Zdravotníctvo bude iba pre bohatých

Bežný občan, ktorý zachytil vyjadrenia ministra financií Igora Matoviča o návrhu rozpočtu pre zdravotníctvo na budúci rok, mohol byť spokojný. Do zdravotníctva má smerovať o vyše štyristo miliónov eur viac, než bolo naplánovaných na tento rok.

Budú to peniaze, ktoré nepochybne pocítia pacienti, lekári aj nemocnice – aspoň taká je rétorika Igora Matoviča. No ako to pri jeho vyjadreniach býva, realita nie je zďaleka taká oslnivá ako proklamované plány a prezentované čísla. Nič to nedokumentuje lepšie ako zjednotené stanovisko všetkých stakeholderov v zdravotníctve, ktorí označujú rozpočet za „apokalyptický“. Dôvodov na takto tvrdé konštatovanie je mnoho.

 Vo Ficových šľapajach

Zdravotníctvo bolo pre lídra OĽaNO prioritou s cieľom garantovať nárok pacientov na rýchle operácie v prípade určitých, najmä onkologických diagnóz. Aspoň tak ho prezentoval v predvolebnej kampani. V skutočnosti sa však deje pravý opak. Výdaje na zdravotníctvo drží minister financií na minimálnej možnej úrovni. Tento rok totiž hrubý domáci produkt Slovenska rastie omnoho viac, než boli pôvodné odhady. Spolu s ním sa zvyšujú priemerné mzdy a s tými aj odvody do zdravotného poistenia. Zdravotné poisťovne tak mali dostať viac prostriedkov, než bol odhad, s ktorým na začiatku roka počítali. Vyzeralo to, že by tento rok mohli dokonca dosiahnuť zisky. Možno práve to bol skutočný dôvod, pre ktorý sa I. Matovič rozhodol, že ešte v tomto roku stiahne zo zdravotníctva 232 miliónov eur. Spraví to cez zníženie platieb za poistencov štátu, čím ponorí poisťovne do strát. Problém je, že nielen tie.

Štát bude za deti, dôchodcov či nezamestnaných platiť len 31 eur, čo je pravdepodobne najmenej v celej histórii slovenského zdravotníctva. Ešte menej, než to bolo za Roberta Fica. Prirovnanie s R. Ficom nie je náhodné – obom v zdravotníctve prekáža súkromný kapitál. Šéf strany Smer-SD po príchode k moci nielenže zablokoval prílev súkromného kapitálu, no zároveň s ním znižoval prísun peňazí zo štátneho rozpočtu cez poistencov štátu. V porovnaní s okolitými krajinami tak pomer prostriedkov smerujúcich do zdravotníctva relatívne klesal. V Česku boli ešte pred ôsmimi rokmi platby štátu za svojho poistenca nižšie než na Slovensku. V súčasnosti sú už pomaly trojnásobne vyššie. Keď sa toto číslo zráta s vyššími odvodmi vďaka tamojšej vyššej priemernej mzde, je zrejmé, že financie smerujúce do zdravotníctva v Českú sú oproti Slovensku neporovnateľné. Aj to je dôvod, prečo sa účastníci okrúhleho stola Hospodárskych novín o rozpočte na rok 2022 zhodli na tom, že slovenské zdravotníctvo už stratilo schopnosť porovnávať sa s Českou republikou. Vzhľadom na razantné zvyšovanie platov zdravotníkov v Maďarsku a Poľsku kráča Slovensko skôr po ukrajinskej ceste

Zdravotníctvo dokáže fungovať aj s obmedzenými zdrojmi. Má to však následky, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné, povedal v rozhovore analytik INESS Martin Vlachynský. Jedným z nich je kapitálová medzera. Do kapitálu – nových budov, prístrojov a systémových vylepšení – sa investuje minimum. A to dlhodobo. Problém sa začal s príchodom Roberta Fica a pokračuje až do súčasnosti. Kapitálový dlh slovenského zdravotníctva sa ráta v miliardách. V Česku stojí prakticky v každom okrese nová nemocnica. Na Slovensku sú to v drvivej väčšine prípadov ošarpané budovy. Napriek plánu obnovy bude tento trend pokračovať v budúcom roku. Na kapitálové výdavky totiž ministerstvo financií vyčlenilo iba šesť miliónov eur, hoci len na bežné výdavky na údržbu treba okolo 30 miliónov. Minister síce môže argumentovať, že v rozpočte sú naplánované kapitálové výdavky z plánu obnovy na úrovni 220 miliónov eur, tie sa však v budúcom roku nestihnú vyčerpať. Rozpočet I. Matoviča tak ide z pohľadu kapitálových výdavkov rovnako deštrukčným smerom ako rozpočty R. Fica. Pritom problémom zďaleka nie sú iba kapitálové výdavky.

