Články

Starý onkoregister brzdí liečbu rakoviny

Starý onkoregister brzdí liečbu rakoviny

Zdravotníci pri náročnej liečbe onkologických ochorení potrebujú prístup ku kvalitným údajom. Databáza, z ktorej čerpajú napríklad štatistiky o účinnosti liekov, je stará takmer dekádu. Život pacienta síce nie je ohrozený, no efektivita liečby nemusí byť ideálna, upozorňujú odborníci.

 

Posledná aktualizácia Národného onkologického registra nastala v roku 2010. V onkoregistri sa pritom zhromažďujú všetky dáta o ochoreniach, použitých liekoch, liečebných postupoch i zdravotnom stave pacienta. Pacientske organizácie, lekári aj analytici preto dlhodobo upozorňujú, že situácia sa musí zmeniť, ak chceme zvýšiť efektivitu liečby onkologických ochorení. Zhromažďovanie a aktualizovanie registra však potrvá dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo. Dôvodov je niekoľko – dáta sú rozdrobené a lekári ich nestíhajú hlásiť v reálnom čase. A zložitá administratíva im to neuľahčuje.

 

Rozdrobené dáta a zaťažujúca administratíva

 

Lekárka Mária Rečková z Národného onkologického inštitútu za najvypuklejší problém procesu aktualizácie označuje nahlasovanie onkologických ochorení zo strany lekárov. „Hlásenka je veľmi zložitá, pričom všade vo svete je odklon od administratívnej záťaže. Tú však na Slovensku máme,“ povedala Rečková pre HN. Lekári totiž musia pri vypĺňaní hláseniek dodržiavať stanovené postupy. V prípade onkologických diagnóz sú tieto pravidlá navyše prísnejšie. Administratívna záťaž sa tak znásobuje. Hlásenka obsahuje štyri strany. Zdravotník, ktorý v minulosti dané ochorenie ešte neliečil, nemá kvôli zastaranému registru prístup k najnovším postupom a dáta si musí prácne vyhľadávať. Popritom však musí vypĺňať hlásenky, ktoré sa potom spracúvajú do registra. Meškania v hláseniach sa tak predlžujú. Riešením by podľa Rečkovej z onkologického inštitútu bolo zjednodušiť hlásenky a zvýšiť počet ľudí, ktorí dáta vyhodnocujú a verifikujú. Chýbajúci personál v systéme je kameňom úrazu aj podľa Jany Pifflovej-Špankovej z projektu „Nie rakovine“.

 

Nedostatky zastaraného onkoregistra má čiastočne napraviť poskytovanie odhadov onkologických ochorení. Národné centrum zdravotníckych informácií aktuálne zavádza pilotnú prevádzku. Rozsah ponúkaných informácií však nie je konečný a bude postupne rozširovaný. „Na jeseň Národné centrum zdravotníckych informácií predstaví na webe prvýkrát prognózu vývoja onkologických ochorení až do roku 2025,“ ozrejmil riaditeľ centra Peter Blaškovitš.

 

Prevencia pomocou skríningov

 

V súvislosti s neaktuálnymi informáciami v registri upozorňuje analytik Tomáš Szalay na ďalší faktor – absenciu informácií o účinnosti onkoliekov. Ich spotreba pritom za posledných 15 rokov narastá najrýchlejšie spomedzi všetkých medikamentov na trhu. Podľa Szalaya preto nestačí monitorovať iba údaje o epidemiológii, ale aj o ich efektivite. „Kategorizačná komisia rozhodne o desiatkach až stovkách miliónov eur na onkologické lieky, ale my nevieme, či sme ich investovali efektívne,“ upozornil analytik. Dôvod je pritom prostý. „Nemáme funkčný onkologický register, kde by sme mohli dáta o efektivite liečby verifikovať,“ upozorňuje. Neaktuálne dáta obmedzujú aj výskum a klinické testy nových liekov. „Nie je tu priame ohrozenie pacienta, ale ten nie je liečený v súlade s novodobými trendmi v onkológii,“ ozrejmila Mária Lévyová z Asociácie na ochranu práv pacientov. Podľa odhadov centra zdravotníckych informácií vlani lekári na Slovensku diagnostikovali zhubný nádor prsníka – najčastejšie onkologické ochorenie u žien – zhruba 3 000 pacientkam. U mužov sa najfrekventovanejšie vyskytovali zhubné ochorenia hrubého čreva a konečníka – išlo o viac ako 2 700 prípadov. V rámci roku prevencie preto ministerstvo zdravotníctva od septembra rozbehlo skríningy rakoviny prsníka vo viacerých mamografických pracoviskách po Slovensku. „Ich počet sa bude postupne zvyšovať, odhadujeme, že do konca roka ich bude 25 až 30 rozložených rovnomerne po celej krajine,“ uviedla ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Riadené skríningy na detekciu tohto ochorenia však podľa pacientskych organizácií nestačia.

 

Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)