Viac by mal platiť štát. Nie pacienti

Pravidlá poplatkov by sa mali zmeniť tak, aby pacient vedel, prečo a koľko platí, aby lekár vedel, čo môže spoplatniť, a aby kontrolné orgány vedeli, čo vlastne majú kontrolovať, hovorí Ladislav Pásztor, prezident Asociácie súkromných lekárov, v rozhovore pre HN.

Pri poplatkoch sa zmenia pravidlá. Sprísni sa aj kontrola lekárov, či správne určujú výkony, za ktoré ľudia platia. Čo na to hovoríte?

Témou poplatkov sa v asociácii zaoberáme už dlho. V roku 2012 sme iniciovali prvé rokovanie s exministerkou zdravotníctva pani Zvolenskou. Naším zámerom bolo určiť jasné pravidlá pre zoznam výkonov, ktoré lekárovi nikto nehradí. Úmyslom však nikdy nebolo zvýšenie cien, ale zjednotenie pravidiel, aby pacient vedel, za čo platí, aby lekár vedel, za čo je oprávnený žiadať priamu platbu a aby to kontrolné orgány mohli preverovať podľa objektívnych pravidiel.

Spĺňa však pripravená novela zákona vaše predstavy?

Nenaplní „základnú literu“ v tom, aby pacient vedel, prečo a koľko platí, aby lekár vedel, čo môže spoplatniť, a aby kontrolné orgány vedeli, čo vlastne majú kontrolovať.

Ako je to možné?

Legislatíva by mala určovať princípy a pravidlá. Snaha o superreguláciu pomocou zákonov nemôže fungovať v žiadnej oblasti života. Súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti máme dnes okolo osemtisíc. Ak by napríklad vyššie územné celky mali schvaľovať cenníky, tak je to nereálna predstava.

Čo teda navrhujete?

Zapojiť do základnej úlohy -aby pacient vedel, prečo a koľko platí, aby lekár vedel, čo môže spoplatniť, a aby kontrolné orgány vedeli, čo vlastne majú kontrolovať - aj samosprávu poskytovateľov zdravotníckych služieb. Napríklad cestou práve sa vytvárajúceho Zväzu zmluvných poskytovateľov zdravotných poisťovní. Naša asociácia pripravila zoznamy úhrad za priamu platbu, teda poplatky, ktoré ponúkne svojim členom, ministerstvu zdravotníctva, ako aj vyšším územným celkom.

Ste presvedčený, že to pomôže?

Pri jasnom určení pravidiel tvorby zoznamu poplatkov a cien to môže fungovať oveľa lepšie ako dnes. Na to nepotrebujeme superreguláciu štátom. Slovensko patrí medzi krajiny OECD aj EÚ s najvyšším podielom súkromných zdrojov v zdravotníctve, teda aj doplatkov za zdravotnú starostlivosť. Je to teda aj otázka stupňa solidarity v súčasnom poistnom systéme u nás, ako aj rozsahu hradenej zdravotnej starostlivosti.

Hovoríte, že vám nejde o zvýšenie cien. No ak štát pravidlá kontroly sprísni, lekári možno ceny zvýšia.

Systém zdravotného poistenia by už ľudí nemal viac zaťažovať doplatkami. V prípade, ak by poskytovateľ zdravotnej starostlivosti mal všetky zdravotnícke i nezdravotnícke výkony hradené poisťovňou, my by sme poplatky ani nevyberali. Celý rad výkonov, ktoré súvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, totiž lekárom nikto nehradí. Ide najmä o administratívne výkony pre zamestnávateľov, rôzne úrady, súdy, políciu a podobne. Ak by ich hradili subjekty, ktoré to potrebujú, tak by to nemusel platiť občan. Celý tento systém je totiž nastavený tak, že štát nemusí, ale lekár áno… Poistné riziko povinného, solidárneho zdravotného poistenia, a tým aj riziko straty z podnikania, sa presunulo na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Keby štát platil za svojich poistencov viac, problémy by neboli?

Štát musí dodržať určitý deficit rozpočtu. Preto za svojich poistencov platí čoraz menej, alebo iba toľko, koľko práve môže. Zdravotné poisťovne musia mať zasa vyrovnaný rozpočet. Preto neuhrádzajú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti reálne ceny, ani objemy potrebnej zdravotnej starostlivosti. Lekári však musia poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť. No nikto im nemusí za to zaplatiť. Súkromní lekári sú oproti štátnym v horšej pozícii? Áno, hlavne kvôli štátnemu protekcionizmu štátom vlastnených a prevádzkovaných zdravotníckych zariadení. Nikoho nezaujíma, či neštátni poskytovatelia majú dostatok finančných prostriedkov na prevádzku svojich zdravotníckych zariadení.

Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)