Zdravotnícky rozpočet je rizikový. Hrozia stámiliónové výdavky navyše

Zdravotníctvo je na Slovensku pri plánovaní rozpočtu verejných financií už tradične rizikovou oblasťou. V budúcom roku sa mal tento sektor výraznejšie podieľať aj na konsolidácii verejných financií. 

Vláda pôvodne navrhovala ušetriť takmer 260 miliónov eur spomalením rastu platov zdravotníkov. Opatrenie bolo jedným z dôvodov, prečo rezignovala ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková. Do diskusie sa tiež zapojili zdravotnícki odborári, ktorí zatlačili na vládu hrozbou hromadných výpovedí. Nový šéf rezortu Kamil Šaško ponúkol odborárom kompromis. Platy sestier, pôrodných asistentiek či záchranárov porastú rovnako rýchlo ako pred konsolidáciou, v budúcom roku o 9,7 %. Pri lekároch sa tempo valorizácie v roku 2025 spomalí na 6,44 % namiesto pôvodne zamýšľaných 3 %. Nižší efekt úsporného opatrenia by mala podľa ministra financií Ladislava Kamenického vykryť rezerva určená na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia. Zdravotníci však viac ako 3 000 výpovedí, ktoré sú aktuálne na stole, stále nesťahujú a žiadajú aj ďalšie zmeny na zlepšenie v rezorte. 

Riziko pri plánovaných úsporách

„Aktuálny vládny návrh predstavuje v roku 2025 úsporu 71,3 milióna eur. Rozpočet uvádza ešte potrebné úsporné opatrenia v hodnote 153 miliónov eur, ktoré však nešpecifikuje,“ uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá nedávno prišla so svojím hodnotením návrhu zákona roka. 

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tiež pripomenula, že negatívne riziká v sektore zdravotníctva vyplývajú prevažne z možného nenaplnenia úsporných opatrení. „Očakávania úspor v rozpočte na rok 2025 sú nerealistické a dokonca z väčšej časti nedefinované, čo ešte viac zvyšuje riziko ich nenaplnenia,“ skonštatoval analytik INESS Martin Vlachynský. V oblasti očakávaných úspor, ako aj v tom, ako sa skončí vyjednávanie s odborármi, vidí značné riziko aj ekonóm zo Slovenskej akadémie vied Martin Hudcovský. „Ostrý štrajk lekárov sme tu mali už v roku 2011. Situácia bola natoľko neprípustná a negatívne vnímaná u obyvateľov, že lekári si svoje požiadavky nakoniec vymohli. Je vcelku reálna šanca, že aktuálna vláda nebude ochotná pripustiť opakovanie tejto situácie a ustúpi,“ tvrdí Hudcovský. 

Dodal, že by to mohlo nielen ohroziť plánovanú úsporu na zníženej valorizácii platov, ale aj vytvoriť precedens, ktorý by motivoval k podobným krokom ďalších zamestnancov verejnej správy, aby trvali na vyššej valorizácii. „Učitelia by boli určite ďalší na rade, keďže sa ešte stále nedohodli. To má potenciál ohrozovať deficit verejných financií v úrovni stoviek miliónov eur,“ pokračuje Hudcovský. 

Diery v zdravotníctve

Čo sa týka ostatných rizík, rozpočtová rada odhaduje, že v budúcom roku môžu byť výdavky v zdravotníctve až o 431 miliónov eur vyššie ako v návrhu rozpočtu verejnej správy. Tento rozdiel tvoria predovšetkým vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť a horšie hospodárenie nemocníc. Prispievajú tiež vyššie prevádzkové výdavky a splátky záväzkov voči akcionárom súkromných zdravotných poisťovní. Ďalším rizikom je aj prehraný spor Slovenska na Súdnom dvore Európskej únie z dôvodu oneskoreného platenia faktúr dodávateľom zdravotníckeho materiálu a liekov zo strany zdravotníckych zariadení. „Vláda pritom zatiaľ vôbec nesignalizuje, ako chce otázku splatnosti faktúr riešiť,“ podotkol Vlachynský. V tomto prípade zatiaľ neplatia žiadne sankcie, avšak len pod podmienkou, že vláda prijme opatrenia na nápravu. „Práve hrozba pokút, ktoré sa neskončia až do nápravy systému, by mohla byť impulzom na urýchlené vyplatenie faktúr a potrebu ďalšieho dofinancovania nemocníc transferom zo štátneho rozpočtu, to by mohlo ohroziť plánovaný deficit v roku 2025,“ skonštatoval Hudcovský. Tiež však pripomenul, že ide o hypotetický scenár s relatívne malým dosahom. 

Výzvy v rezorte do budúcnosti

„V tejto chvíli vieme, že konsolidačné opatrenia by mali priniesť približne jednu miliardu eur nad rámec potrebného objemu, preto očakávame, že najpálčivejšie problémy bude možné sanovať bez toho, aby došlo k zhoršeniu očakávanej výšky deficitu verejných financií na budúci rok,“ zhodnotil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. V budúcnosti však podľa neho bude aj vzhľadom na demografický vývoj potrebné prijímať štrukturálne reformy. „Zdravotníctvo na Slovensku, podobne ako aj v okolitých krajinách, je značne neefektívne a podinvestované. K tomu musíme myslieť na starnutie obyvateľstva, s čím bude spojený vyšší objem hospitalizácií starých ľudí. Tí si však vyžadujú viac starostlivosti, takže i viac času doktorov a sestier,“ hovorí ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Viac práce pre zdravotný personál sa tak prejaví aj na raste nákladov. Návrh rozpočtu verejnej správy predpokladá, že výdavky na zdravotníctvo v tomto roku dosiahnu viac ako deväť miliárd eur, v budúcom roku to bude cez 9,5 miliardy eur a v roku 2026 už budú atakovať hranicu 10 miliárd eur. 

Podľa Tomčiaka však môžeme čakať, že v skutočnosti budú v najbližších rokoch tieto výdavky oproti predpokladom ešte vyššie. „Doktori a sestry budú požadovať zvýšenie platov, ale tým sa problémy vôbec nevyriešia. Je nutné pristúpiť na rozsiahlu reformu, výrazne zvýšiť počet zdravotníkov, investovať do moderných prístrojov a zefektívniť procesy v celom sektore, ako napríklad lepšie využívanie liekov,“ dodal.

Zdroj: SITA (Zdravotnícke noviny)