Zásadnou zmenou v zdravotníctve bolo skrátenie pohotovostí

Vlaňajšie opatrenia v rezorte sestry neprijali pozitívne. Lekári sa, naopak, mali z čoho tešiť. TREND opäť prináša prehľad najväčších zmien a udalostí, ktoré sa udiali v zdravotníckom rezorte minulý rok.

Revízia úhrad cien liekov

Vlani vo februári minister zdravotníctva Tomáš Drucker zamietol konanie o úhrade cien liekov. Tvrdil, že ak by to neurobil, doplatky pre pacientov by vzrástli priemerne o 70 percent, v niektorých prípadoch až o 400 percent. Podľa vyhlášky sa totiž ceny liekov upravujú podľa množstva účinnej látky. Liek s rovnakou účinnou látkou môže mať teda vyššiu cenu, ak má viac účinnej látky. Minister avizoval, že vyhlášku zmení. Sľuboval, že pri revízii úhrad sa bude brať do úvahy aj medicínske hľadisko. Nová vyhláška mala byť do niekoľkých týždňov. Nebola a stále neprebehla ani revízia úhrad cien liekov. V novembri Asociácia zdravotných poisťovní SR vyhlásila, že preto, že sa revízia nerobila od roku 2011, zdravotníctvo prichádza ročne o 70 miliónov eur. Zdôraznila, že ceny od farmaceutických firiem sa líšia nielen podľa balenia, ale aj podľa toho, na akú diagnózu ten istý liek predávajú. Nová šéfka rezortu Andrea Kalavská predložila farmafirmám nové cenové návrhy, ale ony ich odmietli. Ministerka tak rovnako ako jej predchodca nepodpísala revíziu úhrad cien liekov. Ineko vtedy upozornilo, že doplatky pacientov v skutočnosti nemusia rásť, pretože pri väčšine diagnóz môžu prejsť na iný liek s rovnakou účinnou látkou a s nulovým alebo výrazne nižším doplatkom. Revíziu úhrad cien liekov nakoniec A. Kalavská podpísala až v apríli tohto roka.

Rozšírenie kompetencií sestier

V apríli 2018 nadobudla účinnosť nová vyhláška o rozsahu ošetrovateľskej praxe a pôrodnej asistencie, ktorá rozšírila sestrám kompetencie. Odvtedy môžu napríklad podávať lieky proti bolesti a na zníženie teploty podľa dávkovania predpísaného lekárom a súčasne vyhodnocovať ich účinnosť. Na základe určenia lekára môžu aplikovať lieky intravenózne okrem transfúzie krvi a krvných derivátov, transfúznych liekov a kontrastných látok bez písomného poverenia. Môžu odstraňovať stehy z primárne zhojenej rany a zavádzať či vyberať kanylu. Sestra s pokročilou praxou môže predpisovať zdravotnícke pomôcky či nariadiť odber biologického materiálu. Sestry dostali „nové kolegyne“, keď poslanci v parlamente odhlasovali premenovanie zdravotníckych asistentov na praktické sestry, ktorým umožnili, aby v ambulanciách pracovali namiesto sestier. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek obe zmeny prijala s nevôľou. Jej predstavitelia uviedli, že kým programové vyhlásenie vlády a stratégie zdravotníckych systémov v Európe smerujú k posilneniu postavenia sestier vzhľadom na starnutie obyvateľstva, prijaté zmeny ho oslabujú. Ministerka A. Kalavská reagovala, že s kompetenciami, ktoré má praktická sestra, môže pracovať v ambulancii všeobecného lekára. Štyri roky štúdia sú na túto prácu podľa nej dostačujúce.

Ambulantná služba prvej pomoci

Od júla 2018 sa zásadne zmenilo fungovanie lekárskej služby prvej pomoci. Okrem toho, že sa premenovala na ambulantnú službu prvej pomoci, zmenil sa aj čas jej prevádzky. Nové pohotovosti budú k dispozícii v pracovných dňoch od 16.00 hodiny do 22.00 hodiny, cez víkendy a sviatky medzi siedmou hodinou ráno a 22.00 hodinou. Po novom by malo lekársku službu prvej pomoci zabezpečovať viac ako 70 ambulantných pohotovostí pre dospelých a viac ako 60 pre deti a dorast. Poplatok za využitie ambulantnej pohotovosti sa zvýšil o jeden cent. Dve eurá platí aj pacient, ktorého lekár pošle na centrálny či urgentný príjem do nemocnice. Platba na urgente sa zvýšila na desať eur. Platiť nemusia pacienti, ktorých ošetria bezprostredne po úraze alebo ich hospitalizujú. Neplatia ani maloleté deti zo zariadení, kam ich umiestnil súd alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Oddlženie nemocníc

Zadlžené nemocnice dostali od štátu finančnú injekciu. V polovici roka ministerstvo zdravotníctva začalo zbavovať dlhov nielen nemocnice vo svojej pôsobnosti. Ministerstvo financií pre ústavné zdravotnícke zariadenia bez ohľadu na vlastníka vyčlenilo 585 miliónov eur, ktoré mali uspokojiť veriteľov. V prvej etape, ktorá sa skončila vlani, bola oddlžovaná suma 338 miliónov eur. Išlo o peniaze veriteľov nemocníc, ako aj o Sociálnu poisťovňu či veriteľov Národnej transfúznej služby SR. V druhej etape oddlženia je výsledná suma oddlžených pohľadávok z fixného diskontu vyššia ako 402-tisíc eur. Prostredníctvom elektronickej aukcie sa uhradili pohľadávky v objeme viac ako 54,7 milióna eur. Momentálne prebieha tretia etapa oddlženia. Rovnako ako predošlé etapy sa bude realizovať aj formou fixného diskontu, aj elektronickou aukciou. Napriek finančnej pomoci od štátu nemocnice naďalej tvoria straty. Ku koncu vlaňajška bolo v mínuse päť zariadení v správe ministerstva zdravotníctva.

