššie o 30-tisíc eur. „Odslúžili sme doteraz 4,5 tisíca polhodín a za ten čas sme vydali 188 receptov,“ povedal generálny riaditeľ siete Jan Žák. Dodal pritom, že recepty často nebývajú ani z daného dňa, ani na nich nie sú lieky, ktoré by si pacient nemohol vybrať až na druhý deň.

Zdroj: SITA (Trend)