Vláda bude musieť nájsť miliardy navyše pre udržanie zdravotníctva

Vzhľadom na vysoké zaťaženie odborníci nepredpokladajú zvyšovanie daní a odvodov

O potrebe dostatočného financovania sektora zdravotníctva prebieha mnoho diskusií a jednotliví stakeholderi sa zhodujú v tom, že je nevyhnutné doň investovať viac peňazí. Málokedy sa však už hovorí o konkrétnych sumách.

Jeden z fenoménov, ktorý v súčasnosti sprevádza demografický vývoj, je starnutie populácie a klesajúci počet zdravotníckeho personálu. Predpovede analytikov hovoria o tom, že do roku 2030 bude zhruba o 200-tisíc obyvateľov (šesť percent) vo veku 20 až 64 rokov menej. Do roku 2060 bude v rovnakej vekovej skupine až o 900-tisíc obyvateľov (26 percent) menej. So stúpajúcim vekom obyvateľov pritom rastú aj náklady na zdravotnú starostlivosť, a to exponenciálne. „Niektoré štúdie hovoria o tom, až polovica celoživotných výdavkov na zdravotníctvo sa vytvára po dosiahnutí 65. roku života,“ vysvetlil analytik INESS Matej Bárta.

Vyšší dopyt, viac výdavkov

Slovensko bude v nadchádzajúcich rokoch čeliť výrazne nižšiemu počtu ekonomicky aktívnych, ktorí prispievajú do štátneho rozpočtu a zároveň vyššiemu dopytu po nákladnej liečbe, a to aj pri rozšírených či bežných ochoreniach. Systém zdravotníctva sa tak bude musieť poradiť s financovaním dopytu pacientov.

K vyšším výdavkom na zdravotníctvo bude priamo prispievať aj strana ponuky. K dispozícii sú čoraz komplexnejšie medicínske produkty a neustále sa objavuje efektívnejšia zdravotná starostlivosť. Nové produkty a služby sú však často finančne nákladné. Príkladom je medializovaný najdrahší registrovaný liek Zolgensma, ale aj iné, napríklad liek Aduhelm, pri ktorom liečba pacienta stojí ročne zhruba 50-tisíc dolárov.

Zdravotníctvo si vyžiada minimálne desať miliárd

Téme, ako ovplyvní vývoj demografickej krivky výdavky na zdravotníctvo, sa venuje aj Európska komisia, ktorá vydáva pravidelné správy s názvom Ageing report. Najnovšia správa je z roku 2021 a obsahuje prognózy na obdobie od roku 2019 do 2070. Ide o rozpočtovú prognózu, ktorá skúma vplyv starnutia a ďalšie trendy v populácii aj na zdravotnú starostlivosť. Správa počíta s 12 predikciami vývoja, ktoré pracujú s rôznymi premennými. Medzi nimi je základný demografický scenár, takzvaný scenár zdravého starnutia, ktorý predpokladá, že všetky dodatočne získané roky prežije človek v zdraví, či prognóza intenzity práce, ktorá predpovedá, že zmeny v jednotkových nákladoch budú spôsobené zmenami v produktivite práce.

Autori štúdie Drahá budúcnosť zdravia pre predikcie vývoja výdavkov na zdravotnú starostlivosť do roku 2030 na Slovensku spracovali aktuálne dostupné dáta. V rámci prognózy do roku 2030 projektujú potrebné verejné výdavky na zdravotníctvo a hrubý domáci produkt (HDP), pričom výpočet založili na dostupných dátach Eurostatu a ministerstva financií v období od roku 2012 do 2025. Spracovaním týchto výdavkov do roku 2030 získali základný scenár, podľa ktorého je možné predpokladať, ako sa budú výdavky na zdravotnú starostlivosť vyvíjať v nasledujúcich rokoch.

Štúdia uvádza, že podľa tejto koncepcie budú verejné výdavky na zdravotníctvo v roku 2030 predstavovať 6,39 percenta HDP, pričom hrubý domáci produkt dosiahne pravdepodobne 151,5 miliardy eur. V nominálnom vyčíslení budú výdavky na zdravotníctvo na úrovni zhruba 9,68 miliardy eur.

Náklady môžu stúpnuť na 12 miliárd ročne

Základný scenár porovnali autori štúdie s 12 scenármi vývoja, ktoré určila Európska komisia. Ako uvádzajú, aj v najmenej nákladnej predpovedi Slovensko vynaloží v roku 2030 o zhruba 310 miliónov eur viac v porovnaní so základným scenárom. Znamená to, že v ideálnom prípade bude po zohľadnení predikcií eurokomisie v roku 2030 poskytovanie zdravotnej starostlivosti stáť slovenský rozpočet necelých desať miliárd eur. Kumulatívne si však zdravotníctvo do roku 2030 bude vyžadovať necelých päť miliárd eur.

Naopak, ak by sa naplnil jeden z najnákladnejších scenárov (scenár intenzity práce), rozdiel vo výdavkoch v roku 2030 dosiahne takmer dve miliardy eur. Znamená to, že vláda by mala zo štátneho rozpočtu vyčleniť na zdravotníctvo zhruba 11,63 miliardy eur. Kumulatívne si však poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa tejto predpovede do roku 2030 vyžiada ďalších zhruba 11,11 miliardy eur.

Kde hľadať ďalšie zdroje?

Podľa analytikov bude v budúcnosti nevyhnutné hľadať dodatočné zdroje pre financovanie sektoru zdravotníctva. V prípade verejných financií bude podľa autorov štúdie nutné zásadne zmeniť štruktúru priorít vo verejnom rozpočte alebo zvýšiť dane a odvody. Vzhľadom na vysoké zaťaženie odborníci nepredpokladajú ďalšie výrazné zvyšovanie daní či odvodov. Rovnako je zrejmé, že v podmienkach deficitného štátneho rozpočtu bude náročné hľadať zdroje na financovanie zdravotníctva vzhľadom na ekonomické potreby iných segmentov.

Potenciál však vidia odborníci v súkromných zdrojoch a v kombinácii viacerých nástrojov, napríklad väčšej spoluúčasti pacientov, pripoistenia a prítoku súkromného kapitálu. Ten sa však Slovensku neporadí prilákať, ak v sektore naďalej bude panovať vysoká miera neistoty a politického rizika. Jedným z krokov by mohlo byť podľa analytikov rozdelenie a následný odpredaj štátnej zdravotnej poisťovne, čo by do rozpočtu prinieslo nezanedbateľné finančné prostriedky a do celého sektora viac konkurencie a stability.

Zdroj: SITA (Trend)