V indexe Zdravie za peniaze sme si mierne polepšili

Na Slovensku diskusia o zdravotníctve nechýba. Veľa sa diskutuje o prostriedkoch – počte nemocníc, lekárov, postelí, o peniazoch. O to menej sa však diskutuje o cieľoch – zdraví pacientov. Uvádza to na úvod inštitút INESS pri prezentovaní výsledkov tretieho hodnotenia Zdravie za peniaze 2022.

Index Zdravie za peniaze vytvoril inštitút ešte v roku 2019 so zámerom podporiť debatu o kvalitatívnych výsledkoch zdravotníctva. Toto hodnotenie podľa INESS vypĺňa medzeru v porovnávaní rôznych aspektov zdravotníctva vo svete. Je zostavený pre 25 európskych štátov a sleduje 23 ukazovateľov, ako sú čas dožitia, miera úmrtnosti na mozgové príhody, počet dní strávených v nemocnici a iné. Index v princípe hovorí, akú zdravotnú starostlivosť dostáva poistenec za peniaze investované do zdravotníctva. Prvý ročník prebehol v roku 2019, druhý následne v roku 2020 a po jednoročnej pauze inštitút predstavil výsledky indexu za rok 2022.

„Dali sme si menšiu prestávku. Najmä z toho dôvodu, že dáta, z ktorých vychádzame, sa nie všetky objavujú v pravidelných ročných intervaloch a mali sme pocit, že by nám vznikali príliš veľké diery. Pravdepodobne budeme pokračovať v dvojročných cykloch zverejňovania indexu, aby to bolo relevantnejšie,“ uviedol Martin Vlachynský, analytik inštitútu.

A kým sme v predchádzajúcom ročníku skončili na 20. mieste, v aktuálnom hodnotení sme sa ocitli na 19. pozícii. V rámci hodnotenia analytici spracovali 23 ukazovateľov zo svetových databáz a porovnali 26 rôznych krajín vrátane Slovenska. „Sú to európske krajiny, ktoré sú zároveň členmi OECD,“ uviedol M. Vlachynský.

Dôvodmi boli jednak dostupnosť dát pre všetky hodnotené krajiny a zároveň podobné spektrum zdravotných problémov (menší výskyt závažných infekčných chorôb ako napr. v ázijských krajinách, vyšší dôraz na chronické ochorenia) a relatívne podobné spektrum zdravotných systémov (na rozdiel napríklad od USA), a tým aj väčšia relevancia pre porovnanie so Slovenskom.

Podľa metodiky inštitútu sú na popredných miestach Taliansko, Estónsko a Poľsko. Ako sa uvádza vyššie, Slovensko sa v hodnotení ocitlo na 19. priečke, na posledných priečkach skončili Švajčiarsko, Francúzsko a Nemecko. Nízke umiestnenie niektorých bohatých štátov je podľa inštitútu spôsobené tým, že nadpriemernú kvalitu majú zaplatenú veľmi vysokými výdavkami.

Ukazovatele

Index Zdravie za peniaze v princípe hovorí, akú zdravotnú starostlivosť dostáva poistenec za peniaze investované do zdravotníctva. Index totiž porovnáva kvalitatívne výsledky zdravotníctva so zohľadnením investovaných nákladov vrátane priemerných miezd v jednotlivých krajinách. „Zohľadnili sme nominálne výdavky na zdravotníctvo na obyvateľa, čiže koľko eur z verejných zdrojov sa minie na jedného obyvateľa v zdravotníctve, to sme znásobili koeficientom priemernej mzdy v krajine. Je to z toho dôvodu, že v zdravotníctve sú mzdové náklady kľúčovou nákladovou položkou, a jednak preto, že mzdová úroveň môže skresľovať toto ekonomické porovnanie,“ vysvetlil M. Vlachynský. Ukazovateľov je celkovo 23. „Pričom tri sme zlúčili do jedného, to sú perinatálna, neonatálna, dojčenská úmrtnosť, pretože sú to veľmi príbuzné ukazovatele. A ďalšie dva sme zlúčili do jedného: ischemickú a hemoragickú mozgovú príhodu. Opäť je to veľmi príbuzný ukazovateľ, preto sme z neho vyrobili jeden. V princípe sa však pozeráme na 23 ukazovateľov,“ priblížil Vlachynský.

Ako ďalej vysvetlil, každý z ukazovateľov je indexovaný na stupnici od 0 po 1. Hodnota 0 označuje najnižšiu úroveň, zatiaľ čo 1 označuje najvyššiu úroveň.