Len pre bohatých

Rozpočtová ekvilibristika Igora Matoviča sa prejavila aj v ďalších oblastiach. Do očí bijú najmä úspory, ktoré sektoru minister naplánoval. Má ísť o gigantickú štvrťmiliardu eur. Z pohľadu lekárov je to zlý vtip. Ministerstvu zdravotníctva sa nikdy nepodarilo ušetriť ročne viac ako sto miliónov eur. Tento rok to nebude viac ako 40 miliónov. Matovičove veľkolepé plány sú už dopredu odsúdené na záhubu. Následkom bude, že v sektore vznikne sekera okolo dvesto miliónov eur. Tým sa výdavky na verejné zdravotné poistenie dostanú na úroveň návrhu rozpočtu na tento rok. Realisticky je tak rozpočet rovnaký. A to je problém. Okrem valorizovaného rastu platu lekárov totiž zdraželi aj ostatné vstupy, najmä cez rast minimálnej mzdy či brutálny nárast cien energií. Ich pokrytie bez tohto, aby boli zasiahnuté iné oblasti zdravotníctva, nebude možné. Následky nerealistického rozpočtu budú podľa niektorých odborníkov obrovské.

Keďže do zdravotných poisťovní bude prúdiť menej peňazí, tie môžu sektoru vyplatiť iba menej prostriedkov. Už teraz začínajú rozmýšľať, kde šetriť. Hovorí sa o tom, že najväčšia poisťovňa prestáva zazmluvňovať väčšinu nových špecializovaných lekárov. Postupom času sa budú poisťovne snažiť limitovať platby a možno ich dokonca aj znižovať, čo pocíti celý sektor. To je dôvod, prečo všetci svorne – zdravotníci aj poisťovne – odmietajú Matovičove čísla. Ak budú poisťovne platiť menej, opäť sa to niekde prejaví – v oddialení zdravotnej starostlivosti. Už teraz sa na objednanie k lekárom, všeobecným aj špecialistom, čaká mesiace.

Táto situácia sa pravdepodobne bude rýchlo zhoršovať.

I. Matovič nakoniec dosiahne opak toho, čo pred voľbami sľuboval: čakacie lehoty sa predĺžia a dostupnosť zdravotnej starostlivosti klesne. Práve vinou jeho vlastného rozpočtu. Čím ďalej, tým viac lekárov stráca trpezlivosť so systémom, v ktorom ich poisťovne tlačia do väčšieho počtu výkonov za menej peňazí. Mnohí špecialisti sa rozhodli, že prejdú na priame platby od pacienta bez zmluvy so zdravotnou poisťovňou. Mnohí špecialisti tak začínajú fungovať rovnako ako zubári alebo oční lekári, kde takmer za všetko platí pacient. Niekde, napríklad vo väčších mestách, existuje trieda bohatších ľudí, ktorí si môžu dovoliť platiť za výkony v hotovosti. Môžu sa potom oprávnene pýtať, načo si vlastne platia zdravotné poistenie. V chudobných regiónoch však väčšina ľudí takéto šťastie nemá, sú odsúdení čakať aj na základné vyšetrenia mesiace. Náklady na zdravotnú starostlivosť sa tým dramaticky zvýšia, keďže odložená zdravotná starostlivosť rastie na cene.

Exodus pokračuje

Následky Matovičovho rozpočtovania nebudú iba krátkodobé. Naopak, platy zdravotníkov na Slovensku v budúcom roku vzrastú pravdepodobne najmenej v celom regióne. Spolu s upadajúcimi zdravotníckymi zariadeniami to nevytára lákavý kokteil pre mladých lekárov, aby na Slovensku ostávali. Za vyššími platmi nepôjdu iba do Česka, ale aj do Maďarska. Exodus do zahraničia bude pokračovať. Kým koalícia sľubovala, že zariadi, aby sa lekári a sestry na Slovensko vrátili, realita je odlišná. Čísla chýbajú, no hovorí sa, že len za posledný rok odišlo z krajiny vyše osemsto zdravotných sestier. S odchodom zdravotníkov, mizivými platbami a nekonečnými nesystémovými zásahmi je šanca na lepšiu zdravotnú starostlivosť na Slovensku iba chimérou. Plán obnovy pomôže, no zďaleka nebude takou pomocou, ako vláda prezentuje. Optimalizácia nemocničnej siete ako základ reformy zdravotnej starostlivosti neprejde, a ak prejde, tak len v oklieštenej forme. Dokonca s ňou nepočíta ani rozpočet na budúci rok, ktorý na optimalizáciu nealokuje vlastné prostriedky. Bez skutočnej optimalizácie siete nemocníc ako prvého kroku k nastaveniu efektívnejšieho systému ostane na Slovensku status quo: do zdravotníctva budú peniaze prúdiť nesystémovo, netransparentne a nepredvídateľne. A najmä na základe politických vízií. To je najlepší recept na pomalé, ale isté umieranie systému. Pacientovi to, bohužiaľ, udrie do očí, až keď zistí, že potrebuje liečbu.

Zdroj. SITA (Trend)