Zdravá zmena v nemocniciach

Začiatkom leta minulého roka ministerstvo zdravotníctva predstavilo verejnosti takzvanú stratifikáciu nemocníc, dnes nazývanú aj zdravá zmena. Na základe novej koncepcie siete, na ktorej ministerskí analytici spolu s odborníkmi pracovali niekoľko rokov, by sa mali ústavné zdravotnícke zariadenia rozdeliť do niekoľkých typov. V nemocniciach 1. typu má byť dostupná všeobecná zdravotná starostlivosť. Nemocnice 2. typu by mali byť špecializované pracoviská. Koncové pracoviská majú byť vysokošpecializované srdcovo-cievne, onkologické a iné ústavy. Takýmto nastavením chce ministerstvo docieliť, aby boli výkony špecializované a aby každá nemocnica nerobila všetko. Okrem toho, že to nie je efektívne, ani pre pacienta nie je bezpečné, ak sa dostane pod nôž „nevyoperovanému“ lekárovi. Navyše vďaka týmto zmenám by sa mali v nemocniciach uvoľniť akútne postele. Tie by sa následne mali reprofilovať na chronické lôžka a niektoré oddelenia či celé nemocnice by sa zmenili na zariadenia dlhodobej starostlivosti. To je žiaduce vzhľadom na starnutie obyvateľstva a súčasný nedostatok týchto zariadení. Zmeny tento rok zabrzdil predseda Smeru-SD Robert Fico, keď celú tému spolitizoval a vyhlásil, že najväčšia vládna strana zmeny v parlamente nepodporí, ak ich ministerka nepredloží ako ústavný zákon.

Prvé štandardy

V závere minulého roka ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská podpísala prvých 31 štandardných diagnostických a terapeutických postupov, ktoré vstúpili do platnosti od januára 2019. Zadefinovali, ako by mala vyzerať prevencia, diagnostika či liečba napríklad v ošetrovateľstve, klinickej a radiačnej onkológii, rádiológii, nukleárnej medicíne, psychiatrii, primárnej pediatrii, neonatológii a v pôrodníctve či pri skríningoch nádorových ochorení.

Celkovo by sa malo vypracovať minimálne 150 skupín štandardných diagnostických a terapeutických postupov pre najčastejšie sa vyskytujúce ochorenia so zameraním na ambulantnú a ústavnú zdravotnú starostlivosť. Ich absencia je podľa odborníkov jedným z dôvodov nízkej efektívnosti slovenského zdravotníctva. Od zavedenia štandardov sa očakáva zvýšenie kvality a účinnosti liečby a zabezpečenie dostupnosti k rovnako kvalitnej zdravotnej starostlivosti na celom území Slovenska.

Arbitrážny spor s Achmeou

Slovenská republika vyhrala spor so spoločnosťou Achmea, ktorá vlastní Union zdravotnú poisťovňu. Týkal sa zákazu vyplácania zisku, ktorý presadila prvá vláda Roberta Fica a ktorý neskôr Ústavný súd SR označil za protiústavný. Na základe vlaňajšieho rozhodnutia nemeckého najvyššieho súdu nemusí Slovensko vyplatiť holandskému vlastníkovi zdravotnej poisťovne odškodné, ktoré mu pôvodne priznal arbitrážny tribunál v roku 2012. Rozhodol vtedy, že naša krajina porušila dohodu s Holandskom o ochrane investícií. Slovensko malo za to Achmei vyplatiť 22,1 milióna eur ako náhradu škody a tri milióny eur za trovy konania. Slovensko sa odvolalo na nemecké súdy s tým, že arbitrážna doložka, obsiahnutá v investičnej dohode, je po našom vstupe do EÚ neplatná a je v rozpore s európskym právom. Spor sa dostal až na Spolkový súdny dvor, ktorý následne požiadal o výklad Súdny dvor EÚ.

Odchod šéfa rezortu aj VšZP

Tomáš Drucker bol ministrom zdravotníctva od marca 2016 do marca minulého roka. Keď tretia vláda Roberta Fica podala demisiu po tlaku verejnosti v súvislosti s vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, T. Drucker sa stal ministrom vnútra novej vlády Petra Pellegriniho (Smer-SD). Aj keď po troch týždňoch sám odišiel zo svojho nového postu, na ministerstvo zdravotníctva sa nevrátil. Za šéfku rezortu bola vymenovaná dovtedajšia štátna tajomníčka Andrea Kalavská. Prekvapením bolo, keď sa rozhodol vzdať funkcie aj generálny riaditeľ a predseda predstavenstva štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Miroslav Kočan. Dôvod odchodu nechcel komentovať a neprezradila ho ani ministerka. Na jeho miesto nastúpila Ľubica Hlinková, ktorá pôsobí vo VšZP od roku 2007. Predtým ako sa stala generálnou riaditeľkou, v poisťovni zodpovedala za liekovú politiku a centrálne nákupy.

Zdroj: SITA (Trend)