Tri hodnotenia

Index má tri rôzne hodnotenia. Prvé hodnotenie označované ako nominálne je čistým, absolútnym súčtom 23 ukazovateľov. Čím vyššia hodnota, tým vyššiu absolútnu kvalitu zdravotný systém obyvateľom danej krajiny poskytuje. „ A si nikoho neprekvapí, že vedúce krajiny sú Švédsko, Holandsko, Nórsko, Švajčiarsko a Írsko. V princípe krajiny, kde všetci očakávame, že absolútne výsledky budú najlepšie. Na opačnom konci je východná Európa, najnižšie Lotyšsko a, bohužiaľ, 25. z 26 krajín je práve Slovensko. Zaujímavé je, že Nemecko a Francúzsko sú relatívne nízko,“ prezentoval analytik. Dobré výsledky bohatých krajín podľa neho nie sú prekvapením. Preto absolútne výsledky prevážili výdavkami na zdravotníctvo, upravenými o mzdy. Druhým hodnotením je váženie nominálnej hodnoty indexu podielom výdavkov na zdravotníctvo na HDP krajiny. Takto vyjadrené výsledky umožňujú lepšie porovnať krajiny s podobnou ekonomickou výkonnosťou.

Aj tento ukazovateľ je trošku zavádzajúci. Vlachynský to vysvetlil na prvých dvoch miestach – Írsko a Luxembursko. Sú to krajiny, ktoré majú pomerne veľké HDP, zároveň vďaka tomu môžu dávať relatívne nízky pomer HDP na zdravotníctvo. V tomto hodnotení si Slovensko trochu polepšilo. „Keď prevážime slovenské veľmi biedne absolútne výsledky, tým, koľko dávame na zdravotníctvo v pomere k HDP, sme sa trošku zlepšili na 21. pozíciu z 25,“ podotkol analytik.

Skreslenie ukazovateľa vysvetľuje inštitút aj v rámci svojej metodológie. „Niektoré krajiny (vrátane Slovenska) majú výraznú časť HDP tvorenú kapitálovo náročným exportom (automobilky) a korelácia medzi zmenou HDP a zmenou reálnych výdavkov na zdravotníctvo je slabšia, keďže zdravotníctvo je často financované zdanením (zodvodnením) miezd a často zo štátneho rozpočtu,“ uvádza INESS. Preto pripravili aj tretí súbor výsledkov.

„Veľká časť výdavkov do zdravotníctva, a vychádzame z predpokladu, že 60 percent výdavkov do zdravotníctva je forme miezd. Preto nám prišlo zaujímavé pozrieť sa na to z hľadiska toho, aká je výška miezd v jednotlivých štátoch. Preto sme zobrali 60 percent nominálnych nákladov na zdravotníctvo v jednotlivých krajinách a to sme prevážili pomerom priemerných miezd v jednotlivých štátoch,“ priblížil Vlachynský. Aj v tomto hodnotení podľa neho Slovensko trochu stúplo. Je 19. z 26 štátov.

Hodnotenie Slovenska

Vlachynský následne priblížil, v ktorých ukazovateľoch sa skrýva úspech, resp. neúspech Slovenska. „Najskôr sa pozrime na tých pár, ktoré sú dobré. Počet absolventov medicíny za rok na 100-tisíc obyvateľov, v tomto vychádzame nadpriemerne dobre. Ďalšie pomerne dobré výsledky má úmrtnosť matiek pri pôrode, tam patríme výrazne k nadpriemerne hodnoteným krajinám,“ zhodnotil. Za lepšie vychádzajúci ukazovateľ možno považovať ešte priemernú dĺžku pobytu v nemocnici, kde sme nad priemerom.

Na druhej strane zlé výsledky dosahujeme v nasledujúcich ukazovateľoch. „Je to počet zdravotníckych a sociálnych pracovníkov, v tomto ukazovateli sme predposlední. Ďalší zaujímavý ukazovateľ je perinatálna, neonatálna a dojčenská úmrtnosť, pričom v perinatálnej úmrtnosti sme 16., čiže plus-mínus priemer, a v neonatálnej a dojčenskej úmrtnosti sme 25. a 26.,“ uviedol Vlachynský. Dôvodom sú marginalizované komunity.

Slovensko dopadlo zle ďalej v ukazovateli miera hospitalizácií pacientov s vysokým krvným tlakom, kde sme na 25. pozícii, a podobne sme dopadli v prípade miery hospitalizácií s diabetom, kde sme na 24. mieste.

Zaujímavosť podľa Vlachynského predstavuje úmrtnosť spojená s hemoragickou mozgovou príhodou. Zatiaľ čo v hodnotení z roku 2020, kde boli dáta z roku 2019, sme boli 14., dáta za rok 2020 ukazujú zhoršenie na 21. pozíciu. „Pracovná teória je, že to mohol spôsobiť covid, ale pravdepodobne to je spôsobené aj tým, že časť dát niektorých krajín je ešte z roku 2019, čiže covid tam nemajú,“ dodal Vlachynský.

Podľa inštitútu toto hodnotenie ukazuje, že pre efektívny systém je dôležité, aby zdravotnícke výdavky smerovali k jasnému cieľu – lepšiemu zdraviu obyvateľov. V slovenskej realite to znamená zlepšenie starostlivosti o chronických pacientov, zlepšenie prístupu marginalizovaných komunít k zdravotníckym službám či zvýšenie kvality zdravotníckych fakúlt.